manga_preview
Boruto TBV 07

Ukradnuté slnko 6

Naruto ho chvíľu sledoval, aby sa uistil, že pôjde domov.
Naruto ho chvíľu sledoval, aby sa uistil, že pôjde domov. Potom aj on zamieril k rozľahlému nízkemu domu, neďaleko kancelárie Hokage. Neexistuje možnosť, že si Hinata nevšimla jeho boj so Sasukem. Doma ho určite čaká pozemská verzia pekla v réžií Hinaty Uzumaki. Jeho manželka je milé a nežné stvorenie, ale keď sa naštve, človek by radšej čelil tsunami.
„Ty si si vedel vybrať,“ zahlásil Kurama v Narutovom vnútri. Už sa neozval dosť dlho. Niekoľko uplynulých dní bol nezvykle ticho.
„Poviem jej, že si ma na to naviedol,“ zasmial sa Naruto.
„Nie, kamarát, toto si vyžerieš sám. Okrem toho, ona nie je vôbec hlúpa. Časy, keď som ťa mohol k niečomu nútiť, sú dávno preč.“
Kyuubi mal pravdu. Už celé roky žijú ako jedna bytosť- v pokoji.
„Pôjdeme zas do boja?“ Spýtal sa s nádejou Kurama. „Blbnúť so Sasukem je sranda, ale skutočný boj ešte väčšia.“
„Neviem, braček. Tadaši je silný, nehovoriac o jeho poskokoch. Nesmieme sa unáhliť, inak to môže dopadnúť veľmi zle.“
„Heh,“ zaškeril sa Kyuubi. „Akosi si za tie roky zvážnel.“
„Jeden mi vyčíta pochabosť, druhý vážnosť. Vám nič nie je dobré,“ povzdychol si Naruto.
„Veď nedurdi sa furt. Stále je s tebou zábava, iba musím čakať dlhšie.“
„A to si mi tvrdil, že nemáš bohvieakú trpezlivosť. Zdá sa, že aj ty starneš.“
„Počuj, prestaňme sa rozprávať ako by sme boli dôchodcovia. Sme ešte mladí, užijeme si,“ Navrhol Kyuubi.
„Keď už hovoríš o tom veku, ty už máš...“
„Naruto!“ Zavrčal jeho spoločník. Neznášal, keď mu Jinchuriki pripomínal jeho vek.
„Fajn, fajn,“ smial sa Naruto. Rád sa doťahoval so svojim Biiju.
Doma ho privítal tichý, temný dom. Prezrel kuchyňu aj obývačku, svoju súkromnú pracovňu, malú telocvičňu aj miestnosť pre hostí, no všade vládlo ticho. Jediné svetlo vychádzalo z Minatovej izby. Nakukol teda do nej. Jeho syn ležal na posteli, oblečený akoby mal na misiu vyraziť do piatich minút. Pri posteli mu stál zbalený batoh a balíček ryžových koláčikov od Hinaty. Potichu vošiel dnu, aby ho nezobudil.
„Hej, Kurama,“ oslovil svojho priateľa. „Spojenie medzi mnou a Minatom... Máš s tým niečo?“
„Heh,“ uškrnul sa. „Preceňuješ ma. To je len a len tvoja záležitosť. A už ma nechaj pospať. Súboje so Sasukem nás vždy uťahajú. A o chvíľu nás čaká skutočný boj.“
„Čo tým mysliš?“
Kurama sa však odmlčal. Naruto ešte chvíľu z neho skúšal niečo dostať, no Kyuubi už spal (alebo sa tak aspoň tváril).
Vystrel ruku nad syna. Plne sa sústredil na ich vzájomné spojenie. Ešte nikdy sa však nepokúšal vložiť svoju čakru do Minata zámerne. Spojene cítil už od jeho narodenia, ale čo dokáže zistil len pred pár rokmi, keď Tadašiho poskoci napadli Konohu, aby zabránili vyslaniu bojovníkov na pomoc Pieskovej. Cítil, že jeho syn je v nebezpečenstve, že jeho čakra je na minime. Vtedy nebol ešte ani genin, ale dokázal nepriateľovi vzdorovať. Stačilo pomyslieť na tú udalosť a pod Narutovými rukami sa sformovala belasá žiara, ktorá prúdila do Minata.

