manga_preview
Boruto TBV 07

Ukradnuté slnko 3

„Itachi! Itachi!“ Volal ktosi, ale hlas bol už príliš vzdialený na to, aby ho rozpoznal.
Odrazu sa pred ním rozprestieralo obrovské zelené priestranstvo, ostro orámované tyrkysovou oblohou. Nízka tráva sa vlnila pod náporom vetra, ktorý ale necítil a celá krajina bola zaliata slnečnými lúčmi, ktorých zdroj nevidel. Nespoznával toto miesto, túto nekonečnú zelenú rovinu.
Odnikiaľ sa vynorila čierna vrana a s prenikavým krikom priletela až k Itachimu. Za ňou nasledovala ďalšia a ďalšia, až ich tam nad zemou krúžil celý kŕdeľ. Začali do seba narážať, spájať sa a vytvárať tmavú siluetu postavy, ktorá sa postupne vyjasňovala, až stál pred Itachim muž, ktorého tvár dobre poznal. Bol to jeho strýko, otcov starší brat, po ktorom nosil meno. Stál pred ním v dlhom čiernom plášti, s dlhými vlasmi zopnutými dozadu, s kamenným, nepreniknuteľným výrazom, s vystretou pravou rukou. V nej zvieral kus látky a až po chvíli si mladý Itachi uvedomil, že je to ninja čelenka so znakom Skrytej listovej.
„Ty nosíš moje meno?“ Spýtal sa starší Itachi a stiahol ruku späť. Vzápätí, bez toho, že by urobil akýkoľvek pohyb, mal čelenku späť na čele. V jeho hlase zaznievalo opovrhnutie.
„Akoto, že Sasuke má tak slabého syna?“
„Ja nie som slaboch.“ Nahneval sa mladý Itachi. Chcel zovrieť kunai, ale uvedomil si, že má prázdne ruky.
„Nie? Tak prečo sa vzdávaš. Bojuj a ukáž čí si syn. Dokáž, že patríš k Uchiha klanu!“ Posledná veta znela ako rozkaz. Rozkaz, ktorému sa nedalo vzdorovať. No mladý Itachi opäť pocítil tú bolesť a ťažobu, ktorá ho ťahala k zemi.
„Môžem bojovať proti osudu?“ Spýtal sa vysilený z márnych pokusov ísť späť.
„Osud si vytváraš ty sám. Iba ty si zodpovedný za to, čo a ako urobíš,“ namietol starší Itachi, teraz už pokojne.
„Nadišiel môj čas,“ povedal mladší Itachi a sadol si unavene do trávy. Nebola to otázka, bolo to konštatovanie.
„Nie. Náš pred sebou ešte veľa vecí.“
Starší Itachi podišiel k mladšiemu a načiahol k nemu ruku. „Smrť je krutá milenka. Uchlácholí ťa a unaví, len aby ťa získala. No ty musíš byť silnejší ako ona. Si predsa Uchiha. Syn slávneho Sasukeho Uchihu. Nosíš nie len moje meno, ale aj moju silu.“
Mladý Itachi neodpovedal. Prstami jemne prechádzal trávou a cítil sa voľný. Nevidel dôvod, prečo by mal s čímkoľvek bojovať.
„Pomysli na svojho otca, na Reiko, na Minata a Miko. Je to tvoja rodina a priatelia. Ak umrieš, umrie aj kus z nich.“
„Sú zranení?“ Vystrašil sa mladý Itachi.
„Nie, ale ak umiera niekto, koho milujeme, umiera aj kus z nás. To chceš?“
„Som predsa ninja. Denne vystavujem svoj život riziku.“
Starší Itachi nijako nereagoval. No mladší Itachi sa zarazil nad vlastnými slovami. Je predsa ninja. Vybojoval už toľko bitiek, prežil toľko zranení... Nie, nepoloží ho predsa niečo takého. A navyše musí zistiť, ako je to s jeho matkou. Tento boj teda rozhodne neprehrá. Chytil sa ruky, ktorú k nemu Itachi naťahoval a vstal.
„Môžem sa niečo spýtať?“
Starší Itachi prikývol, a tak mladší pokračoval: „Je tam aj moja matka?“
Starší Itachi pokrútil hlavou. „Ešte nie.“ Po tejto odpovedi sa znova rozplynul v kŕdli čiernych vrán. Tie sa rozleteli do všetkých strán a zmizli za obzorom.
