A čo ak je to láska? - Skazené narodeniny ep. 3

Konečne další dielik nezmyslenej, romantickej slátaniny odo mňa, ale dúfam, že sa vám bude páčiť.
Enjoy!

Prišla som na miesto môjho a Sasukeho stretnutia o pár minút skôr. Vedela som, kde sa stretneme. Samozrejme.
Bolo síce v jeho lístku – ktorý som zvierala v pravej ruke – napísané iba „stretneme sa v lese“ ale bolo to určite na „našom“ mieste. Stretávali sme na tom mieste odkedy mi tam vyznal lásku.
Vtedy som mu nechcela veriť, myslela som si, že si zo mňa strieľa...

„Myslím, že som sa zamiloval.“ Povedal a zúfalo si vzdychol. Ja som ho ticho počúvala s úsmevom, no keď tú vetu vyslovil, zamrzol mi ten hlúpy úsmev na tvári. Už nejaký čas pred tým som si uvedomila, že je pre mňa niečo viac ako len priateľ. No vedela som, že keby mu to poviem, prestane sa so mnou takto tajne stretávať a už by sme neboli priatelia. Bála som sa, že by som mnou už nechcel byť. Bála som sa toho, ako čert kríža.
„Tak...,“ odkašľala som si aby môj hlas neznel chrapľavo a pokračovala som, „tak to je skvelé. A kto je tá šťastná?“ Posnažila som sa nahodiť ten svoj typický úsmev a celkom sa mi darilo – teda, aspoň tak som to videla ja.
Sasuke sedel na kameni a stále sa pozeral do zeme. Ja som sedela pod stromom pár metrov od neho a pozerala sa naňho.
„No... ty.“ Potom ku mne zdvihol zrak a ja som naňho zízala a čakala kedy sa rozosmeje. Čakala som, no on bol stále iba vážny a asi po minúte ticha nahodil zmučený výraz.]
„Hinata?“
„Prepáč, asi som si dlho neprehodila kalendár, ale mám pocit, že je leto. Alebo je apríl letný mesiac?“
„Čo?“ Spýtal sa nechápavo.
„No... dnes je musí byť prvý apríl, pretože si zo mňa evidentne strieľaš.“ Hlava mu klesla do dlaní a zasmial sa.
„A keby nie?“
„Ale strieľaš.“
„A keby nie?“
„Toto nikam nevedie...“ postavila som sa, „ja tomu proste neverím.“
„Tak tomuto ja celkom nerozumiem. Urobil som snáď niečo, prečo si myslíš, že je toto nejaký vtip?“
„No... no... pozri sa na mňa!“ Obzrel si ma celú, na čo som sa začala červenať a chcela som byť opálenejšia, vyššia, chudšia...keby som taká bola, bez zaváhania by som tomu, čo mi teraz hovorí uverila. Lenže nie som, ani náhodou nie.
„No – no... ale mohol by si už prestať.“ Povedala som, lebo si ma ešte stále obzeral. Usmial sa a pozrel sa mi do očí, na čo som znervóznela a začala sa dívať inam.
„Ja... ja... nie som dievča, do ktorého by sa chalani zamilovávali.“ Povedala som mu. On vstal a ja som sa naňho pozrela.
Prišiel ku mne a dlane mi dal na líce. Mal ich také teplé, naskakovala mi z jeho dotyku husia koža.
„Možno práve preto.“

Začula som kroky po snehu a otočila som sa.
Stál tam on. Rukou sa oprel o strom a nahodil arogantný výraz. Rozosmiala som sa.
Nie, kvôli tomu, že by ten výraz bol smiešny, ale pretože ho nahodil zo srandy. Vždy mi pripadal taký... chladný, ale nakoniec som sa dostala cez tú ľadovú masku.
Zostala som stáť, s úsmevom vykrútila pery a rukou som sa oprela o strom tak ako aj on.
Nakoniec sa zasmial, prestal sa opierať o ten strom a šiel ku mne.
Prišiel ku mne a objal ma. Ja jeho tiež. Pery si pritlačil k mojim vlasom a silno ma objímal, akoby to malo byť naposledy, akoby sa bál, že o mňa čoskoro príde. Celkom som tomu nerozumela, ale i tak som ho objímala rovnako silno.

