Narutova sestra 59 - Hrôza sa vracia

Hiro v tom nechcela byť sama. No, teoreticky ju do toho zatiahol Orochimaru, ale potrebovala niekoho pri sebe. A už aj veľmi dobre vedela, koho si omotá okolo prsta. Niekoho, kto je nevšímavý a ľahko ovplyvniteľný.
Rozhodla sa ísť za svojim cieľom teraz hneď. Nemôže strácať čas. Jej pán čaká.
Vykukla z izby, aby na nikoho nenatrafila. Chcela sa vyhnúť otázkam, kam ide, prečo tam ide a tak. Všetko to bolo až príliš jednoduché.
Chodba zívala prázdnotou. Každý sa väčšinou o tejto hodine venoval sebe, alebo bol proste zatvorený vo svojej izbe. Dá sa to povedať aj tak, že väčšina ľudí v sídle bola lenivá. Krutá pravda. A na čele všetkých tých lenivcov bol objekt jej temných plánov.
Zaklopala.
„Čo je?!“ ozvalo sa spoza dverí.
„Otvor, prosím.“ povedala Hiro prosebným hlasom.
Dotyčný za dverami sa ju zrejme rozhodol ignorovať.
Hiro navrela na čele od zlosti žila.
„Hidan!“ zrevala od zlosti a vtrhla dnu.
Spal. Ležal na posteli v skrkvaných perinách, len v trenkách. Vážne bol rozvalený na posteli ako prasa. Vypovedal o tom už aj zápach, ktorý sa niesol celou izbou.
„Fuj,“ chytila si nos.
Otvoril oči. „No čo chceš?!“
„Prišla som ...“ rýchlo si niečo vymyslela. „...ti upratať!“
To bolo prvé, čo ju napadlo. A, pravdupovediac, dosť ju to mrzelo.
Zasmial sa. „A čo si ty? Upratovacia čata?“
„Nie!“ odsekla.
„Vys*r sa na upratovanie, radšej poď sem – ku mne.“ nadvihol perinu.
„Radšej umriem.“ odsekla znova.
„Nenechaj sa prosiť.“
Pri predstave, že je s Hidanom v posteli, už len tá predstava, že leží vedľa neho jej prišla viac, ako podivná. A keď pomyslela na sex... No, veď prečo nie? Ale Hidana si vážne nevedela predstaviť ako vášnivého milenca.
A práve vtedy ju niečo napadlo. Preklínala sa, prečo ju to nenapadlo skôr.
Pristúpila k dverám, zamkla a kľúč položila na policu. V tvári mala zvádzajúci výraz. Rukou zamierila ku gombíkom na svojej letnej košieľke a postupne ich jeden po druhom odopínala.
„Och,“ ihneď bol na nohách.
Podišiel k nej, chytil ju za štíhle boky a pomohol jej košeľu vyzliecť. Netrvalo dlho a už pred ním stála len v spodnej bielizni.
Pomaly sa svojimi perami dotkol jej pier. Bol to malý bozk, akoby chcel ochutnať jej pery. Neskôr to už išlo samo. Hiro do toho vložila všetko, čo mohla. Oddala sa mu najlepšie, ako vedela.
Zvalil ju na posteľ, kde už boli obaja nahí a vrhol sa na ňu, ako hladný vlk.

„Nani?“ ozval sa Itachi.
Zhodou náhod tiež obaja ležali v posteli po milostnom akte.
Uprela naňho svoj zrak.
„Musím ti niečo povedať.“ povedal vážne.
Nadvihla hlavu. „Stalo sa niečo?“
„Nie, ide len o to ...“
„O čo?“
„O hodinu odchádzam.“ priznal.
„Ideš preč? A kam?“
„Pein ma posiela na prieskum.“
„Čo? Aký prieskum? Čo to má znamenať?!“
Bola celá nepokojná. Už mala Peina plné zuby.
„Dal nám nejakú mapu, máme len zmapovať terén.“
„Načo, preboha?“
„To zatiaľ neviem. Ale mám takého tušáka, že Pein zase niečo chystá. Myslím si, že to bude niečo veľké.“
„Itachi...“
Začala kvôli slzám vidieť rozmazane.
„Čo ak... čo ak sa ti niečo-“
„Na to nemysli.“ prerušil ju. „Budem v poriadku, neboj sa. Nie je to nič nebezpečné, vrátim sa skoro. Bude to možno len jeden, nanajvýš dva dni. A vôbec – bude tam so mnou Kisame. Sme obaja silní, keby sa aj, nedajbože, niečo prihodilo, nedáme sa zastrašiť. Ale aj tak na nás nemá číhať aké nebezpečenstvo. Tak sa upokoj, láska.“ usmial sa.
Zbledla.
„Drahá,“ chytil jej tvár do dlaní. „Neznepokojuj sa, dieťa to vycíti. Sľubujem, že sa mi nič nestane. Bude mi predsa dodávať silu myšlienka na teba a nášho drobca.“ dotkol sa jej brucha.
Bála sa odlúčenia, ale myslela na to, že Itachi je jeden z najsilnejších členov Akatsuki. Možno aj najsilnejší.
Pobozkala ho. „Budem na teba čakať.“

