Tak o mňa bojuj - Ešte Horšie 05

Dobre takže tu je nový diel... čo k nemu povedať?
Nuž, neviem či som sa nezbláznila, ale napísala som tam to čo my napadlo.
Snáď to nebude také zlé... snáď.

Mlčky sme vedľa seba kráčali ulicami Konohy a ja som uvedomila, že sa vždy pri Sasukem cítim taká nesvoja ako aj teraz. To sa mi to iba zdá, alebo z neho ide naozaj strach?

Už sme takto chodili okolo asi dvadsať minút a mňa zaujímalo kedy už stretneme niekoho známeho no zatiaľ nič. Absolútne.
Akoby sa všetci dohodli, že presne dnes budú doma pozerať nejaký, napínavý film.

Ja som nikdy nebola známa svojou trpezlivosťou a keby máme takto mlčky kráčať ďalších dvadsať minút asi sa zbláznim. Treba zmenu.
A ani po ďalších piatich minútach zmena neprišla. Na nikoho sme nenarazili a ani sme nepretrhli to ticho medzi nami.

Po chvíli však Sasuke zamieril do obchodu pred nami a povedal:
„Idem si kúpiť niečo na pitie. Chceš aj ty?“ Pitie? No fajn, aj to sa ráta za zmenu.
„Och nie, vďaka. Počkám ťa.“ Povedala som a on vstúpil do obchodu.
Akoby povedal Shikamaru: To je otrava.
Trocha zahrmelo a aj som sa zadívala na nebo. Už bola takmer tma a obloha bola čierna. Hviezdy nebolo absolútne vidieť.
Oprela som sa o stenu toho obchodu a vtedy som si všimla z neho vychádzať Naruta. Okamžite som znervóznela.
On si ma všimol tiež, keď zdvihol hlavu od nejakého tiketu, ktorý držal v jednej ruke a v druhej mal tašku s nákupom.
„Hej, ahoj, Hinata, čo tu robíš?“ Spýtal sa a usmial sa. Pri tom úsmeve som sa okamžite roztápala.
„Eh – no ja, čakám na...“ Sasukeho.
Áno, viem mala by som to povedať, veď o to tu ide, aby si ľudia mysleli, že chodím so Sasukem, no Naruto... nechcem aby si myslel, že je medzi mnou a Sasukem niečo viac... No na druhej strane, je možné... mohol by... žiarliť, keby mu to poviem? Ach, nie, aká som hlúpa.
„Na...?“ Posmelil ma.
„Eh... na Tenten.“ Vyšlo zo mňa.
„Hm... tú som tam nevidel, iba Sasukeho som zazrel. Možno iba vchádzala, keď som bol ešte medzi regálmi.“
Povedal a na tvári sa mu roztiahol, taký úsmev, že keby som nebola pod takým tlakom, akým som, okamžite odpadnem a preberiem sa o týždeň. Ale zbadal Sasukeho.
Páni, dobre, že spolu nehovorili, veď keby hej, bol by tento rozhovor o inom.
„A kde máš Sakuru?“ Spýtala som sa. Úsmev mu okamžite spadol. Nechápala som. Veď sú spolu šťastný. Bohužiaľ.
„No ja vlastne neviem, kde je.“ Povedal.
„Akoto?“ Spýtala som sa a snažila som sa pôsobiť nezaujato, no moc mi to nešlo.
„Trocha sme sa pohádali po tvojej oslave.“
„Ah, to ma mrzí.“ Povedala som, hoci mi toho v skutočnosti ľúto moc nebolo.
„Neboj, som si istý, že sa to urovná. Vlastne chcem pripraviť večeru na uzmierenie ako prekvapenie. Tým by som to nejako mohol vyžehliť.“ Povedal a usmial sa. Tiež som sa usmiala, hoci ma to vnútri trhalo.
„Veľa šťastia.“ Povedala som.
„Vďaka, Hin.“ Povedal a už sa vydal na odchod. Pozerala som ako odchádza. Bože, naozaj si nezaslúžim byť s ním?
V mojej hlave sa v tej chvíli rozbehol dialóg dvoch hlasov. Jedného rozumného a toho druhého, ktorý hovoril za srdce.