„Myslela som, že si zabudol.“ Povedala som s úsmevom trochu potichu.
„To sa nedalo, Sakura nás na to pripravuje už asi mesiac. Keď nám povedala o tej oslave, mala dopredu pripravený dlhý monológ, ktorý ma mal presvedčiť, aby som tam prišiel. Mala si vidieť jej výraz, keď som povedal, že prídem – ledva s tým monológom začala.“
Zasmiala som sa s ním, ale nepáčilo sa mi to. Prečo hovorí o nej? Môže to byť vtipná historka, ale tú mohol povedať aj pred ostatnými, mne by mal hovoriť iné veci... to snáď nie! Už budem ako všetky ostatné – žiarlivá, nedôverčivá, rezervovaná voči vlastnému frajerovi... neoficiálnemu.
Pustím ho a odstúpim.
Nechápavo otvorí ústa, mierne zamračene.
Ja sa usmejem a ľahnem si do snehu. Urobí to isté a chytí ma za ruku. Pozriem sa naňho a začne:
„Večer... po oslave,“ akosi sa zarazí a spýta sa, „ako dlho tam chceš zostať?“
„Hm... ktovie... ale nebudem dlho, Sakura bude určite skvelý zabávač.“ Poviem a uvedomím si, že to ja o nej teraz začínam hovoriť.
„Po oslave by som ti chcel dať darček.“ Povedal horlivo s jemným úsmevom na tvári.
„A čo ti v tom bráni teraz?“ Spýtam sa.
„Načasovanie.“ Zašepká a mňa zaplaví horúčava.
Už sa mi to zas tak často nestáva, pretože som si na neho veľmi navykla – sme spolu denne a ja som ho už videla v rôznych situáciách, ako aj on mňa...
Spomeniem si na to, ako som ho videla polonahého a zasmejem sa.

Otec, Hanabi aj Neji boli v ten večer preč. Otec mal nejakú obchodnú schôdzku, Neji rande a Hanabi šla von s kamarátkami. Preto som Sasukeho pozvala ku mne, proste som si s ním chcela pozrieť nejakú komédiu, už si ani nespomínam na názov filmu.
On sedel na zemi a pretáčal úvod filmu, keď som ja práve prichádzala hore. V ten deň som robila banánovú tortu (len tak, žiadny špeciálny dôvod) a niesla som mu (poriadny) kúsok na tanieri, aby ochutnal. Jo, no popravde som mu chcela aj ukázať, že niečo dokážem a keďže má taký koláč rád...
Všetko bolo fajn, no pri dverách do mojej izby bol vtedy šuflík a ja som si doňho buchla nohou.
Nuž – náhoda je blbec a ten koláč skončil na Sasukem. Ku podivu nebol nahnevaný, nie, skôr sa smial čo by som naňho predtým nikdy nepovedala. Vtedy sme spolu ledva začínali chodiť a po tom, čo sme boli iba priatelia som naňho chcela zapôsobiť každou maličkosťou.
Nejimu som zobrala zo skrine nejaké oblečenie a keď som prišla do izby, on práve vychádzal z kúpeľne.
Samozrejme, že sa necítil trápne, za také... uhm telo sa nikto nemôže hanbiť.

