Po štvrtej vojne ninjov - Naruto vs Sasuke 04

Stáli oproti sebe. Spolužiaci, priatelia, rivali... a nakoniec aj nepriatelia. Celý ich život smeroval k tomuto okamihu. Celý život trénovali pre tento boj.
Pochyby už dávno nemali, slov nebolo potreba. Obom to bolo jasné. Jeden z nich zomrie.
Sasuke sa uškrnul a rýchlo odskočil, Narutove oči vystriedali Kyuubiho a okolitý les explodoval pod poryvmi surovej chakry.

„Hokage–sama,“ do Kakashiho kancelárie vbehol ninja z oddelenie senzibilov a hlboko sa uklonil.
„Hovor,“ vyzval ho Kakashi.
„Zachytili sme neuveriteľne mocné poryvy dvoch chakier. Jedna je Uzumakiho a druhú sme identifikovali ako chakru Uchihu Sasukeho. K miestu už smerujú jednotky každej dediny.“
„Kedy ste zachytili poryvy chakier?“ Kakashi vstal a netrpezlivo sa zahľadel na ninju.
„Pár minút dozadu, okamžite potom som sa vydal vás informovať.“
Kakashi sa otočil k oknu a zamyslel sa. Na tvári sa mu objavili obavy.
„Nie je možné aby...“ začal. Potom sa prudko otočil. „Okamžite zvolajte jednotky ANBU, vydáme sa na cestu, zhromaždite...“
„Hokage...“ do miestnosti bez ohlásenia vpadol zadýchaný ninja a bez vyzvania zo seba vysypal: „K epicentru chakrového výbuchu smerujú štyri skupiny, v každej z nich sa nám podarilo identifikovať kageho a všetkých jinchuriki,“ zhlboka sa nadýchol. „A hokage–sama, vyrazili skôr ako sme vôbec chakry zaznamenali...“ s obavami sa zahľadel na hokageho.
Obavy v Kakashiho tvári sa ešte prehĺbili. Nevedel čo si o tom má myslieť. Všetko to vyzeralo podozrivo a on dúfal, že sa jeho najhoršie obavy nevyplnia. Dúfal, že sa mýli a všetko je iné, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Ale bol hokage! Nemohol dovoliť, aby obavy zatemnili jeho úsudok.
Centrálnou budovou sa rozozneli jeho rozkazy a do všetkých strán sa rozbehli poslovia.
Nastal čas zhromaždiť sily a vydať sa na cestu.
„Vydrž Naruto,“ šepol a aj on sa poponáhľal zapojiť do mobilizácie.