V šere chodby podzemného labyrintu zatiaľ Itachiho naložili na provizórne nosidlá, vyrobené z bambusových tyčí, Shikamarovej vesty a Minatovej bundy. Ako tak sa im podarilo zastaviť krvácanie. Museli s ním ísť opatrne, aby sa jeho zranenie nezhoršilo a on nevykrvácal. To ich postup dosť spomaľovalo, ale nikto z nich sa nevzdával.
Keď dorazili do nemocnice, ujali sa Itachiho najlepší lekári z Konohy na čele s Ino, ktorá mala toho času službu na pohotovosti.
„Čo sa stalo?“ Spýtala sa Shikamara keď odvážali Itachiho na operačný sál.
„Niekto nás prepadol a ušiel, ale Itachi sa vydal za ním.“
„Urobím všetko, čo je v mojich silách,“ sľúbila Ino a bežala na operačku.
Úvodný test uchádzačov o miesto v ANBU bol približne v polovici. Väčšina z nich už prekonala nástrahy lesa a niektorí sa dokonca dostali aj na ostrov, kde hľadali zvitky. Trochu ich prekvapili pasce a ANBU, ktorí sa im v tom pokúšali zabrániť priamo na ostrove.
Neji a Ten-Ten si vychutnávali chvíle osamote v lese. Boli spolu síce takmer každý deň, no aj tak im ich vzťah ešte nezovšednel. Boli ako zamilovaní školáci využívajúci každučkú chvíľku.
Neji sa opieral o strom a oňho bola opretá Ten-Ten. Ískala mu vlasy a oplácala vášnivé bozky. Obaja sa nechali unášať vlnou rozkoše, ktorá im zaplnila celé telo ako prívalová vlna.
V kríkoch sa ale niečo pohlo a bolo po romantike aj vášni. Upravili sa, nasadili si masky a podišli za zvukom. Značne rozčúlený Neji poodhrnul kríky a chcel dať tomu votrelcovi poriadnu príučku.
Člen ANBU stál k nim chrbtom a pokúšal sa byť čo „najhlučnejší“. Chodil hore- dolu, tráva, vetvičky a suché lístie jasne označovali jeho polohu. Neji aj Ten-Ten aj od chrbta spoznali, že je to Sai. Nemal nasadenú masku, a tak keď sa otočil, jeho výraz zastavil Nejiho skôr, než mu stihol poriadne vynadať.
„Práve prišiel Shikamaru aj s tímom. Itachi je zranený a je to dosť zlé,“ oznámil im smutnú novinu.
„Čo hovorí Ino?“ Spýtala sa Ten-Ten.
„Nestihol som s ňou hovoriť, práve ho operuje. Povedali mi iba, že jeho stav je kritický.“
„Išli do Tadashiho úkrytu, nie?“ Prehovoril Neji. Sai prikývol. „Mala to byť misia bez komplikácií,“ dodal Neji.
„Niekto ich tam napadol. Musel sa vrátiť po tom, ako sme tam boli my. Musel nejako prekĺznuť okolo hliadok.“ Sai bol nahnevaný. On mal na starosti Tadashiho prípad a za toto cítil zodpovednosť. Bol si istý, že keď odchádzali z prvej obhliadky miesta, bol úkryt prázdny.
„Nariadil si strážiť to tam?“
„Nie. To kázal Naruto. Nemal dobrý pocit z toho, že Tadashi odišiel len tak ľahko. Myslel si, že sa bude nejako brániť alebo niečo podobné.“
„Sasuke je na brehu alebo na ostrove. Zdvihni hlavu a nájdeš ho,“ vložila sa do rozhovoru Ten-Ten.
„Zvládnete to tu aj bez neho?“ Spýtal sa Sai.
„Tých zelenáčov?.“ Neji nadvihol obočie. „Bež za ním, nech je čo najrýchlejšie v nemocnici.“
„Chudák Sasuke,“ povedala Ten-Ten, len čo Sai zmizol medzi lesným porastom. „Zajtra to bude siedmy rok, čo zomrela Sakura a do toho Itachi.“ Neubránila sa slze.
