Itachi a Kiki 4

Ďalší deň, šla Kiki k jaskyni, čakala dlho, ale Itachi neprišiel. Rozhodla sa vrátiť domov.
Kiki, pote hore!“ Kričal na ňu Madara so svojej izby. Vošla do jeho izby. „ A kde je Itachi?“
„On, dnes neprišiel, asi je na misii.“ Povedala Kiki. Madara sa rozčúlil a dal jej poriadnu facku.
„Ty s*ka! Ako je možné, že si ho nedokážeš udržať?“ Kričal na ňu a dal jej ďalšiu facku.
„Ja, za to nemôžem, že má dnes misiu.“ Bránila sa.
„Si len obyčajná šľa*ka! Ako tvoja matka.“ Povedal a znova jej vrazil. Kiki spadla na zem. „ Vieš kto je Itachi?“ Pýtal sa jej, zdvihol ju zo zeme a zatriasol ňou.“ „Je to najlepší ninja z celej Konohy. Mohol by prekonať aj Hokageho, a ty si ho nevážiš.“
„Milujem, ho! A on miluje mňa.“ Povedala uplakane Kiki.
„Láska? Myslíš si, že ma to zaujíma? Je mi to jedno. Neviem čo to slovo znamená. Nemiloval som nikoho. Tvoja matka bola obyčajná š*apka, ako ty! Mala by si mi byť vďačná, že som sa ťa ujal! Nemám rád nikoho, ani teba a je mi jedno či si moja dcéra!“ Kričal na ňu Madara. Pustil ju, ona prestala plakať, a odišla do svojej izby, kde začala plakať nanovo. Preplakala celý deň. Nakoniec unavená zaspala.
Itachi prišiel domov až neskoro v noci. Privítal ho len otec.
„Mama a Sasuke už spia. Ako šla misia?“ Opýtal sa otec.
„Úspešne splnená. Mali sme sa pozrieť na miesto, kde sa objavil Orochimaru. Našli sme tam jedného jeho ninju. Ako nám prikázal Hokage, priviedli sme ho a oni ho budú vypočúvať. Nebola ta ťažká misia, ale aj tak som dosť unavený.“
„V poriadku, choď si ľahnúť. Itachi, Sasuke sa ťa pýta, či zajtra budete trénovať?“
„Ak už je v poriadku, tak ho šetriť nebudem.“ Povedal Itachi s úsmevom a potom šiel do svojej izby, kde len čo si ľahol unavený zaspal.

Ráno ho zobudil Sasuke.
„Braček, pôjdeme dnes trénovať?“ Pýtal sa krpec.
„Sasuke, nechaj ma spať. Pôjdeme až po obede.“ Povedal Itachi a snažil sa pokračovať v spánku.
„Itachi, a pôjde s nami aj Kiki?“ Opýtal sa Sasuke tak potichu, že ho Itachi ledva počul.
„Možno. Nechaj ma spať, inak si to vypiješ na tréningu. Povedal Itachi a trochu sa zasmial. Sasuke radšej poslúchol a odišiel.

Keď sa Itachi zobudil, bolo už dosť hodín. Obliekol sa a zišiel dole, kde naňho už čakal Sasuke.
„Ideme?“ opýtal sa krpec. Itachi si zobral vybavenie a prikývol. O chvíľu obaja vyrazili. Pred jaskyňou boli prví.
Keď Kiki odchádzala zastavil ju ešte Madara.
„Stoj. Kam ideš?“
„Za Itachim.“
„Priveď ho.“
„Dobre.“ Povedala a odišla.

Keď prišla k jaskyni, uvidela oboch bratov. “Zdravím.“ Povedala s úsmevom.
„Ahoj.“ Pozdravili ju bratia spoločne.
„Dnes, sa naučíme chôdzu po strome.“ Povedal Itachi a žmurkol na ňu.
„Super.“ Ozval sa Sasuke. Itachi sa neho usmial, a vyliezol na strom.
„Tak poďte!“ Kričal na Sasukeho a Kiki. Pre Kiki to nič nebolo, pretože už ju to Itachi učil. Sasukemu to veľmi nešlo, ale snažil sa. Prišla až k Itachimu, ktorý stál už na vrchole stromu.
„Prečo si na dnes vymyslel to, čo už viem?“ Opýtala sa ho. Itachi sa pozrel dole, kde sa Sasuke trápil. Kiki pochopila. „To od teba nie je pekné.“ Itachi sa len usmial a pobozkal ju. „Itachi, dnes ťa chce vidieť môj otec.“ Oznámila mu. Itachi preľaknuto naprázdno prehltol. Zasmiala sa. „Neboj sa.“ Povedala mu. „Ale čo urobíme so Sasukem? Ten o ňom nemôže vedieť.“ Pýtala sa. Itachi sa pousmial a vytvoril klon.
„Môžeme ísť.“ Itachiho klon zbehol dole k Sasukemu.
„Kde je Kiki?“ Opýtal sa Sauke.
„Videl si, ona už vie chodiť po strome. Šla domov.“ Sasuke netušil, že je to Itachiho klon, čo s ním ostal trénovať. Medzitým Itachi a Kiki dorazili do Sárinho domu, kde ich už čakal Madra.

