Týždeň na chate- 2.deň

„VSTÁVAŤ!!!“ reval Gai.
Hinata otvorila oči, keď jej zrak sa stretol s tým jeho.
Naruto sa na ňu dlho pozeral, preto sa odvrátila. Už to nevydržala. Potichu vstala z postele a šla na raňajky.
V jedálni už sedeli Kakashi a Asuma pyžamách a Kurenai v nočnej košeli modrej farby.
„Dobré ráno,“ pozdravila Hinata a zazívala.
„Ahoj. Prečo si si ešte nepospala?“ spýtala sa Kurenai sediaca na Asumových kolenách.
„Gai nás zobudil,“ hneď za Hinatou sa ozval Naruto, takže čiernovláska takmer dostala infarkt a rýchlo si bežala sadnúť.
„Jasne sme mu zakázali vás budiť!“ rozčuľovala sa Kurenai a odpila si čaj „dosť, že zobudil nás! Idem ho zastaviť!“
Aj s Asumom vyšli z kuchyne, no už bolo neskoro, pretože vo dverách sa zjavili Shikamaru a Chouji.
„To je otrava, človek si ani nemôže pospať,“ zazíval chlapec so zvyčajne stiahnutými vlasmi, avšak teraz ich mal rozpustené a trochu strapaté. O tom, že mu to pristalo ešte viac, svedčila aj Temarina reakcia.
Takisto s voľne spustenými vlasmi vošla do kuchyne, a hneď, ako ho zbadala, úplne zmeravela a očervenela, takže pripomínala Hinatu.
Do jedálne už zatiaľ vstupovali Sai, Neji, Gaara a Kankurou. Miestnosť tak znela rozhovormi, ale Choji a Naruto si všimli, že nikde nie je jedlo.
„Chceme raňajky!“ kričal mladý Akimichi a zo zadnej kuchynky vyšli Kotetsu a Izumo s táckami s chlebom a niečím, čo sa podobalo syru.
„To je čo?“ díval sa zhnusene Naruto.
„Chleba!“ urazene tácku Kotetsu položil na stôl.
Naruto si to chvíľu váhavo obzeral, a keď sa rozhodol, že to ochutná, nemohol to pohrýzť.
„Prečo je to také tvrdé? Nie je to náhodou staré?“
„Nie,“ hovoril Izumo, zatiaľ čo každému nalieval čaj.
Medzitým došli všetci ostatní, vrátane Gaia, ktorého Kurenai ťahala za ucho a nadávala mu.
„Ahoj, láska,“ s úsmevom, ktorý Hinata tak nenávidela, Sakura pobozkala Naruta a sadla si k nemu.
Blonďáčik ju objal okolo ramien a začal ju kŕmiť.
„Tak, čo dnes podnikneme?!“ zareval Gai a zaujal svoj postoj „Síly mládí“.
„Veď máme oddychovať,“ protestne vykríkol Neji.
„Neji, Neji...“ krútil hlavou jeho sensei „máte oddychovať, áno, ale duchovne! Zle si to pochopil! Na rozdiel od tvojho šikovného člena tímu, Leeho, z ktorého by si si mal robiť príklad!“
„Nie, Tsunade to myslela tak, ako sme to pochopili všetci! Všetci si tu majú oddýchnuť!“
Aj keď Gai mlčal, jeho výraz protestoval.
Všetci spokojne jedli a súhlasili s Asumovým návrhom- prejsť sa po dedine blízko nich.
Všetci, okrem Gaia, ktorý šiel radšej trénovať, si zobrali pár vecí a o hodinu už čakali pred chatou.
Kakashi spočítal žiakov, a keď si Asuma naposledy potiahol z cigarety, ktorú potom zahodil, vyrazili.
Celú skupinu viedol Kakashi v letných kvetovaných kraťasoch a v košeli s podobným vzorom, vedľa neho kráčal Baki, za nimi nasledovali mladí ninjovia a rad ukončoval Asuma v zelených krátkych maskáčoch a v bielom tričku, ktorý držal za ruku Kurenai oblečenú vo fialových šatách a obutú v topánkach na vysokom podpätku rovnakej farby.
„Pozývam vás všetkých na zmrzlinu, čo vy na to?“ spýtal sa Asuma, len čo dorazili do dediny.
Všetci radostne prikývli a vybrali sa do najbližšej cukrárne.
