Narutova sestra 43 - Konflikty

Keď Itachi uvidel, ako ju Hidan stíska, neváhal ani stotinu sekundy. Jasné, že ho to zaskočilo – a to naozaj veľmi. Takého hlupáka, ako je Hidan, sa nebál. Neváhal sa pobiť. Vedel, že ten, kto kričí, bola Nana. Jeho lásku teraz drží niekto iný.
Dal ruku v päsť a poriadnu mu vrazil, až tak, že Hidan padol na zem.
„Ty kretén!“ zreval Itachi ako zviera.
„Itachi, nie!“ skríkla Nana.
Z Hidanových úst sa pustil pramienok krvi. Keď sa Itachi chystal na ďalšiu ranu (a veril, že to nebude posledná), už aj bol Hidan na nohách a načiahol sa po svoju kosu. Každá sekunda bola drahá a Nana už verila, že sa tu stane niečo strašné.
Akoby zázrakom sa tam objavil Pein a oddelil ich od seba. Tým zabránil ďalšej katastrofe. Itachiho držal za tričko v pravej ruke, Hidana za krk v ľavej.
„Čo ste sa zbláznili?!“
„Pein, pusti ma!“ trhal sa Itachi.
„Vy ste už naozaj osprosteli, alebo čo?! Čo vás to, dopekla, napadlo?!“
Potom si všimol Nanu. Znova, pri ďalšej afére, bola ona. Tým pádom si hneď z toho odvodil, že to práve ona je na vine.
„Vy dvaja! Okamžite do mojej pracovne!“
„Ale-“
„Hneď!“
Itachi prikývol a odišiel. Pein pozrel na Kakuza, ktorý tam nenápadne prenikol, a dal mu znamenie, aby išiel s nimi.
„Nech ich ani nenapadne sa znova mlátiť.“
Chvíľu počkal, kým všetci odídu. A potom prišiel ten moment – dvere sa zavreli, nastalo ticho a Pein zapichol svoj pohľad do Nany. Srdce jej bilo ako o život.
„Znova si tu ty.“ prehovoril po dlhšej chvíli. „Môžeš mi to vysvetliť?“
„Ja za nič nemôžem.“ obhajovala sa.
„Aha. To je akože náhoda, že si znova pri nejakom incidente?“
„Viem, že to tak vyzerá, ale nie je to tak!“
„A ako to teda je?“
„Za všetko môže Hidan.“ povedala roztraseným hlasom. „To on sa na mňa vrhol.“
„Vždy, keď sa niečo stane, si tam ty. Najprv kvôli tebe zomrel Deidara, potom si nám zničila svadbu, kde sme stratili Sasoriho. A teraz toto. Chceš ma zruinovať? Vážne ti to robí radosť sa takto chovať?“
„Tak to nie je.“
„Je to tak. Robíš to naschvál.“
„Tak to nie je a ty to vieš!“ skríkla s plačom. „Vieš to, Pein!“
„Varujem ťa, Nana. Ak sa ešte raz stane niečo, za čo budeš zodpovedná, budem musieť urobiť ... určité opatrenia.“
„Aké opatrenia?“
„To už nechaj na mňa.“
„Prosím, vypočuj ma.“
„Už som toho počul dosť.“ povedal. „Zapamätaj si, čo som ti povedal. Opakovať to nebudem.“
„Pein, ja-“
„Skončil som. To je moje posledné slovo.“ otočil sa, otvoril dvere a tresol nimi tak, až sa steny otriasli.
Koniec. Nana nepociťovala vôbec nič. Na toto už bola zvyknutá. Hučanie a jačanie o tom, že ona všetkému na vine. Niekedy ju to vedelo poriadne štvať. Keď Pein stratí nervy, vyhučí sa na ňu. A už jej to aj celkom lezie na nervy. Pomaly sa to v nej kopí a kopí až nakoniec exploduje. Ako taká veľká sopka, z ktorej sa bude chrliť zlo a zničí všetko, čo jej príde do cesty.
Po chvíli, keď už Pein skončil s karhaním Itachiho a Hidana, vstala z postele a otvorila dvere. Najprv tak nenápadne vystrčila hlavu a poobzerala sa, či niekto nejde. Chvalabohu nikto. Vydýchla si a vyšla von.
