Suché lístie VII. - Na jednej strane

Noc sa prehupla do svojej druhej polovice. Studený dážď ustával, ale blesky, sprevádzané besnením hromov, stále rozjasňovali temnú oblohu. Zetsu premýšľal nad jeho možnosťami. Prioritou bolo stále zničenie Konohy, ale aj nepadnutie do zajatia. Zetsu sa rozdelil a biela časť zaliezla pod zem. Čierna polka dokonale zapadala do noci. Jeho pohyby tichej šelmy, prikrádajúcej sa ku koristi, nebol i postrehnuteľné ani pre najlepších ninjov. Za pomoci senzibilných vlastností zistil, že v Konohe je asi polovica bežného počtu shinobiov. To mu hralo do karát a okolo dediny začal robiť pečate. Biela polka robila to isté, lenže pod povrchom.
„Hej! Počuješ to?“ znelo z poza hradieb vystrašeným tónom. „Nepáči sa mi to, choď po Nejiho!“ pokračoval vystrašený hlas. Hlasy utíchli a bolo počuť len kroky, ktorých zvuk slabol. Zetsu si hlasy nevšímal a pokračoval v úlohe. Dokončil poslednú pečať a povystieral sa. Z hradieb sa ozvali kroky, tento raz sa približovali. Už podľa zvuku bolo vedieť, že patria dvom rozličným ľuďom. Na vrchole sa vykukla hlava. Pozrela sa smerom na Zetsua, a on vedel, že je to člen Hyuuga klanu. V momente zoskočil a nasledovali ho ešte dvaja.
„Pred mojimi očami sa neschováš, ty prehnitý zloduch!“ zakričal muž z Hyuuga klanu.
„Neji, kľud! Máme tu výhodu. Nebude treba používať ostrý jazyk. Bude to veľká nuda. Hmmm, no čo už,“ upokojil ho ďalší muž s vlasmi v cope, so značne veľkým flegmatickým tónom.
„Shikamaru, nehovor tak o našej dedine! Musíme ju ochrániť, a nechcem sklamať dedka,“ povedal najmenší z nich očividne nahnevaný na slová Shikamara, a prebodol ho pohľadom.
„Konohamaru, za to že si zložil jedného Paina ešte z teba nerobí veliteľa! Od toho som tu ja, a znova ti to nebudem opakovať!“ uzemnil ho Shikamaru.
Zetsu si ich premeral pekne po jednom a oni spravili to isté. Zem pod ich nohami bola stále premočená z búrky. Zrazu zafúkal ostrý vietor smerom od búrky k nim. Tanec bleskov na oblohe znovu začal za podpory bubnujúcich hromov. Vzduch sa ochladil, ale nie moc citeľne. Okolie začalo vibrovať, avšak nie z búrky. Mohutné vibrácie otriasali celím okolím, až začala pukať zem, a na hradbách sa začali objavovať malé praskliny, ktoré sa zväčšovali, ako keď stojíte uprostred tenkého ľadu. Búrka sa približovala závratnou rýchlosťou s vetom v pätách. Obrovské hrozivé mračno zastalo priamo nad stredom Konohy. Z mračna vyletel blesk, a modrou žiarou oslepil okolie. Konohamaru stratil rovnováhu a padol na zem. Keď oslepujúci účinok blesku pominul Zetsua už nebolo. Namiesto neho v strede Konohy vyrástol vyše stotridsať metrový strom.

