Svetlo a Tiene 1. kapitola - A to má byť kto???

Akatsuki práve podriemkavali vo svojej skrýši, tak ako vždy. Ale ani jeden z nich netušil, že dnes sa im obohatia rady.

Ráno sa im začalo až vtedy, keď počuli Tobiho krik z Deidarovej a Sasoriho izby. Tak ako každé ráno Tobi budil Deidaru a ten mu ako každé ráno strčil pod nos holubičku, a tak to aj vyzeralo. Po výbuchu každé ráno Konan prišla za Tobim a vlepila mu za ucho. Sasori spal ako drevo, Itachi a Kisame vstávali a Pein sa zase vyparil do svojej pracovne. Všetko ako vždy. Až na jednu vec.

Pred vchodom ich niekto čakal. Niekto, koho do teraz vôbec nevideli. A Akatsuki nie sú na návštevy zvyknutí. Ale ako vždy Hidan a Kakuzu skoro nikdy nespia, takže keď niekto klopal (búchal) o 4:15 na dvere, tak to jasne počuli. Hidan to vôbec nezaregistroval, pretože si aj tak leštil svoju kosu, ktorá bola potešením pre jeho ego. Iba Kakuzu nad tým rozmýšľal, kto to môže byť. Nevedel na to prísť a tak šiel za Peinom. Vedel, že dosť riskuje, ale zaklopal.
Z pracovne sa mu ozvalo len nadurdené: "Ďalej."
Takže to zatiaľ bolo v poriadku.

Vstúpil dnu a nebojácne predstúpil pred zrzka.
"Pred dverami niekto je a ja neviem, či mám otvoriť."
"A prečo nie?" pýtal sa ho šéf podráždene.
"Jedine, že by to bol pútnik a narazil na toto miesto. Sem nikto nechodí, jedine blázni."dodal stručne.
"Tak už choď, mám prácu."

Kakuzu bez slova vyšiel z pracovne a išiel skontrolovať, či už niekto náhodou tie dvere neotvoril. Bohužiaľ nie tak šiel za Itachim. Vedel, že mu pomôže. Všetko mu povedal a Uchiha sa len krátko zasmial a bez akýchkoľvek známok strachu vykročil ku dverám. Otvoril, a pomerne ho prekvapilo, kto v nich stál.

Chudá bruneta s melírom farby červenej. Trochu nižšia od neho. Zaujímavé na nej bolo, že mala orieškovo hnedé oči a voňala po...
Levanduliach???
Ani on sám to nevedel identifikovať.
Bola celkom sympatická, ale jediné čo mu povedala bolo:
"Sharingan" a povýšenecky odfrkla.

Ladným krokom prešla okolo neho a zvolala na Hidana, ktorý práve bozkával svoju kosu.
"Kde je váš šéf? Chcem s ním hovoriť."
Hidan na to len vykoktal: "Kto ste? Čo tu robíte? Ako sa ma opovažujete
osloviť?! Zmiznite!!!"

Na to len prevrátila očami a obrátila sa na Deidaru, ktorí si ani nevšimol,
že tam je, pretože sa práve hašteril s Tobim.

"Mohla by si ma odviesť k tvojmu šéfovi?"

Deidara zaostril pozornosť na tú osobu a nevenoval pozornosť tomu, čo práve povedala. V jeho očiach to bola žena jeho snov.
Rázne odpovedal: "Samozrejme."

Itachi, Kisame, Kakuzu, Hidan, Konan a Sasori sa na ňho pohoršene pozreli, ale Deidara si ich nevšímal.
Mal oči len pre ňu.
Odviedol ju k dverám Peinovej pracovne a zvolal: "Máme tu návštevu šéfko. A chce s vami ževraj hovoriť."

Pein už na**ane otvoril dvere a chystal sa na neho zrúknuť, čo sú to za debilné žarty, keď v tom uvidel tú osobu vedľa neho.
Trochu sa ukľudnil, ale spýtal sa jej: "Čo by ste chceli???"

Jej odpoveď bola rázna a stručná: "Chcem sa pridať do Akatsuki."

Deidara posmutnel, pretože si myslel, že to bude dalšia mŕtva, ktorá sa pokúšala o to isté. Všetci z ostatní z obývačky sa prikradli z tadiaľ až k dverám pracovne a pozorne počúvali, čo odpovie Pein.

Zatváril sa tvrdšie ako chcel a povedal: "Ste si istá? Myslím, že viete čo sa stalo s tými ostatnými čo sa chceli pridať."
"Áno viem, ale to sa mne určite nestane."odpovedala arogantne.

Na to to Tobi nevydržal a vykríkol z plných pľúc: "Slečna, nerobte to, Deidara-senpai sa o vás bojí!!!"

V tom okamihu blonďák chcel zmiznúť z povrchu zemského. Začal sa červenať až dosiahol farbu paradajky. Žena sa tvárila akoby to nepočula a strašne sa zabávala na tom, akí sú z nej ostatní paf. Dobre vedela, že keď si vyberie tu blondínu, má to vyhraté.

"Môžem si na boj vybrať tú blondínu? Dievča, dúfam, že ti to nebude vadiť."

Na to chlapík v maske vyprskol smiechom akým už dávno nie. Veľmi dobre vedel, že toto je Deidarova citlivá téma po ktorej sa oduje a odpochoduje do izby a začne sa rozprávať s holubičkou, aký je život krutý.

"Ja nie som ženská!!! Som chlap!!! Normálny chlap!!!" dostal zo seba priškrtene.

Všetci ostatný boli vážny len Tobi sa nepretržite smial.

"Deidaru? To s ním chcete bojovať??? No dobre a len tak mimochodom vaše meno?"
"Lenalee Yakushi"
"Ja odmietam!" zvolal blonďák.
"Prečo???" vyzvedal Kisame.
"Lebo je pod moju úroveň mlátiť sa s ženskými!!!" odpovedal mu.

V tom si Konan odkašlala.

"Nič proti tebe." zachraňoval situáciu Dei.
"Tak ťa pošlem na misiu. Ak uspeješ, si medzi nami a Deidara ti osobne vyžehlí plášť. A ak nie, dobre vieš, čo sa stane." riekol zrzek vodcovsky.
"Až moc dobre." to posledné povedala a vypočula si svoju misiu.

Pôjde s Tobim. Bude sa musieť prikradnúť k Listovej a uniesť Makoto Mitarashi. Nevedela kvôli čomu ale pobrala sa s Tobim na miesto. Nechcela túto misiu pokaziť a preto sa plne sústreďovala. Nevnímala, že jej tam Tobi vykladal niečo o tom blonďákovi.
Alebo si tam pospevoval aká je pekná a tak zo žartu, až sa prestala sústreďovať a vyštekla: "Mohol by si na chvíľu sklapnúť?!"
"Ale Lenalee-chan ja vám musím niečo povedať!!!"
"Teraz nie, už sme skoro tam ty pako!"