Ochranka na pohľadanie - 1. Oboznámenie s misiou

V strede obrovskej kruhovej miestnosti stál postarší muž s bielymi vlasmi a prenikavým pohľadom. Pozorne si poobzeral skupinku ľudí, stojacich pred ním v polkruhu a oslovil dvoch z nich. „Ayame, Tatsuki – ste na rade! Je na čase ochrániť pred Akatsuki ďalšieho jinchuuriky. Dúfam, že aspoň vy dve uspejete a budete ho pozorne chrániť. Nesmú ho dostať!“
„To je až taký výnimočný?“ spýtala sa otrávene Tatsuki.
„Všetci sú výnimoční! Ale tento je syn 4. Hokage! Už si snáď zabudla, ako nám 4. Hokage pomohol, ty jedna nevďačnica?!“ povedal naštvane bielovlasý muž.
„Samozrejme, že som nezabudla. Nemusíte sa hneď rozčuľovať....“ povedala na svoju obranu.
„Tatsuki! Správaj sa slušne!“ okríkol ju jeden z okolostojacich ľudí.
„Jasné, jasné.“
„Ayame, dúfam, že na Tatsuki dohliadneš. A naučíš ju, ako sa ma správať,“ požiadal Ayame bielovlasý muž.
„Ako keby som to sama vedela,“ pomyslela si Ayame. „Áno, pane. Nemajte strach. Ja na Tatsuki dohliadnem,“ povedala s úškrnom.
Tatsuki sa na toto jej vyhlásenie rozosmiala.

„No to teda dopadne,“ ozval sa opäť muž, ktorý okríkol Tatsuki.
„Len ich nechaj tak, Taken, sú ešte mladé,“ zapojila sa do rozhovoru jedna z prítomných žien.
„Veď to! Sú mladé! A práve preto by sme tam mali poslať niekoho skúsenejšieho!“ rozčuľoval sa Taken.
„Síce sme mladé,“ začala Ayame a zasunula si prameň vlasov za ucho, „ale to neznamená, že sme neskúsené a slabé!“
„Ja som nepovedal, že ste slabé.“
„Ale myslel si si to,“ zadrela do neho.
Taken na to nič nepovedal.
„Mlčanie znamená súhlas.“

„Vy dvaja okamžite prestaňte! Hádať sa môžete inokedy!“ okríkol ich bielovlasý muž.
„Áno, pane. Ale... mám isté pochybnosti o ich schopnostiach,“ povedal Taken.
„Mám isté pochybnosti o ich schopnostiach,“ zopakovala posmešne Ayame.
Taken na ňu naštvane pozrel. „Vidíte?! Ani sa nevedia slušne správať!“
Ayame iba odfrkla.
„Niekto by ich mal naučiť disciplíne,“ pokračoval Taken.
„Snáď tým niekým nemyslíte seba,“ zapojila sa Tatsuki.
„Vlastne áno. Pane, navrhujem, aby s nimi išiel niekto zodpovedný. Niekto, kto bude vedieť, ako sa zachovať v chúlostivých situáciách. A tým myslím seba,“ prihovoril sa bielovlasému mužovi Taken.
„Preboha nie!“ namietali Ayame a Tatsuki.
„Taken,“ oslovil bielovlasý muž Takena, „povedal som, že na túto misiu pôjde Ayame s Tatsuki. Iné meno som nespomenul.“
„Ale pane....“
„Spochybňuješ moje rozhodnutie?“
„Nie pane... Ospravedlňujem sa.“
„Dobre. Nabudúce si premysli, čo povieš.“
„Áno pane.“

„A teraz sa vráťme k vašej misii, Ayame, Tatsuki,“ prihovoril sa dievčatám bielovlasý muž. „Ako som už povedal, vašou úlohou je ochrániť pred Akatsuki jedného jinchuuriky. A tým je syn 4. Hokage, Uzumaki Naruto.“
„Dúfam, že je aspoň pekný,“ povedala Tatsuki.
„To ja tiež, inak to bude otrava,“ pridala sa Ayame.
„Dievčatá! Bol by som rád, kebyže ma neprerušujete. Takže, kde som to skončil?“
„Že máme chrániť syna 4. Hokage Uzumaki Naruta,“ pripomenula bielovlasému mužovi Ayame.
„Áno, áno. Presne tak. Ďakujem, Ayame.“
Ayame s Tatsuki sa nad jeho zábudlivosťou iba uškrnuli.
„Nemáte za čo, pane,“ povedala Ayame.

Bielovlasý muž sa pousmial. „Dobre, pokračujme. Ten jinchuuriky, Uzumaki Naruto, žije v Skrytej Listovej, teda v Konohe. Pôjdete tam a choďte sa 5. Hokage, Tsunade. Povedzte jej, že ste kunoichi zo Skrytej Vodopádovej....“
„Veď aj sme,“ zadrela Tatsuki.
„....a povedzte jej, že sa chcete pripojiť k Listovej. Veď to poznáte... rovnaký postup ako vždy. A potom si nájdite nejaké ubytovanie a skúste sa zoznámiť s Uzumaki Narutom. A to najdôležitejšie: získajte si jeho dôveru!“ nenechal sa vyrušiť bielovlasý muž.
„A ja blbá som si myslela, že najdôležitejšie je ochrániť ho pred Akatsuki,“ poznamenala Ayame.
Tatsuki sa rozosmiala. „To ja tiež. Čo spravíme? Získame si jeho dôveru, a potom ho necháme zomrieť, či čo?“
„Tak, keď najdôležitejšie je získať si jeho dôveru... asi áno...“ smiala sa aj Ayame. „To je dilema, čo?“
Bielovlasý muž zakašlal, aby upútal pozornosť dievčat.
„Ste v poriadku, pane?“ spýtala sa Ayame úmyselne.
„Eh, čo? Áno, som,“ povedal prekvapene a hneď pokračoval. „Samozrejme, že najdôležitejšie je chrániť ho pred Akatsuki, ale je aj dôležité si získať jeho dôveru.“
„Súhlasím, pane!“ zakričala s elánom Tatsuki.
„To som rád, Tatsuki. Myslím, že to je všetko, čo som vám chcel povedať ohľadom tejto misie. Teraz sa choďte pripraviť. Odchod máte zajtra ráno.“
„Áno, pane,“ povedali dievčatá naraz a pobrali sa na odchod.
„A veľa šťastia...“ dodal potichu.