Nikdy viac!

Na zlomku dňa s chladnou nocou,
našiel si trosky detských snov.
Prebúdzaš sa z nočnej mory,
zdá sa ti, že si chorý.
Slzami tvoje oči sa zahmleli,
v tichu hľadáš lásky náznaky.
Ty ju chceš a potrebuješ,
z hlúposti city utajuješ.

V jej očiach žiari láska k tebe,
ostávaš doma neveriac sebe.
Je čas aby si jej to povedal,
nie ako vrah na ňu zazeral.
Vieš, že strašne po tebe túži,
láska k dobru i zlu slúži.
Pozri sa na ľudí so strachom,
ich srdcia zapadajú prachom.

Nikdy viac nedovoľ chorobe aby ju zmohla,
nikdy viac nečakaj, že ti povie slova.
Nikdy viac nemysli len na minulosť,
nikdy viac nezabudni na prítomnosť.
Nikdy viac neodkladaj city na zajtrajšok,
nikdy viac nevyhováraj sa na včerajšok.
Nikdy viac nezatemňuj svoju myseľ,
nikdy viac nehovor, že to nemá zmysel.

Ak chceš spoznať pocit pri srdci hrejivý,
skús byť aj trochu naivný.
Všetci poďme spolu naprieč veľkým svetom,
odmenou ti bude kytica voňavých kvetov.
Tá vôňa charakterizuje lásku,
kvety zase ženskú krásku.
Ak mier chceš v srdci mať,
vrahom sa nesmieš stať.

Rozhodol si sa pridať k nemysliacim vrahom,
za zvieraciu masku skryl si sa strachom.
Teraz branie života je tvoja práca,
mier sa ti v srdci isto stráca.
Prešiel si na temnú stranu,
nezmôžeš sa na obranu.
Prisahal si na život bez citov,
prijali ťa do radov robotov.