Ja som sa okamžite otočila a on sa rozosmial:
„Hinata, nemusíš sa otáčať. Mne nevadí, ak ma uvidíš.“
„A-A-Ale mne h-hej! T-To nemáš žiadny stud?“
Ja som počkala za dverami kým sa on prezliekol a keď na mňa zakričal tak som vstúpila. Stál pri radiátore a kládol naň uterák, aby sa usušil.
S červeňou v tvári som vošla do izby a sadla si na posteľ. Sadol si tesne ku mne a ja som sa trochu odsunula. On si ku mne zase sadol bližšie a ja som sa odsunula, s povzdychom si opäť prisadol a ja som sa chcela odsunúť ešte viac, na čo som ale spadla – neuvedomila som si, že tam moja posteľ končí.
Začal sa smiať a mne bolo ešte trápnejšie – až do plaču. Podal mi ruku, ale ja som sa normálne postavila, bez jeho pomoci. Obišla som ho a sadla si na posteľ z druhej strany – nie príliš ďaleko a nie príliš blízko od neho.
„Je ti dobre?“ Spýta sa s úškrnom
„Mám sa výborne, alebo sa ti zdá niečo inak?“
„Neviem – nejaká si ešte stále červená.“
Iba som si odkašľala.
„Snáď to nie je ešte stále kvôli tomu pred chví...“
„N-Neurobila som to naschvál! Chcela som ti to oblečenie iba položiť na posteľ a počkať vonku!“
„Ja viem a je to v poriadku, mne by nevadilo aj keby si ma videla nahého.“
Očervenela som ešte väčšmi – ak to vôbec ešte šlo.
„Ah – Em... To – ja – určite... nie to ja.“
„Prepáč, ale akosi nerozumiem.“ Zasmeje sa. Uvedomila som si aj to, že v poslednej dobe sa nejako moc smeje – niežeby to bolo, samozrejme zlé, mňa to skôr teší. Predtým nie a vôbec pred ostatnými pôsobí chladno, ale aj keď sme boli ešte iba priatelia, aj vtedy sa tak často nesmial... v čom to bude?
„Hinata ja to síce teraz beriem ako niečo roztomilé a samozrejme na teba nechcem tlačiť, ale vieš, že keď príde na sex, bez toho, aby si ma videla nahého to nejde. No... možno by šlo, ak budeš chcieť môžeme experimentovať.“ Po slove sex som bola opäť červená ako rajčina.
Bože, na toto som vôbec nemyslela a už vôbec nie... no aby som zo seba teraz nerobila dievčatko, ktoré nevie čo – to o sexe. A-Ale iba teoreticky, samozrejme! Veď pred Sasukem... pred ním som bola zamilovaná iba do Naruta a s nikým som predtým nechodila. Veď ešte aj Sasuke bol prvý s kým som sa bozkávala.

Potom sme to akosi uzavreli – neuzavreli. Nakoniec sme si pustili ten film a dívali sa naň v spoločnom objatí a v skutočnosti si nespomínam na ten film, pretože mi po celú tu dobu tĺklo srdce ako o závod.

„Už by som mal ísť na oslavu a ty zase za... Narutom.“ Jeho meno vysloví ako nadávku.
Sú síce priatelia, no popravde – Sasuke je veľmi žiarlivý... a hoci je žiarlivosť negatívna emócia, páči sa mi a lichotí mi to.

Vstali sme a on ma ešte pár-krát pobozkal a ja som mu to aj vrátila. Potom odišiel k Sakure domov, kde sa mala konať oslava a kde už boli určite všetci ostatní.
Ja som si to namierila k Ichiraki Ramen.
Tam som s Narutom zaviedla trápny dialóg, ktorý znel takto:
„Ahoj, Hinata.“
„Ahoj.“
„Počuj, nevadilo by ak by sme šli ešte k Sakure? Ja – zabudol som si tam peniaze.“
Iba som prikývla a cestou sme mlčali. Čo som mala povedať po výhovorke typu „peniaze“?
Asi radšej nič.

Naruto otvoril dvere, ale nebola tam tma, ktorú sme určite obaja očakávali. Bolo rozsvietené, decká – naši známy - sedeli na gauči, niektorí na stoličke a niektorí stáli.
Otvorila som ústa dokorán, keď som uvidela ako to tam vyzerá.
Výzdoba, ktorá bola určite krásna bola totálne zničená. Po zemi boli popraskané balóny, farebné papieriky ležali kade-tade, plastové taniere a poháre boli porozhadzované po zemi, a torta – obrovská torta – ležala rozpľasnutá na zemi.
Nevedela som ako zatvoriť ústa a uprostred toho všetkého som uvidela Sakuru a Sasukeho, stojacich oproti sebe s vražednými výrazmi v tvári.
Nevedela som čo si myslieť a v hlave mi znela iba jediná otázka: Čo sa vlastne stalo?

Koniec tretej časti.