„Naruto, Naruto,“ posmieval sa Sasuke. Jeho telo obklopovalo susano a v očiach mu žiaril večný mangekyou sharingan. Po lese už nebolo ani pamiatky. Miestami horelo amaterasu a v zemi boli obrovské krátery.
Sasuke vyzeral nedotknutý bojom. Škľabil sa a vyzeral, že si to užíva.
Naruto stál oproti nemu. Telo mu obklopovala zlatá chakra a oči mal červené. V tvári mal vpísaný smútok.
„Prečo?“ škľabil sa Sasuke. Pomaly vykročil k Narutovi.
V dlani susana horela guľa čierneho ohňa a na Naruta vystrelil projektil tvorený čiernym ohňom.
Naruto tam stál a sledoval ako sa k nemu ohromnou rýchlosťou blíži. Smeroval mu na hlavu. Už to vyzeralo, že ho zasiahne, ale na poslednú chvíľu neskutočnou rýchlosťou uhol. Projektil sa roztrieštil o zem a amaterasu vybuchlo.
„Prečo nepoužívaš svoju vlastnú chakru Naruto?!“ skríkol Sasuke a do okolia vystreľoval jeden projektil za druhým. „Prečo neprijmeš svoje dedičstvo?!“ útoky sa zrýchlili a znásobili.
„Používaš Kyuubiho chakru, lebo sa bojíš tej svojej?! Bojíš sa toho kto si?!“ skríkol a smerom od neho sa preliala vlna amaterasu do všetkých smerov.
Útok ustal a Sasuke sa usmieval. Vychutnával si svoju moc. Všade horeli čierne plamene, zem sa tavila a on tam s úsmevom sledoval tú skazu.
Potom zložil pečate. K oblohe sa vzniesol silný poryv chakry a začalo pršať. Obloha sa zatiahla, slnko sa skrylo za mrakmi. Okolie potemnelo.
„Myslím, že toto počasie je vhodnejšie,“ skríkol. „Čo nato hovoríš, Naruto?“
Oblohu preťal blesk a po ňom ďalší. Sasuke sa rozosmial.
Amaterasu ďalej horelo, vyzeralo to, že dážď naň nemá žiaden účinok. Sasuke mávol rukou a všetky plamene z okolia sa k nemu začali sunúť. Pomaly sa okolo neho začali víriť a postupne zrýchľovali.
Obloha bola zamračená a dážď sa stupňoval. Blesky neustále krížili oblohu a hrmenie vibrovalo vo vzduchu.
Sasukeho oči celé sčerneli aj s bielkom.
„Tak to má byť, Naruto! Prijímam kto som. Nebojím sa svojej moci. Celý čas som si to šetril na teba. Nesklam ma! Buď mi súperom a prijmi svoju moc, inak zomrieš!“ Jeho smiech v tej víchrici skoro nebolo počuť.
Naruto stál asi kilometer ďalej. Okolo neho lietali kusy dreva zo zničeného lesa, obrovské kamene a o zem udierali blesky. Stál tam bez pohybu a obklopovala ho zlatá chakra, vyzeralo to, že sa ho ani dážď nedotýka. Obklopovala ho temnota, akoby ho chcela pohltiť, ale tá mäkká zlatá žiara jej vzdorovala.
V tvári mal vpísanú bolesť, ale aj strach. Vedel, čo musí spraviť.
Dotkol sa pečate na bruchu a zatočil. Vzduch naplnil Kyuubiho nesúhlasný rev a temnota sa akoby stiahla pred Kyuubiho zúrivosťou.
„Naruto!“ skríkol Kyuubi a zatackal sa.
„Odpusť mi to,“ žiadal Naruto.
Kyuubi zreval a zahnal sa po ňom, potom jeho telo pokryli zlaté pečate a on stuhol. Naruto sa s bolesťou v tvári otočil.
„Toto je môj boj,“ v tvári sa mu zjavilo nové odhodlanie. „Spravím to čo som mal spraviť dávno.“
Zlatá chakra sa na ňom začala rozplývať a temnota sa k nemu stiahla ešte bližšie.
Potom na jeho koži začala plápolať modrá chakra a jej jas silnel až bola miestami biela. Jeho oči priam žiarili neuveriteľne jasnou modrou, vyzeralo to ako by sa ich farba menila z tmavšej na svetlejšiu, miestami bielu.
Temnota okolo neho ustúpila a mraky nad ním sa roztrhli, na zem dopadlo svetlo. Vykročil k Sasukemu a zem mu pod nohami praskala a vzduch naplnilo temné dunenie. Kmene a kamene letiace na neho zastali vo vzduchu, dážď ostával visieť, nepadal na zem. Vyzeralo to ako keby ho obklopovala oblasť, v ktorej sa nič okrem neho nehýbalo. Oblasť, v ktorej sa aj samotný vzduch zastavil. Nebolo počuť jeho kroky a zvuky víchrice. On pomaly kráčal.
Jeho moc ho obklopila ako hrejivý plášť a on pocítil jej vábenie. Na tvári sa mu objavil lačný úsmev a jas jeho chakry zosílil. Vzduch sa rozvibroval a stromy a kamene visiace vo vzduchu sa roztrieštili na drobné kúsky.
Jeho úsmev sa prehĺbil.

Kakashi s obavami sledoval ako všetci jeho senzibilovia padajú na zem a tečie im krv z nosa alebo uší. Nikto z nich nedokázal vydržať také mocné poryvy chakry. A to boli ešte kilometre ďaleko. A predsa Kakashi videl v diaľke udierať o zem blesky, víriť čierne plamene. Videl temnú oblohu ako sa roztrhla a ako sa okolie rozžiarilo jasnou chakrou.
„Čo sa to deje?!“ skríkol. Pocítil ako aj na neho dolieha tlak tej chakry a ostatní na tom boli rovnako.
Rýchlo vydal rozkazy a pri senzibiloch ostala iba malá jednotka, zvyšok s ním na čele vyrazil k epicentru. Sledoval obavy v tvári Narutových priateľov a snažil sa potlačiť tie svoje.