Splnený sen - časť 3

Hinata už bola unavená a tak sa vybrala hľadať Naruta. Prehľadala už všade možne, no nikde ho nevedela nájsť. Okolo išiel Shikamaru s Temari a za nimi kráčal Gaara s vraždiacim pohľadom na Shikamara.
„Shikamaru, nevidel si Naruta?“ pristavila ich a snažila sa skryť rozpaky. Shikamaru mykol plecami.
„Kiba spomínal, že už išiel domov. Že vraj bol unavený a nemal veľkú chuť na oslavu. Hľadaj u neho doma, teda ak to nepočká.“ Hinata sa začervenala a s “ďakujem“ utekala opačným smerom, ako býval Naruto. To už ale nevideli, pretože sa venovali niečomu inému.

Naruto si ľahol na posteľ a vtom mu niekto klopal na okno. Dvihol hlavu a v okne videl sivé vlasy.
Kakashi, myslel si. Kývol rukou, aby vstúpil dnu a potom v pokoji zatvoril oči a započúval sa do zvuku okolia. Kakashi si sadol na parapet a pozoroval ho.
Toľko sa podobá na vás, sensei, zamyslel sa Kakashi a na chvíľu sa ponoril do svojich spomienok.
„-sei! Sensei! Oj, sensei, počúvate?“ Naruto kýval Kakashimu rukou pred očami. Kakashi iba prikývol.
„Načo ste prišli, sensei? Pochybujem, že ste si prišli čítať Icha Icha. Ku mne chodíte iba vo výnimočných prípadoch. Kakashi sa na neho pozrel s úprimným prekvapením. Odkašlal si.
„Je pravda, že ťa často nenavštevujem, ale tentoraz je to niečo veľmi vážne. Nie len nejaké dobiedzanie, aby si jedol aj zeleninu a nie len ramen.“ Naruto nahodil urazený výraz.
„Po tom, ako ťa vyhlásili za Hokageho, sa stretli jonini a najvyšší ešte raz a diskutovali o tvojom poste. Dohodli sa na tom, že na úradoch a čo sa bude týkať vecí okolo bude na tebe, ale inak ťa mám ja zastúpiť, pokiaľ sa spravodlivo nedostaneš na pozíciu, na ktorú ťa dosadili prirýchlo,“ Kakashi sa na chvíľu odmlčal.
„Je síce pravda, že na post Hokageho som ťa navrhol ja, ale nemyslel som si, že to schvália. Takže ty sa najprv staneš chuninom a za nejaký čas joninom, aby sme ťa mohli oficiálne posadiť do kresla Hokageho. Bude to trvať pár rokov, takže na tých pár rokov ťa zastúpim...“ znova sa odmlčal a po prvý raz sa pozrel na Naruta. Netváril sa ani prekvapene, ani nahnevane. Nič sa mu nedalo vyčítať z tváre.
„Myslel som si, že až tak ľahko som sa Hokagem stať nemohol. Nechcel som tomu uveriť a nakoniec som rád, že som neoslavoval, lebo by som bol nešťastnejší ako teraz. Vlastne sa to nedá nazvať nešťastím, skôr som aj trošku rád, že budem môcť chodiť ešte pár rokov na misie a možno mať aj vlastných žiakov ako vy, sensei,“ pri tej predstave sa usmial.
„Chcem tým povedať, že môj sen bol splnený a časom si nájdem nový, ktorý budem chcieť uskutočniť. Čiže hneď zajtra sa prihlásim na chuninske skúšky, aby som bol o krok bližšie k svojmu predčasnému dôchodku,“
„Ako to myslíš dôchodku?“ rýchlo ho prerušil Kakashi. Narutov úsmev sa rozšíril.
„Že sedieť v kresle Hokageho je pre mňa niečo ako dôchodok, pretože už nebudem behať na misie, ale budem sa strachovať o svojich blízkych a vlastne o celú Konohu. Už nebudem ninja, ale budem veľavážený Hokage, ktorého všetci uznávajú, dúfam.“ Kakashi sa mierne zasmial. Rozumel mu. Tiež nechcel prísť o to, čo mu je najbližšie.
„Takže, sensei, ste Hokage ja som na ceste dostať sa čo najskoršie k vám, je to pravda?“ Kakashi bol prekvapený jeho otázkou ale prikývol.
„Takže hurá na chunina!“ skríkol Naruto a Kakashi sa len usmial nad jeho horlivosťou.

„Sensei, smiem sa vás na niečo spýtať?“ pýtal sa malý Asuma Shikamara. Ležali spolu na streche jedného domu a sledovali mraky.
„Iste, pýtaj sa.“ Shikamaru pokrčil plecami a vyfúkol dym s cigarety.
„Vy ste poznali môjho otca sensei? Aký bol?“ Shikamaru sa na neho otočil a videl mladú verziu jeho senseia. Usmial sa.
„Bol presne taký, ako ti o ňom hovorieva tvoja mamka. Skvelý chlap, ktorý sa vedel pre každého obetovať, vynikajúci učiteľ a priateľ a k tomu to bol môj sensei, ktorý ma naučil hrať Shogi, aj keď on ho nikdy poriadne hrať nevedel.“ Shikamaru sa zasmial pre seba a ešte dlhú chvíľu rozprával o svojom senseiovi.
„Myslím, že je čas ísť domov,“ ozval sa za nimi hlas.
„Mama!“ skríkol malý Asuma a Kurenai sa zasmiala.
„Ďakujem ti Shikamaru, ale už musíme ísť.“ Shikamaru krátko prikývol a išiel vlastnou cestou. Kráčal ulicami Konohy, keď si všimol kráčajúce osoby jeho smerom. Chcel na ne zakričať, ale neskoro. Predbehli ho.
„Oj, Shikamaru!“ kričala na neho Ino. Vedľa nej bola Sakura a kývala mu. Povzdychol si.
„Kam ste sa vybrali?“ opýtal sa zo zdvorilosti, keď už boli len pár metrov od seba.
„Boli sme v kancelárii Hokage. Tento rok sme skúšajúce na chuninských skúškach.“
„To vám povedal Naruto?“ Sakura pokrútila hlavou.
„Nie, Kakashi-sensei. Zastupuje Naruta, lebo na nejakú dobu odstúpil, aby dosiahol post Hokageho spravodlivo, čiže ide na chuninské skúšky.“ Shikamaru sa na ne prekvapene pozrel.
„Je to pravda?“ Ino prikývla.
„povedal to sám Naruto, ktorý tam bol tiež.“ Shikamaru si povzdychol.
„To bude otrava. Hokage bude robiť chuninské skúšky medzi samými ustrašenými geninmi. To nedopadne dobre.“ Ino so Sakurou sa zasmiali.
„No veď uvidíme ako to dopadne,“ povedala sa Sakura a už sa len usmievala nad tu predstavou.