„Hinata?“ ozvalo sa pri uchu čiernovlasej kunoichi, ktorej skoro spadla zmrzlina.
„Čo sa deje, Sai?“
„Môžem sa ťa niečo spýtať?“
„Á-áno, môžeš...“ nechápavo prikývla.
„Prečo si včera plakala?“
„Čože? Ja? Ja som neplakala!“
„Ale áno, počul som ťa! Vieš, čítal som v knihách, že ľudia plačú, buď od šťastia, alebo keď sú smutní. Všimol som si, že nie si nejako zvlášť šťastná. Cez deň mlčíš a len zriedka sa s niekým rozprávaš.“
„O čo ide?“ prisadol si k nim Naruto aj so Sakurou.
„A taktiež som si všimol, že sa vždy červenáš, ako aj teraz...“
„To je mi len teplo!“ zakryla Saiovi Hinata ústa.
„Ale naozaj, vždy keď ťa vidím, tak sa červenáš...“ priblížil sa k nej Naruto, až bol od nej len pár milimetrov, a to už Hinata myslela, že odpadne.
„Naruto, tu ti kúsok ostalo,“ zašepkala Sakura a pritiahla si priateľa k sebe, aby mu olizla peru.
Sai si Hinatin pohľad na ňu všimol.
„Všetci dojedzte, ideme sa prejsť!“ vykríkol Asuma a o chvíľu už si ninjovia prezerali výklady v obchodoch.
„Čo ti je Sakura-chan?“
„Bolia ma nohy.“
„Tak ja ťa odnesiem,“ ponúkol sa Naruto.
„Nie, vážne, ja... nemusíš... čo... čo to robíš?“
Naruto však už ružovlasú kunoichi držal v náručí, čo zapríčinilo, že Hinatine oči zaplavili slzy.
„Takto si výlet vôbec neužiješ!“ ozvalo sa jej pri uchu.
„Čo?“ strhla sa a rýchlo si utierala slzy.
„Povedz mu, čo k nemu cítiš!“ hovoril Sai.
„Čo nevidíš, že má Sakuru?“
„A čo? Aspoň zistíš, či máš šancu. Takto sa to nikdy nedozvieš!“
Vtedy z uličky vybehol strapatý Shikamaru a o chvíľu za ním nasledovala obzerajúca sa Temari.
Nikto si ich nevšímal, až na Saia.
„Kde ste boli?“ spýtal sa Shikamara.
„My? Myslíš mňa? Ja som bol v .... jednom obchode... teda, ale sám... s kým by som tam mal byť?“
„S Temari ste vyšli za sebou tak ste tam boli spolu, nie?“
„No on ma tam stretol, a to bola náhoda, že som tam bola, ale spolu sme nikde neboli...“
„Jasné...“
„Kto sa ide vyfotiť?“ usmial sa Kakashi.
Ozvali sa výkriky zo všetkých strán a všetci bežali k maskovanému senseiovi.
„Tenten...“
„Áno?“
„Nechceš... nechceš sa so mnou vyfotiť?“ spýtal sa Neji celý červený.
Tenten na neho hľadela s otvorenou pusou.
„To myslíš vážne?“
„Áno... Teda, ale ak nechceš...“
„Jasné, že chcem!“ potiahla ho za ruku, a už spolu sedeli v kabíne.
„Naruto, poď sa vyfotiť so mnou a s Hinatou!“ povedal Sai a snažil sa dostať, čo najďalej od Sakury.
„Dobre, ako chceš...“
Všetci traja vbehli do kabíny.
„Sakra, kde mám moju mikinu! Ja som ju stratil,“ vstal Sai „viete čo? Vyfoťte sa bezo mňa, ja ju musím nájsť a bude to trvať dlho.“
„Nie, my ti pomôžeme...“
„Nie, len sa foťte!“ zdrhol Sai a nechal úplne červenú Hinatu s Narutom samú.
„Nemusíš to robiť, ja idem!“ vstala Hinata, avšak blonďáčik ju chytil za ruku.
„Ale no tak! Aspoň jednu fotku!“ usmial sa.
Tomu Hinata proste nemohla odolať, a tak sa vrátila.
Keď ju Naruto chytil okolo pliec, myslela, že jej srdce vypadne z hrude, avšak radosť pominula, pretože k nim vtrhla Sakura.
