Ukradnuté slnko 4

„Ako mu je?“ Spýtal sa Sasuke, no bál sa odpovede.
„Stabilizovali sme ho, no stále je v kritickom stave. Podarilo sa nám zastaviť krvácanie, ale jeho zranenia sú dosť rozsiahle. Kunai mu zasiahol pľúca a sčasti poškodil srdce. Urobil si dobre, Shikamaru, že si mu ho nevytiahol. Nasledujúcich dvadsaťštyri hodín bude kritických. Ak prežije do zajtrajšieho obeda, uzdraví sa.“
Itachi bol na žive, ale nikomu sa neuľavilo. Jeho život visel stále na vlásku. Ino podala Shikamarovi kukani, ktorý držala v rukách. Bol obmytý, no i tak boli na ňom stopy krvi. „Zarazilo ma, že na čepeli je niečo vyryté,“ povedala a ukázala mu znaky na oboch stranách čepele.
„Pozrieme sa na to,“ povedal Sasuke a vytrhol kunai Shikamarovi z rúk.
„Teba teraz potrebuje Itachi tu,“ namietla Ino. „Prosím, Sasuke. Tvoj syn potrebuje cítiť, že si pri ňom. Nechaj, nech to vybaví Shikamaru.“
Sasuke mu kunai neochotne podal naspäť: „Odnes to ukázať Hokagemu a zavolaj k tomu aj Saia.“
„Viem, čo mám robiť,“ povedal Shikamaru. Sasuke prikývol a šiel za Ino k Itachiho lôžku.
„Možno sú to iniciály výrobcu,“ navrhla Miko.
„Alebo nejaký kód,“ zapojil sa Minato.
„Ani jedno. Tie znaky nie sú písmená ani čísla,“ zamietol Shikamaru oba nápady. Podobné znaky už niekde videl, ale nevedel prísť na to kde. Bolo to už veľmi dávno a jeho pamäť sa snažila rozostriť zahmlené spomienky. Hmla bola príliš hustá, aby videl konkrétnu spomienku, ale pamäť niečo predsa len rozpoznala. Knižnica v Pieskovej. Pomyslel si.

V pracovni hokage bolo plno. Za stolom sedel Naruto a vedľa neho sa prehrabovala papiermi Hinata. Na oproti nim stáli traja členovia ANBU a Sai, pri dverách sa o stenu opieral Shikamaru a napravo a naľavo od neho stáli Minato a Miko. Panovalo ticho prerušované iba šepotom papiera.
„Si si istý, že tie znaky nie sú kód?“ Spýtal sa Naruto Shikamara. Ten len mlčky prikývol, ponorený do vlastných myšlienok. Stále sa snažil vyloviť z pamäti viac spomienok, ale príliš často sa v nich objavovala Temari. Ich rozchod bol dosť búrlivý a nerád naň spomínal, ale ak mal myslieť na Pieskovú, nedalo sa inak.
„Sai, choď preveriť, či neznámy nezanechal nejaké stopy. Prehľadajte ten úkryt ešte raz a prezrite každé zrnko prachu!“ Prikázal Naruto.
„Áno!“ Odpovedal Sai a spolu s tromi ANBU zmizol v obláčiku dymu.
„Spomenul si si na niečo ďalšie?“ Naruto pozrel na Shikamara.
„Nie. Asi tam budem musieť zájsť,“ odpovedal so zvesenou hlavou.
„Ak chceš pošlem tam niekoho iného,“ navrhol Naruto aj keď vedel, že Shikamaru to odmietne.
„Nie. Mám len nejasnú predstavu toho, čo hľadám. Druhý by to nenašiel vôbec.“
„Pošlem Gaarovi odkaz, že prídeš. Bude ťa čakať,“ povedala Hinata a na malý papierik napísala niekoľko slov.
„Minato, Miko, idete s ním!“ Rozkázal dvom mladým geninom Naruto.
„Radšej by som...“ Namietol Shikamaru, ale Naruto ho nenechal dohovoriť.
„Tvoríte spolu jeden tím a Itachi je tiež jeho súčasťou. To, čo sa mu stalo musíte vyriešiť ako tím,“ Narutov hlas bol prísny, no zároveň vľúdny. Vedel, že Shikamaru sa bude v Pieskovej cítiť nesvoj a najradšej by sa tam s nikým nerozprával. S Temari sa rozišiel pred viac ako troma rokmi, ale stále to ešte neuzavrel. Naruto dúfal, že Gaara pošle svoju sestru na nejakú misiu, ale i tak sa môže stať, že sa s ňou Shikamaru stretne. Možno to konečne uzavrú a jeho priateľ bude snáď o niečo pokojnejší. Druhá možnosť bola horšia- ak to neukončia, pravdepodobne sa zase pobijú a niekoľko nasledujúcich dní si obaja poležia v nemocnici. Tak to bolo pri ich rozchode.
Shikamaru potriasol hlavou, ale nič nepovedal. Otočil sa a odišiel. Miko a Minato sa vybrali za ním, ale Naruto ich zastavil.
„Minato, Miko! Určite ste už počuli, čo sa stalo medzi vašim senseiom a kazekageho sestrou.“
Obaja prikývli. V Listovej ani v Pieskovej nebol asi nikto, kto by o tom nevedel. Ich posledné stretnutie musel prerušiť až Kazekage osobne, inak by sa boli schopní asi aj pozabíjať.
„Nekomentujte nič, čo sa stane v Pieskovej. Nechajte nech si váš sensei vybaví osobné veci sám,“ pokračoval Naruto.
„Áno,“ odpovedali spolu polohlasne.
„Zatiaľ máte voľno,“ ukončil ich rozhovor Naruto a zadíval sa do papierov, ktoré mal pred sebou.