Sasukeho kroky viedli priamo do izby Reiko. Jeho dcérka pokojne spala, len tu a tam sa zo sna zamračila alebo zaťala ruky v päsť. Presne to isté robievala Sakura. Raz ho dokonca udrela, keď sa jej sníval zlý sen.
Bože, ako mu aj po toľkých rokoch chýba.
Zľahka pohladil Reiko po ružových vlasoch. Dievčatko sa zamrvilo, privinulo sa k otcovej dlani, no naďalej tuho spala. Tak ako vždy. Za posledných deväť rokov strávil každú noc, keď bol doma, v dcérinej izbe. Sledoval ako spí a v spánku znovu prežíva uplynulý deň. Vždy, keď bola moc rozrušená, rozprávala zo sna.
„Itachi,“ zahundrala. Po zvyšok noci však už nič nepovedala.
O pol štvrtej rán si šiel Sasuke konečne ľahnúť, aby si doprial aspoň pár hodín spánku, hoci aj veľmi nepokojného. Dal by všetko za to, aby prišiel na spôsob ako zastaviť nočné mory. Stále ho mátala Sakurina bledá tvár. Keď hu priviezli, vyzerala že iba spí- bola tak krásna...
Pokrútil hlavou. Nemá zmysel na to myslieť.
„Ako mu je?“ Spýtala sa ospanlivo Aiko.
„Ešte žije,“ odsekol stroho Sasuke.
„Sasuke mohla by som...“
„Chcem spať,“ zahriakol ju skôr, než stihla vetu dokončiť. Viac si nepovedali.
Aiko sa mu otočila chrbtom, ale zaspať nemohla. Keď si Sasukeho brala, vedela, že ju nemiluje. No bola mladá a naivná. Myslela si, že si ju Sasuke aspoň obľúbi, keď už nič iné. Nielenže sa tak nestalo, ale zdalo sa, že postupom času je neznáša stále viac a viac. Jediný dôvod, ktorý ju v tomto dome a manželstve vôbec drží je malá Reiko, ktorá je ako jej vlastná dcéra.
Ráno vyrazil Shikamaru s tímom do Piesočnej podľa plánu, dokonca načas, čo sa stalo snáď prvýkrát. Všetkým to však iba pripomenulo ťaživosť situácie, v ktorej sa ocitli.
Sasuke sa vrátil do nemocnice skoro ráno, spal sotva tri hodiny. Reiko ani Aiko ešte spali. Ino spala v kresle pri Itachiho posteli. Itachi už dýchal sám, všetky hadičky z jeho tela zmizli.
„Už je z najhoršieho vonku,“ šepotom mu oznámila Ino.
„Prebral sa?“
„To ešte chvíľu potrvá.“
Sasukemu sa čiastočne uľavilo. Jeho syn to prežije. Stále tu však ostávala záležitosť so záhadným útočníkom. Musí ho nájsť. V tú chvíľu ním lomcovali dve túžby, každá ho ťahala iným smerom. Chcel zostať so synom, počkať, kým sa preberie. No zároveň chcel začať hľadať útočníka, čo znamenalo odísť z Konohy. Tento problém by zaiste vyriešil klon, no Naruto by nebol nadšený. Ak chce niekde začať, musí sa nejako spojiť s Ním- s osobou, na ktorej meno nesmie ani pomyslieť. Hokage by mu to za tejto situácie určite nedovolil.
Napokon predsa len zostal v nemocnici. Nie že by sa bál toho, čo povie Naruto, ale mal pocit, že takto je to správne. Pocit, že práve takto sa situácia pohne dopredu. Z čoho to pramenilo, nevedel, ale Naruto ho naučil veriť týmto inštinktom. Sakura to nazývala intuíciou.
Okolo jedenástej sa Itachi prebral. Bol zmätený, slabý a otupený takže chvíľu trvalo, kým sa spamätal dostatočne na to, aby mohol povedať, čo sa v podzemnom úkryte stalo.