„Vitaj, Itachi.“ Privítal ho.
„Zdravím.“ Povedal Itachi a pousmial sa.
„Sára mi vravela, že ju máš rád. Je to pravda?“ Opýtal sa Madara. Itachi sa začervenal.
„Áno, milujem ju.“ Odpovedal.
„To som rád.“ Povedal Madara. „Mám pre vás prekvapenie.“
„Otec?“ Opýtala sa Kiki.
„Pokoj dcéra. Milujete sa však?“ Opýtal sa ešte raz, síce mu to bolo jedno.
„Áno.“ Odpovedali obaja mladí súčasne.
„Tak mi teda dovoľte, aby som z vás urobil Ninja manželov.“
„Čo?“ Spýtali sa obaja zmätene.
„Nebojte sa. Budete praví manželia, pre Ninja svet. Nie je to nič, je to niečo, ako zásnuby.“ vysvetlil Madara. „Teda ak chcete?“ Opýtal sa. Itachi sa s Kiki na seba pozreli. Obaja sa usmiali...
„Áno.“ Spoločne odpovedali.
„Dobre teda.“ Povedal Muž s maskou, a v duchu sa prefíkane smial. Urobil pár pečatí a potom chytil spojené ruky Itachiho a Kiki. „Hotovo.“ Povedal Madara.
„Čo sa stalo?“ Pýtal sa Itachi. Madara mu vyhrnul rukáv a na pleci mal vytetované 永遠に(Eien ni –navždy). To isté mala vytetované aj Kiki. Obaja sa na seba zamilovane pozreli. „Môžete ísť.“ Povedal Madara. Obaja poslúchli a odišli.
„Som rád, že sme manželia, len škoda, že o tebe nesmie nikto vedieť.“
„Ja som tiež rada, že sme manželia, síce len Ninja. Aj mne je ľúto, že o nás nemôže nikto vedieť, ale inak to nejde...“ Povedala trochu smutne Kiki. Itachi ju pohladil po tvári.
„Ale ja viem o tebe a ty o mne. To stačí.“ Povedal jej a pobozkal ju. Keď ukončil bozk, podal jej ruku. „Poď.“
„A kam?“ Pýtala sa Kiki.
„Do našej jaskyni, kam asi?“ Povedal Itachi s úsmevom.“
„Aha...“ Povedala Kiki s úsmevom od ucha k uchu a priala jeho ruku. Vošli do jaskyne, a čo tam robili asi písať nemusím.

Itachi sa práve vracal s misie. Rozhodol sa, že pôjde najprv za Kiki, pretože mu veľmi chýbala.
Kiki bola práve na odchode, ale ešte skôr, ako stihla otvoriť dvere ju zastavil Madara.
„Kam ideš?“
„Nikam. Idem sa len poprechádzať.“
„Ideš s Itachim?“
„Nie, idem sama, lebo Itachi je na misii.“
„Dobre, ale nebuď dlho.“ Kiki prikývla a vyrazila. Šla sa pozrieť k vodopádu, kde často chodili s Itachim. Nanešťastie sa tesne minuli s Itachim, ktorý si namieril k jej domu. Zaklopal na dvere. Otvoril mu Madara.
„Zdravím. Je tu Kiki?“ Opýtal sa
„Nie, šla sa niekam prejsť, je mi ľúto.“
„Aha.“ Povedal skleslo Itachi a odišiel. Medzitým sa Kiki vracala s prechádzky. Po ceste natrafila na Itachiho.
„Čo ty tu robíš?“
„Aj ja ťa rád vidím.“ Povedal Itachi s úsmevom a pobozkal ju. „Bol som po teba, ale nebola si doma. Práve som sa vrátil.“ Vysvetlil.
„Aha. Nehnevaj sa, ale ja už musím ísť. Som nejaká unavená. Maj sa.“ Povedala Kiki a rozlúčila sa s Itachim. Obaja sa rozišli.