„Čo tu robíte? Čo ste ma nezavolali?!“ vtlačila sa do stredu, medzi nich, ale Hin radšej ušla, aby nemusela opäť trpieť.
Pred stmievaním sa vrátili domov a z kuchyne sa tiahol smrad až do chodby.
Polovica ninjov šla do izieb, aby to nemusela jesť, zatiaľ čo tá hladnejšia si povedala, že horšie, ako to smrdí, to chutiť nemôže. Pri stoloch sa však presvedčili o opaku a tí šťastnejší si zjedli zásoby nakúpené z dnešného výletu.
„Čo sa sťažujete? Náhodou je to skvelé!“ jedol vlastnoručne pripravenú omáčku zelenej farby Kotetsu a jeho nerozlučný parťák prikývol.
„Áno, my sa trápime, to ani nevieme variť a vy sa miesto poďakovania ešte sťažujete!“
Po večeri prišiel spotený a zablatený Gai, ktorý pri pohľade na jedlo nebol dvakrát nadšený.
„Čo ideme robiť?“ vykríkol Lee a s hviezdičkami v očiach pozrel na senseia, v ktorom sa však podpory nedočkal.
„Čo tak si zahrať fľašu?“ navrhla Ino.
Nastal šum a šepkanie, až nakoniec všetci súhlasili.
Mladí ninjovia si posadali do kruhu a Kurenai na kolenách Asumy, Gai ležiaci na zemi a Kakashi sediaci na parapete okna s knihou v ruke sa na nich občas pozreli.
Shino roztočil fľašu, a tá zastala ukazujúc na Kibu.
„Rovnaké pohlavia neplatia!“ vykríkol nahnevane a všetci súhlasili.
Teraz točil Kiba a fľaša zastala na Tenten.
Obaja sa natiahli a začali sa bozkávať.
„To stačí!“ kričal nahnevane Neji a odťahoval ich od seba.
Tenten sa tvárila spokojne, ale nie z toho bozku a opäť roztočila fľašu.
Tá zastala na Nejim.
Neji neprotestoval a hnedovlasú kunoichi rýchlo pobozkal.
Keď sa dlho neodťahovali, všetci sa rozhodli pokračovať a nechali ich tak. Fľaše sa ujal Shikamaru a Temari sa nenápadne chytila svojho vejára a nasmerovala fľašu na seba.
Mladý Nara takisto neprotestoval a rýchlo sa na blondýnku vrhol. Po dlhom vášnivom bozku točila Temari.
Tentoraz fľaša zastala ukazujúc na Hinatu.
Hin fľašu roztočila a modlila sa, aby fľaša ukázala iba na jedného. Jej modlitby boli vypočuté, pretože keď otvorila oči, fľaša ukazovala na Naruta.
Hin čakala, že on bude protestovať, že tam niekto medzi nich vojde a preruší túto chvíľu jej života, no čím viac sa k sebe približovali, čím viac bolo isté, že je to pravda, že to nie je sen, tým viac jej búchalo srdce. Až sa konečne jeho pery spojili s jej perami a jeho ruky ju pritlačili bližšie k nemu, no vtom ju z toho krásneho okamžiku prebral uškriekaný hlas.
„To stačí! To stačí!“ kričala Sakura.
Hin otvorila oči, a aj keď sa táto chvíľa zdala byť krátka, podľa pohľadov ostatných to zrejme trvalo trošku dlhšie.
Sakura Naruta odtiahla do izby a všetci sa rozhodli radšej nepokračovať, aby už k podobným situáciám nedošlo.
Hinata sa rozbehla za spolubývajúcimi, a už z chodby mohla počuť ich rozhovor.
„Ja som ti hovorila, nech to nehráme!“
„Veď to bola iba priateľská pusa!“ upokojoval ju Naruto, čím ale ubližoval čiernovlasej dievčine.
„A prečo ste sa do toho tak vžili a trvalo vám to tak dlho? Mala to byť pusa a nie francuzák!“
Na chvíľu nastalo ticho.
Hin nakukla do kľúčovej dierky a priala si radšej to nevidieť. Naruto totiž Sakuru objal a pobozkal.
Hin chcela narušiť túto chvíľu, ale potom si to rozmyslela. Nič by tým predsa nezmenila. Nedonúti ho milovať ju.