„Je silný, zvládne to.“
„Aj on má svoje hranice. Už teraz chodí ako mátoha.“
„Ale ja nehovorím o Sasukem, ale o Itachim,“ namietol Neji. „Je to silný chlapec a Uchiha. A navyše sa volá Itachi, nie? Ten chalan má tak tvrdú palicu, že ešte aj smrť presvedčí, aby si šla dať šlofíka.“ Neji sa snažil upokojiť Ten-Ten a zároveň aspoň trošku odľahčiť situáciu.
„Máš pravdu. Ale aj tak...“
Sai našiel Sasukeho na pobreží, ukrytého v korune stromu. Vyskočil k nemu, no Sasuke sa naňho ani nepozrel. Ďalej pozoroval regrútov ako sa pokúšajú dostať cez hady a ani jednému z nich neublížiť. Kedysi ho to bavilo, ale teraz je to preňho len práca.
„Sasuke-san?“ Začal Sai ale akosi nevedel, ako pokračovať. Sasuke si priložil prst na ústa, čím naznačil aby bol Sai ticho. Pod nimi práve prechádzal jeden z regrútov. Len čo prešiel, Sai to skúsil znova: „Sasuke-san, Shikamaru sa s tímom vrátil.“
Vtedy sa Sasuke celým telom otočil k Saiovi. Bolo mu jasné, že keby sa nič nestalo, nerušil by ho práve teraz.
„Čo sa stalo?“ Spýtal sa ostro.
„Niekto ich tam prekvapil a Itachi...“ Na chvíľu sa odmlčal. Potom sa nadýchol a dodal: „Je v kritickom stave.“
Odrazu bola Sasukeho katana na Saiovom krku. Nebránil sa.
„Povedal si, že je to tam prázdne!“ Kričal Sasuke a bolo mu jedno, kto ich bude počuť.
„Prisahám, že bolo keď sme odchádzali. Niekto musel prekĺznuť cez hliadky,“ ohradil sa Sai, ale jeho slová vyzneli skôr ako fakty než nejaká obrana. Vina spočívala na jeho pleciach a on si to uvedomoval. Mal lepšie zabezpečiť to miesto, veď nešlo o nejakého podradného zlodejíčka, ale o samotného Tadashiho, ktorý pred troma rokmi narobil poriadne škody v Skrytej piesočnej.
„Kde je Itachi?“
„V nemocnici, operujú ho.“
Sasuke sa okamžite pustil do mesta. Cez les prebehol ako blesk a rovnako rýchlo sa hnal aj ulicami Konohy. Je tomu sedem rokov, čo stratil Sakuru a myšlienka, že by mal prísť aj o syna bola ako to najbolestivejšie mučenie.
Vbehol do nemocnice a ani sa nezastavil pri recepcií. Dobre vedel, kde sú operačné sály a nemienil stratiť ani sekundu. V čakárni sedel Shikamaru so zvyškom tímu. Boli poodieraní, ale inak v poriadku. Krv na Shikamarovom tričku musela teda patriť Itachimu.
„Čo sa stalo?“ Spýtal sa priškrteným hlasom Sasuke.
„Prekvapil nás. Chcel utiecť, ale Itachi sa za nim pustil. Bola tam tma a bol to len okamih...“
„Tadashi?“ Chcel vedieť Sasuke.
„Nie. Nevidel som mu do tváre. Ale bol neuveriteľne silný. Naše útoky s ním takmer ani nepohli. Nečudujem sa, že sa dostal cez hliadky.“
Vtedy sa otvorili dvere a v nich stála Ino. Nestihla sa ani prezliecť, takže modrý plášť mala od krvi. Dvojkrídlové dvere sa za ňou zavreli, ale oči stále upierala na podlahu a v rukách zvierala nejaký predmet. Všetci sa k nej privalili a jej smutný výraz ich vystrašil.

5
Průměr: 5 (5 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Mono
Vložil Mono, So, 2012-05-19 20:50 | Ninja už: 4486 dní, Příspěvků: 69 | Autor je: Prostý občan

fantasticke! Laughing out loud uz sa neviem dockat pokracovania! Laughing out loud Najlepsie bolo jak povedal Neji o Itachim, ze presvedci aj smrt aby si sla dat slofika Laughing out loud rozhodne davam za 5*