Aj navzdory protestom Ino sa v izbe zišlo pomerne dosť ľudí. Naruto, Sasuke, Hinata, Sai a, samozrejme, mračiaca sa Ino.
„Čo sa tam stalo, Itachi?“ Vyzval ho Hokage.
Mladík bol poriadne nervózny, keď sa naňho upieralo toľko párov očí. Bol by najradšej, keby si Ino presadila svoje, ale ak sa raz Hokage rozhodol k niečomu, nič ním nemohlo pohnúť.
„Bola tam,“ povedal potichu.
„Kto?“ Spýtal sa Naruto, keď vedel, že Itachi sa nechystá vetu dokončiť.
„Mama,“ odpovedal.
Nervozita na tvárach všetkých zúčastnených bola zjavná, no tá Sasukeho v tento moment neodrážala nijaké emócie.
„Kawari no jutsu,“ konštatoval Sai.
„Nie, bola to mama. Videl som ju sharinganom. Bola to ona,“ bránil s Itachi. „Teda, bola aj nebola,“ dodal skleslo.
„Ako to myslíš?“ Chcel vedieť Naruto.
„Myslím jej čakru. Bola to ona, nie niekto iný, ale ona sama bola iná.“ Hoci sa snažil, nedokázal presne vysvetliť rozdiel, ktorý vtedy cítil.
„Edo tensei,“ vyľakane šepla Hinata cez nehybné pery.
„Myslel som, že obaja jeho používatelia sú mŕtvy,“ prehovoril Sai.
Pohľady všetkých sa nevyhnutne upreli na Sasukeho, ktorý sa doteraz nehybne opieral o stenu za hlavou Itachiho postele.
„Orochimaru aj Kabuto sú isto mŕtvy. Ručím za to,“ potvrdil Sasuke. „To ale neznamená, že túto techniku neovláda ešte niekto ďalší.“
„Ako vyzeraá čakra takého človeka?“ Spýtal sa Itachi.
„Čo keby sme to dokončili u teba?“ navrhla Hinata, čím jasne naznačila, aby sa o takýchto veciach nerozprávalo o Itachim.
„Otec?“ Obrátil sa na Sasukeho, keď ostatní mlčali.
„Aká bola čakra Sa... toho útočníka?“ Otočil otázku Sasuke.
„Bola chladná a temná. Ale bolo ako... ja neviem...“ snažil sa nájsť správne slovo. „Ako nejaký plášť alebo čo. Ako keby to zakrývalo maminu čakru. Keď sme s ňou bojovali predtým, cítil som len ten plášť, nie čakru pod ním.“
„Takže v tej chodbe si ju zacítil prvýkrát,“ uisťoval sa Sai.
„Áno. Keď som sa jej pozrel do tváre. Bolo to, akoby sa ten plášť na chvíľu stenčil.“
Namiesto odpovedí, v ktoré každý dúfal, vyvolali Itachiho slová len ďalšie otázky. Zmienky o Edo tensei sa neobjavili od vojny. Ak ho niekto znovu používa, tak nepochybne Tadaši.
Sasuke upieral pohľad na Naruta. Táto informácia už je dosť závažná, aby mu povolil kontaktovať Jeho. Hokage jeho pohľadu veľmi dobre rozumel. Áno, mali by ho vyhľadať.
„Sai, vieš čo máš hľadať ohľadom Edo tensei. Hneď mi hlás, ak na niečo narazíš,“ zavelil Naruto.
„Áno,“ odpovedal kapitá ANBU a zmizol.
„Hinata, pošli všetko, čo tu bolo povedané Shikamarovi. Použi jeho vlastné tajné kódy.“
„Áno,“ odpovedala a aj ona odišla.
„Itachi, ty odpočívaj.“
Itachi sa už chystal, že namietne, ale keď zlyhal jeho pokus posadiť sa, len frustrovane odfrkol.
„Poď na chvíľu von, Sasuke,“ kývol Naruto smerom k oknu. O chvíľu už obaja stáli na streche nemocnice.