Vedľa nej mala izbu Hiro. Chcela ísť k Itachimu, aby si to aspoň trochu ujasnili a bola aj trochu zvedavá, čo im Pein povedal.
Akoby naschvál jej osud do cesty postavil tú strigu. Vyšla z izby a keď uvidela Nanu, zaškerila sa. Vedela dobre, čo sa pred chvíľou stalo a práve preto mala pocit, že je v istej výhode.
„Ale, ale, nie je tu zdroj všetkých problémov?“ prehodila ironicky Hiro.
„Zalez, krava!“
Už aj tak mala Nana nervy na krajíčku a ešte k tomu ona. Avšak vedela, že ak začne na ňu kričať, znova vyjde Pein a schladí jej hlavu takými poznámkami, ako pred chvíľou. A to jej už vážne nebolo treba.
„Pein je z teba sklamaný.“
„A ty to odkiaľ všetko vieš?“
„Steny majú uši. A nemusela som ani vidieť, aby mi došlo, čo sa deje.“
„Nenačúvaj.“
„A ak budem, čo mu spravíš?“ povedala uštipačne a pristúpila k nej. „Ja sa ťa nebojím, Nana.“
„Budeš sa ma ak-“
V tom si všimla, ako Pein vystrčil z pracovne hlavu. Tváril sa divne. Nana sa radšej otočila a odpochodovala preč. Keď išla okolo Hiro, strčila do nej. Naschvál.
Pein zaliezol. Hiro neváhala, otočila sa za Nanou a strčila do nej z celej sily.
BUM!!!
Nana padla na zem, ako handrová bábika.
„Čo to-“
Schytila ju pod krk a spolu s ňou zaliezla do malej miestnosti, ktorá slúžila ako sklad surovín, a zamkla.
Pritlačila ju o stenu. „Počúvaj ma, ty chudera! Nehovor mi, že sa ťa budem báť, lebo skončíš zle. Ty si vážne myslíš, že si lepšia ako ja?!“
„Hiro, po-čkaj-“ vyšlo z Nany chrapľavým hlasom.
Nevedela dýchať a jej stisk bol hrozne silný, až sa divila, kde sa v nej tá sila berie.
„Si iba obyčajná chudera, ktorá sa snaží zapôsobiť, ale robíš zo seba len trápnu. Myslíš si, že ťa tu má niekto rád?! Si na omyle. Ani pre Itachiho nie si dosť dobrá! Nevieš ho urobiť šťastným, nevidíš to na ňom? Chce sa s tebou rozísť, len nevie ako. Hanbí sa za teba, čo to nevidíš?!“
Potom ju pustila. Nana zalapala po dychu a chytila sa za krk.
„Teraz sa na mňa pozri.“
Chytila ju za tvár a otočila ju k sebe. Hiro na ňu pozrela. Jej oči sa zmenili. Už neboli fialové. Zvŕtal sa v nich nejaký obrazec, čo Nane pomotalo hlavu.
„Na toto všetko zabudneš. Nikdy som ťa neudrela, spadla si.“
Nana bola ako zhipnotizovaná. Vnímala len to, čo jej Hiro hovorí.
„Potkla si sa o koberec.“
Nane sa úplne vygumovala z hlavy táto udalosť. Hiro ju obrátila a buchla jej hlavu o stenu. Drastické, ale urobila to preto, aby ju dostala do bezvedomia. Keď sa uistila, že na chodbe nikto nie je, vzala jej telo a vytiahla ho na chodbu. Položila ju pre jej izbu, aby to nebolo podozrivé.
Avšak nechala jej v hlave len tie hnusné slová, čo jej povedala.

Poznámky: 

Bože, skoro som zabudla. Aka-sama mi nakreslila obrázok (aj keď nechcela, aby som uviedla autora, ale ja musím). Je nádherný!
Ehm *dusí sa, lebo jej zapadla ryža* eh, eh, eh! No, ehm: Tadá! (To som ja - to malé - a Nana - to vysoké)

POZOR! Spoiler!