Hodina prešla ako voda. Rýchlo. Ani sa nestačila nazdať a už bol preč. Zbalil si potrebné veci, mapu a vyrazili. Ostala ležať sama v jeho posteli.
Asi po polhodine sa obliekla a vyšla von na chodbu. Tupo pozerala do steny. V hlave sa jej nevírili žiadne myšlienky. No potom ju jedna napadla. Pôjde za Peinom a informuje sa o tej záležitosti.
Nech búchala, ako chcela, z jeho pracovne sa nič neozývalo. Otočila sa a chcela odísť, no hneď sa aj otočila a skúsila, či má svoju pracovňu zamknutú. Kľučka zahrkotala a dvere otvorila. Nepozorovane otvorila dvere a vošla dnu.
Na stole boli (ako vždy) kilá papierov. Nedivila sa, že má Pein taký neporiadok. Začala sa prehrabovať, pretože bola zvedavá. V prvom hárku papierov boli len nejaké čísla a výpočty. Vzala ďalší. Znova len čísla. Takto jej rukami prešlo ešte veľa zdrapov.
„Nič tu nie je,“ zamrmlala.
Vzala ešte posledný, ale vedela, že tam tiež nič nebude, okrem ďalších blbostí. Mýlila sa však. Hárok otvorila. Pred očami sa jej naskytla mapa. Na mape bola Piesočná, Kamenná a Listová. Najprv jej napadlo, či sa nechystá znova hašteriť s Konohou a Sunou, no potom si všimla na mape červený krížik. Bol uprostred ničoho.
„Čudné,“ pomyslela si.
Niečo jej hovorilo, že toto nebude dobré.
Otočila stránku. Zarazila sa. Ruky sa jej začali triasť, z tváre stratila farbu a srdce sa jej rozbúchalo. Bol tam obrázok. Na obrázku bol dom. Starý, drevený, opustený. Ešte stále neviete o čo sa jedná? Bol to dom, v ktorom boli uväznené s Hiro. Ten dom, v ktorom boli tie ukrutné monštrá, ktoré ich požierali zvnútra vďaka ich strachu.
Trasúcou rukou otočila na ďalšiu stranu. Bola tam obálka. Zväzok papierov hodila na stôl a z obálky vybrala papier, na ktorom bolo čosi napísané. List.
Začala čítať.

Pane,
reagujem na Váš znepokojený list. Urobili sme tak, ako ste prikázali. Do terénu sme vyslali skupinu ninjov a špiónov. Ten dom, o ktorom ste písali, že vybuchol pri misii vašich členov Akatsuki, je znova tam. Neviem, pane, ako sa ten dom mohol sám od seba postaviť. Možno ho niekto opravil, ale za tak krátku dobu je to takmer nemožné. Neviem Vám vysvetliť, ako je to možné. Na Váš príkaz ho budeme sledovať. Avšak myslím si, že by ste na toto miesto mali poslať aj Váš najsilnejší tým – Hoshigakiho a Uchihu.

Masayoshi Kio

List pustila na zem. Spadlo jej všetko, čo mala v rukách. Vybehla von, vrazila do svojej izby, otvorila okno a zakričala:
„Itachi!“
Bolo už však pozde. Kisame a Itachi boli už ďaleko. Začala panikáriť. Vybehla znova na chodbu, no hlava sa jej zakrútila a upadla do bezvedomia.