Naruto sa reflexívne otočil ku Konohe, aby skontroloval, čo zapríčinilo ten strašný zvuk. Pri pohľade nocou vedel len ťažko rozlíšiť čo je to za objekt, ale jeho veľkosť videl v plnom rozsahu. Striaslo ho, a svoju pozornosť venoval už len Obitovi a Minatovi. Nezdalo sa, že by boli zranení, lenže po Obitovi stekal pot, ako keby mal horúčku. Na Narutovu veľkú radosť Obito otvoril oči. Chvíľku mu trvalo keď sa zorientoval, a posadil sa. Rozklepaný sa rozhliadal po okolí. Naruto z jeho reči tela nedokázal určiť ako sa cíti, nedajbože či je zranený. Chcel mu položiť otázku, lenže ako náhle to Obito zbadal zastavil ho zdvihnutím ruky.
„Som v poriadku, neboj sa. Len už nemám chakru,“ zodpovedal Obito nepoloženú otázku. Jeho oči sa upreli na Minata. Zdvihol sa, a krívajúcim krokom k nemu podišiel. Rukou mu nahmatal pulz, a na jeho tvári sa zjavil kyslý úsmev. Dlaňou jemne pritlačil na jeho hrudník, Minato sa zachvel, a otvoril oči. Zmetene sa poobzeral po okolí.
„Sensei?“ pošepkal Obito. Triasli sa mu ruky. Oči mal vlhké, nechýbalo veľa aby sa nerozplakal.
„Ďakujem,“ krátko a výstižne povedal Minato. Zrak mu padol na Naruta. Posadil sa a prešiel si rukou po hlave. Po lícach mu tiekol úzky pramienok sĺz. Naruto podišiel k svojmu otcovi a objal ho. Obito sa uškrnul.
„Nechcem vás rušiť, ale Madara stále žije, a ja už nemám chakru,“ snažil sa ich popohnať. Zdalo sa, že si ho nevšímajú a pokračovali v objatí. Naruto si utrel slzy.
„Dobre, pokús sa dostať do bezpečia, my sa o Madaru postaráme,“ povedal Minato bez náznaku strachu.
„A, ešte niečo. Madara nevie, že nad tebou stratil kontrolu, ale keď zruší Edo Tensei, tak pravdepodobne zase zomrieš,“ dodal Obito s náznakom čierneho humor, ale s vážnym tónom.
„Dám radšej na teba značku, ak by sa niečo stalo,“ predvídavo poznamenal Minato a označil Obita, to isté spravil aj Narutovi, ale najskôr mu zrušil starú značku.
„Dobre ideme!“ Každý išiel svojou cestou.

Vetvy okolo Sakury sa stiahli, a začala sa dusiť. Pribehol k nej Kakashi. Zatajila dych, lebo to bolo prvý krát, čo ho vidí bez masky. Jedinou chybou jeho tváre bola dlhá jazva. Zoťal vetvy, potom podišiel k Sasukemu a spravil to isté. Aj on bol prekvapený. Madara sa pozviechal zo zeme a Tsunade mu uštedrila dalšiu ranu. Madara odletel, ale nie toľko, ako čakala. Jeho let skončil asi po desiatich metroch. Tsunade na sucho prehltla. Madara sa vznášal vo vzduchu a odtrhnutá ruka mu dorástla. Škodoradostne sa rozosmial, a natiahol ruku k súperom.
„Ukážem vám novinku: Amaterasu- Shinra Tensei!“
Okolitý vzduch sa pohol. Sakuru zrazil z nôh, a vzniesol do vzduchu. Sasuke ju zachytil pomocou Suusano. Položil ju do vnútra svojej najlepšej obrany. Itachi zase uchránil Kakashiho. Tsunade stála tak pevne, že s ňou ani nepohlo. V tom sa na ňu vyrútilo Amaterasu v podobe ostrých ihiel poháňaných silou vetra. Neváhala a poskladala pečate. Obalila sa slizom. Išla priamo na Madaru, aj keď pomalšie, ale predsa. Všetky ihly Amaterasa sa od nej poodrážali a ani nezačala horieť. Už bola len kúsok od Madaru a vyskočila. Madara prerušil jutsu a aktivoval Suusano. Tsunade sa zahnala, a trafila presne do hlavy. Madara sa ani nepohol a Tsunade dopadla na zem, a silným kopom potrhala rastlinky, ktoré rástli za pomoci Madarovho jutsu.
„Som zvedavý ako si poradíš s tímto,“ zahlásil Madara, a poskladal pečate. Z oblohy sa ozvalo ohlušujúce dunenie. Zo zeme vyrástlo drevo, ktoré každého spútalo, dokonca prešlo cez Suusano. Madara zakýval na rozlúčku a odišiel. Nastalo temno, ešte väčšie ako uprostred noci. Mesiac sa zakryl spolu s hviezdami za niečo veľké. Z neba sa na nich rútil obrovský kameň a nikto nemohol nič urobiť.