Maska

Deň po dni sám sedím na kopci,
môj život je veľmi skľučujúci.
Slnko sa skláňa pomaly za obzor,
cestou dole dievča stretol som.
Striedala ma v mojom smútku,
cítil som chvenie od zármutku.
Mesiac na oblohu vystúpil,
na ústup zavelil.

V spánku sa mi sen prihodil,
lásku v mojom srdci rozprúdil.
Už dlho sa skrývam za maskou,
svoj svet chcem obohatiť láskou.
Priateľov mám habadej,
o láske len jeden sen.
Sedím na kopci v slnečnom svite,
budem tu čakať do kým príde.

Slnko sa skrylo za kopce,
niekto moje meno pošepce.
Život je krásny, keď sú dvaja spolu,
city ich kolíšu hore aj dolu.
Všetko čo potrebuješ k životu je láska,
napriek tomu, že ti po nej ostane vráska.
Oči naše na vrchu sa stretli,
pery naše to nepostrehli.

Sadli sme si do trávy,
nezaujímali nás zlé správy.
Dala dole moju masku,
ukázala svoju lásku.
Dovtedy som nikde nepatril,
jej vôňou sa vietor naplnil.
Nad ránom na misiu odísť musela,
je to len na deň až dva vravela.

Po svete bez masky chodil som,
láskou srdce plné mal som.
Druhý deň sedím na kopci,
okolo mňa nespievajú vtáci.
Moja láska do neba odišla,
jej chvíľa moc skoro nadišla.
Do masky tvár sa mi zahalila,
slza cez ňu sa aj tak vyvalila.