„Minato, teba čakám doma,“ povedala Hinata, keď boli obaja genini vo dverách. Predložila Narutovi ďalší papier, ale stále sa dívala na Minata.
„Chcel som ešte zájsť za Itachim,“ namietol.
„Kým bude v ohrození života nepustia k nemu nikoho okrem Sasukeho. Navštíviš ho keď sa vrátiš,“ prehovoril prísne Naruto a ani nezodvihol zrak od papierov.
„Je to môj priateľ. Chcem ho vidieť. Môžeš to zariadiť.“
„Viem, aké je to pre vás ťažké, ale Itachi potrebuje pokoj aby sa mohol uzdravovať. A vy skoro ráno odchádzate, takže sa musíte pripraviť.“
Naruto si vždy dával veľký pozor na to, aby jeho syn nepožíval výhody z jeho titulu. Minato musel všetky úlohy plniť rovnako ako hocikto iný a poslúchať rozkazy. Nemienil zľaviť ani teraz.
„Prídem okolo šiestej, tak nech si doma,“ pripomenula mu Hinata. Minato prikývol a zavrel za sebou dvere.
„Aj tak pôjdu za ním,“ povzdychla si Hinata, keď od Naruta brala papiere, ktoré práve podpísal.
„Ja viem,“ povzdychol si aj on a pobozkal jej ruku, ktorou ho pohladila po tvári.
„Nesmieš spustiť Sasukeho z očí,“ povedala Hinata ustarostene.
„Ja viem,“ povzdychol si. „Už som poprosil Ino, aby naňho dohliadla. Aj tak tam bude až do zajtra kvôli Itachimu. Večer za ním zájdem osobne.“
Hinata pozbierala všetky papiere. Za iných okolností by bola neskutočne rada, že ich všetky Naruto podpísal bez reptania a výhovoriek. Teraz však nemyslela na nič iné iba na to, čo sa stalo Shikamarovmu tímu. Čo keby bol na Itachiho mieste jej Minato? Stislo jej srdce.
Naruto vstal a objal ju.
„Neboj sa, v Skrytej piesočnej mu nič nehrozí. Od posledného Tadašiho útoku majú zosilnenú obranu.“
Hinata sa neupokojila. Pred Minatom nechcela dať nič najavo, ale desila ju predstava, že jej syn odíde. Nebola to jeho prvá misia, viackrát sa vrátil dobitý, ale nikdy jemu ani jeho priateľom nešlo skutočne o život. Odkedy sa skončila Vojna, veci sa zmenili. Skryté dediny už medzi sebou nebojujú, ale spolupracujú. Obchody prekvitajú, ľudia žijú v mieri.
„Naruto....“ Neudrží slzy. Pevne sa chytí svojho manžela. Plače. Plače ako vtedy, keď padol vo vojne jej otec. Ako vtedy, keď zomrela Sakura...
„Čo ak vyvolá ďalšiu vojnu?“ Pošepne cez slzy. Niekto tak silný ako je Tadaši sa o to môže pokúsiť.
Naruto jej zdvihne bradu, aby sa jej mohol pozerať do očí. „Pamätáš sa, čo som povedal keď ma menovali Hokagem?“
Prikývla. Kto by mohol na jeho slová zabudnúť? Len škoda, že ich už nemohla počuť Tsunade. Pred zhromaždenými shinobi a dedinčanmi vtedy vyhlásil: „Dnes sa zavŕšili všetky ciele, ktoré som si dal. Som hokage, dokázal som, že ako so shinobim môžete so mnou rátať vždy, keď budete v nebezpečí a zachránil som najlepšieho priateľa. Ak si však myslíte, že teraz poľavím, tak ma nepoznáte. Mám nový cieľ- nedopustiť, aby sa niekedy zopakovali vojny, ktoré sme doteraz zažili. Nikdy. Volám sa Uzumaki Naruto a toto je moja cesta ninju.“
Jeho pohľad bol rovnako odhodlaný, presvedčivý a skalopevný ako pred trinástimi rokmi. Ochráni nie len Konohu, ale celý svet ninjov, to bolo jasné.
Slzy ustali. Jasne, kým žije Naruto, ich synovi sa nič nestane, nech bude kdekoľvek. Má z otca viac, ako si mnohý myslia. Existuje medzi nimi zvláštne puto, o ktorom vie iba ona. Vie, že ak je Minato v nebezpečenstve, môže mu Naruto dať kus zo svojej čakry. Nevie ako je to možné, ani jeden z nich to nahlas nepriznal, ale bolo to tak.
„Pomôž mu zbaliť sa na cestu,“ povedala na Narutovo veľké prekvapenie. Chcel namietnuť, že Minato je už dosť veľký na to, aby mu s tým pomáhal, ale Hinata rýchlo dodala: „Tak ako mu len ty vieš pomôcť.“
„Hinata, ja netu...“
Položila mu prst na ústa.
„Viem o vašom spojení.“
Naruto bol prekvapený. Ako to môže vedieť? Nikomu o tom nepovedal, nevie o tom ani Minato. Napokon prikývol.
„Je to shinobi. Žijeme síce v mieri, ale stále tu budú takí, čo budú chcieť tento mier narušiť. Vždy bude potrebné bojovať a prinášať obete, aby sme zachránili tých, ktorých milujeme. Nezabúdaj na to.“
V objatí zotrvali ešte niekoľko minút. Povinnosti však boli príliš naliehavé, aby váhali o chvíľu dlhšie. Hinata nakoniec odišla poslať správu do Pieskovej, aby sa pripravili na Shikamarov príchod. Naruto ešte chvíľu stál pri okne, premýšľajúc čo robiť. Nerád sa cítil takto bezmocný. Niekoľkokrát tresol zovretou päsťou do okna, ktoré to chvalabohu prežilo.