- Som strašne sebecká. Chcem byť s ním a on je so Sakurou.
- Ale je to tvoja najlepšia priateľka!
- O to horšie!
- Pochopí to!
- Ani náhodou, to by bola tá najhoršia zrada!
- No to, že sa ona dala s ním dokopy bola tiež zrada.
- Nie, nebola ona... nevedela poriadne čo k nemu cítim.
- Och, aká naivita! To by si nevšimol akurát mentálne zaostalý alebo Naruto!
- Každopádne ju miluje, keby sa mu vyznám, nič by sa tým nezmenilo...
- A čo ak áno? Čo ak by si uvedomil, že...

No v tej chvíli sa dvere do obchodu opäť otvorili a vyšiel z nich Sasuke a tým som aj ukončila svoj vnútorný dialóg.
V jednej ruke držal otvorenú minerálku z ktorej stekali kvapky vody (zjavne bola v chladničke) a v druhej mal peňaženku, ktorú si práve zastrkával do zadného vrecka na nohaviciach.
Heh, no jasné.
Moje vnútorné ja, si zrejme neuvedomili, že som zasnúbená.
Môže to byť horšie?
So Sasukem sme znova išli po Konohe a keď zatvoril fľašu, nedalo mi to a spýtala som sa:
„Sasuke... tebe, tebe to nevadí?“ Bola som opäť nervózna. Rozprávať sa s ním, bolo ešte horšie než pri ňom iba stáť.
„Čo presne?“ Spýtal sa.
„No... naše zasnúbenie? Chcem povedať, ty si určite chcel byť s niekým iným a takto to dopadlo. Nakoniec zostaneme obaja k sebe pripútaný a pri tom si mohol byť s niekým...“
On ma prerušil a povedal:
„Niekým iným? Naozaj? Keby som chcel byť s niekým iným asi by som s tou osobou bol, nie?“ Neviem, prečo, no nejako ho to naštvalo. To čo som povedala, ale prečo?
Ach no jasné, nesmiem sa diviť, vziať si ma nie je žiadna výhra.
„Pochybujem, že sa nikto taký nenájde. Určite si nečakal osemnásť rokov, aby si mohol byť so mnou... keď si o tom celom pred mojou oslavou ani nevedel, všakže?“ Zastala som.
Začínala som byť tiež nahnevaná, ku podivu. Vedela som, čo bude nasledovať. Naozaj ohromné. Nie sme ešte svoji a už sa ideme hádať.
„A čo ty? Nehovor mi, že ty si nikdy nechcela byť s niekým iným.“
„T-To je iné!...“ S ním to bolo vždy iné, „... Ja by som nikdy s tou osobnou byť nemohla!“
„Naozaj? A keby si sa tej osobe vyznala, čo myslíš? Určite by sme neboli v tejto situácii!“ Začal kričať.
Naozaj som si myslela, že aj pri hádke bude mať pokojný hlas, ako pri všetkom, v každej situácii? Omyl.
Obaja sme dobre vedeli o akej osobe je reč. Samozrejme, Sasuke nie je hlúpy, jemu došlo čo cítim k Narutovi.
„Och, tak toto je naozaj úbohé! Ty to chceš celé hodiť na mňa a pri tom by som sa iba strápnila k-keby mu to poviem!“ To som si naozaj myslela. On sa ale nedal a pokračoval:
„To nikdy nevieš! Mala si to skúsiť!“
„Hah, a-a keby si ty neodmietal stále Sakuru tak by...by som to s ním skúsila!“ Vytiahla som naňho rovnaký kaliber.
„Nie, toto je úbohé! Ja Sakuru neznášam! V tom je rozdiel!“ To ma zarazilo.
Neznáša? Veď ona ho tak dlho milovala... rovno som tie myšlienky aj vyslovila.
„M-Milovala ťa tak dlho...nehovor, že ju neznášaš!“
„Nie, to nebola láska, ale číra posadnutosť!“ Prečo?
„Prečo si myslíš, že bola tebou iba posadnutá?“ Povedala som tichším hlasom.
Chytil sa za hlavu.
Asi by som to mala nechať tak. Jeho vzťah so Sakurou nie je moja starosť. Ale tiež by sa on nemal strať do môjho vzťahu s Narutom. Vlastne... mám ja s Narutom vôbec nejaký vzťah?
„Ah... pozri ja sa nebudem starať do tvojich vzťahov ak sa ty nebudeš starať do tých mojich.“
Povedala som a dúfala, že súhlasí.
„Aj tak vieš, že mám s Narutom pravdu.“ Povedal. Ja som pokývala s hlavou.
„Ty... si naozaj ten najhorší z najhorších.“ Povedala som a dala som sa na odchod.
Bolo mi úplne jedno, že som ho nechala len tak stáť na ceste a, že to možno povie môjmu otcovi. Nemôžem s ním vydržať už ani sekundu. Odporný cynik! Bezohľadný pokrytec!
Takže ja mu ustúpim a prestanem hovoriť o Sakure a on...
Toto nemá obdoby! To vždy musí mať posledné slovo? Čo si o sebe myslí?!
Išla som rýchlim krokom dopredu, nevšímajúc si nič okolo. Predsa len, kto by bol vonku ked sa chystá búrka? Potom som ale začula:
„Hinata-chan!“ Úplne ma zamrazilo, až som sa bála pozrieť za seba. No už len tento mi tu chýbal.
Snažila som sa ho ignorovať a išla som ďalej akoby nič, no on ma dobehol a už bol na rovnakej úrovni chôdze ako ja.
„To mi naozaj nedáš pokoj?!“ Vyletela som naňho. Ak ma vyprovokuje už tu nebude ten pokrytec Sasuke aby ma zastavil.
„Čo ti preletelo cez nos?“ Povedal a postavil sa predo mňa čím mi chcel zabrániť v chôdzi, ale ja som ho obišla.
Chytil ma za zápästie a stiahol ma k sebe. Boli sme tesne pri sebe a tak som sa rozhodla, že nebudem utekať. Zdvihla som zrak k jeho tvári, bol od mňa o dosť vyšší, no to nevadilo.
„Daichi... čo tu ešte robíš?“
„Rozprávam sa s tebou.“ Povedal a uškrnul sa. Mala som sto chutí ho teraz kopnúť do rozkroku. Niežeby som neznášala ten jeho hravý úsmev, ale štvala ma tá jeho povaha.
„Dobre, tak inak. Čo vlastne chceš?“ Spýtala som sa naštvane.
Trochu sa sklonil a svoje pery mal pri mojom uchu. Nechápala som prečo, ale keď mal svoje pery tak blízko pri mojom uchu, zamrazilo ma.
Nie zlým spôsobom ale takým... takým novým, dobrým spôsobom.
„Teba.“ Zašepkal.
Potom sa normálne postavil, prestal sa ku mne skláňať a na tvári mal vážny výraz. Nechápavo som naňho pozerala.
Potom sa rozrehotal.
Štipol ma do tváre, a dal sa na odchod smerom odkiaľ prišiel. Keď odchádzal, stále sa rehotal.
Ten hnusný..... áááh!
Toto je zlý vtip! Toto musí byť zlý vtip! Dobre zrekapitulujme si to:

Po prvé: Je tu Naruto, chlapec, ktorého milujem už veľmi dlho, ale chodí s mojou najlepšou priateľkou.

Po druhé: Je tu Sasuke, egoistický haj*el, ktorý musí mať vždy posledné slovo. Mám sa zaňho vydať a on mi má spraviť deti, aby naši ctený rodičia zistili ako sa skombinuje sharingan a byakugan. Ale najskôr sa máme tváriť, že spolu chodíme.

A po tretie: Je tu Daichi, hnusný parch*ant, ktorý mi zničil možnosť zblížiť sa s Narutom. Stále sa so mnou iba zahráva, a mám z neho husiu kožu.

Horšie to už byť ani nemôže.
A práve keď som si to pomyslela zahrmelo. To si robíte srandu! Dážď by mi mohol rozmazať tonu toho púdru, čo mám na tvári.
Okamžite som teda išla domov.

Koniec piatej časti.

ČO BUDE ĎALEJ? TO UVIDÍTE V ĎALŠEJ EPIZÓDE!!!!!!

Poznámky: 

No nie je to zábavné? Trápia ju traja chalani a ani jeden ju nemiluje
Asi by som to jej trápenie mala pomaly zmierniť, lebo to bude vyzerať tak, že som sadistka.
Veľmi sa poteším komentíkom a hodnoteniam.

Skrytý obsah

Dostala som už minule taký nápad. Asi je to blbosť, ale neskôr ma bude zaujímať aké pesničky som počúvala keď som písala ten a ten diel.
Takže ku každej poviedke, každému dielu budem teraz nechávať link na pesničku, ktorú som počúvala ked som to písala.
Môžete to proste odignorovať, nemusíte ju počúvať, nebojte sa, ja sa neurazím. xD
Tohto týždňový song: http://www.youtube.com/watch?v=eVMGyjxW18Y - ale ak nieste priaznivci japončiny, alebo nepočúvate japonské songy, radšej to nepočúvajte. Varovala som vás.