„Obehnem všetky tajné miesta, či nenechal správu,“ spustil Sasuke nezvyčajne rýchlo.
„Nemusíš, dnes ráno prišlo toto.“ Naruto zdvihol sivý zvitok. „Doručila mi ho jedna zo žiab.“ Vysvetlil mu, kým mu ho podával.
Sasuke rýchlo čítal. Vyzeralo to, ako úryvok z nejakého denníka.
„Cesta je stále rovnako ťažká,“ písalo sa tam. „Veliteľ nás donútil ísť skratkou cez močiar, ale v skutočnosti je to skôr okľuka. Muži sa báli hadov, ale nakoniec sa ukázalo, že tu žiadny nie sú. Našťastie. No najhoršie sú noci. Nemám rád tmu, môže sa v nej všeličo skrývať, nedokážem zažmúriť oka.
Nemôžem si pomôcť, stále musím myslieť na ten párik sokolov zo včera. Prisahal by som, že jedného z nich veliteľ včera strelil, ale dnes nad nami poletovali obaja. Radšej to veliteľovi nepoviem, zúril by, hoci si myslím, že o tom vie.“
„Nie som v tom moc dobrý,“ zamračil sa na zvitok Naruto. „Hoci potom, čo povedal Itachi mi začína čosi dochádzať.“
Sasuke zroloval zvitok, pustil ho na zem a zapálil. Díval sa do plameňov, kým úplne nedohoreli a na zemi zostala len kôpka popola.
„Tadaši je za Sakurinou smrťou. Orochimaru ani Kabuto nie sú v hre,“ vysvetlil Sasuke.
„A čo tá noc?“ Spýtal sa Naruto.
„Musím to premyslieť,“ povzdychol si Sasuke.
„Choď do Hadieho močiara. Prinajhoršom tam nechal nejakú ďalšiu správu, ktorá toto spresní,“ rozkázal Naruto.
„A prinajlepšom?“ Ironicky sa spýtal Sasuke, pretože správu, ktorá by objasnila tento text, nepovažoval za najhoršiu možnosť.
„Prinajlepšom tam bude osobne.“
„Vyrazím tak o hodinu.“
„Oficiálne som ťa poslal skontrolovať Tadašiho úkryty. Neoficiálne si sám od seba zdrhol.“
Naruto dobre vedel, že ľudia okolo nich sa nikdy neuspokoja s oficiálnym vyhlásením. Preto vždy, keď sa s Ním chceli stretnúť, vymysleli si radu neoficiálnych verzií, každú čo najďalej od pravdy. Doteraz to vždy fungovalo.
Sasuke ešte rýchlo skočil za Itachim rozlúčiť sa. Jeho syn už spal, takže ho nebudil, len ho pohladil po vlasoch a šiel sa pripraviť. Musí to vyzerať, že sa rozhodil sám a náhle. Bolo iróniou, že to ešte pred hodinou mal chuť skutočne urobiť.

5
Průměr: 5 (6 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Mono
Vložil Mono, Pá, 2012-06-08 06:08 | Ninja už: 4486 dní, Příspěvků: 69 | Autor je: Prostý občan

par gramatickych chybiciek, ale dej ich uplne kompenzuje Laughing out loud je uplne uzasny, neuveritelne sa mi to uzasne cita, suhlasim s karol552, tvoje FF by som dokazala citat donekonecna, rychlo nech je uz dalsi diel Laughing out loud rozhodne som zvedava, kto je ON za kym ide Sasuke Laughing out loud snad sa to co najskor dozviem Laughing out loud davam 5*

Obrázek uživatele karol552
Vložil karol552, Čt, 2012-06-07 21:37 | Ninja už: 4542 dní, Příspěvků: 221 | Autor je: Prostý občan

Super ty teda vies pisat panecku cital by som tvoje poviedky od rana do vecera a neunavilo by ma to tak nadalej iba pokracuj a nech tu je dalsi diel co najskor:D