Kiki bola o chvíľu doma. Tam ju už čakal Madara.
„Kde si bola?“ Opýtal sa jej nevľúdnym hlasom. Skôr ako mu Kiki stačila odpovedať, dal jej poriadnu facku. „Vieš, kto ťa tu bol hľadať? Bol tu Itachi! Ako je možné, že si ho nevážiš?!“ Kričal na ňu a daj jej ďalšiu facku. „Si len obyčajná š*apka!“ Zdvihol ruku a opäť jej dal facku. Poslednú facku, ktorú jej dal, videl aj Itachi( pomocou Sharinganu), ktorý chcel Kiki povedať, že jej chce zajtra ukázať svoj domov. Neveriacky zastal a ostal ako soľný stĺp. Na domčeku sa otvorili dvere. Itachi sa pohotovo, ako správny ninja ukryl. Madara vyhodil Kiki von a zaliezol späť. Itachi priskočil ku Kiki.
„Čo sa stalo? Videl som, ako ťa udrel.“
„I-Ita-chi...“ Plakala mu Kiki v náručí.
„To nič.“ Povedal Itachi. Objal ju, zobral na ruky a odniesol ju do jaskyne. Tam sa Kiki trocha upokojila. „Čo sa stalo?“ Kiki len zavrtela hlavou a stiahla pery do úzkej čiarky. „Kiki... Láska, mne to môžeš povedať.“ Upokojoval ju Itachi. Prisadol si k nej a vzal ju do náručia. Kiki sa k nemu otočila a otvorila ústa. Pečať. Madara sa poistil a Spečatil jej jazyk. Itachi sa postavil.
„Kam ideš?“ Pýtala sa ho Kiki.
„Idem zabiť toho bastarda, čo ti toto urobil.“
„Nie!“
„Zbláznila si sa? Veď on ťa ničí. Čo sa stalo? Prečo to urobil?“
„Nemôžem...“
„Môžeš.“ Povedal Itachi a aktivoval svoj Sharingan. On aj Kiki sa zrazu ocitli v čiernom priestore. „Tu neplatia žiadne pečate. Rýchlo mi povedz, čo sa stalo, inak si to rozmyslím a zabijem toho...“
„Nič sa nestalo! Len ho naštvalo to, že si ma hľadal a nebola som doma.“
„Kvôli tomu ťa udrel? To nie je normálne! Prečo si sa nebránila?“
„Nedá sa mu vyhnúť. Nemôžeš mu ublížiť, ani sa ho dotknúť. Je nehmotný. Zhmotní sa len vtedy, ak on sám chce. Sama tomu nechápem.“
„Ale prečo ťa udrel? Veď to nedáva zmysel.“
„Myslí si, že si ťa nevážim. Neviem prečo, ale ma ťa veľmi rád.“
„Musíš sa mu brániť.“
„To sa nedá! Nedotkne sa ho nik, komu to nedovolí.“
„To je nanič. Musíme niečo vymyslieť!“
„Milujem ťa.“ Itachi zrušil svoje jutsu. Pozrel sa jej do očí a pobozkal ju. Potom ju odniesol späť pred jej dom. Kiki vošla dnu do domu a potom do svojej izby. Tam si ľahla na posteľ a zaspala. Itachi šiel tiež domov, kde ho privítal nedočkavý Sasuke a zvyšok rodiny. Tak ako Kiki šiel spať.
Zajtra sa stretneme, láska moja. Musím niečo vymyslieť. Pomyslel si Itachi a zaspal.

Na ďalší deň sa Itachi s Kiki stretol pred jaskyňou, tak ako obyčajne. Privítali sa bozkom a začali sa rozprávať.
„Vymyslel si niečo?“
„Budem s ním musieť bojovať.“
„Nie!“
„Kiki, nemáme inú možnosť. Nedovolím mu, aby ti ešte niekedy ublížil.“
„Nie! Nechápeš? Nemôžeš sa ho dotknúť!“
„Viem! Tak a čo mám robiť? Pozerať sa, ako ti ubližuje?!“ Kričal Itachi.
„Prestaň! Je to zbytočné, chceš, aby ťa zabil?!“ Kričala tieš Kiki.
Itachi kričal tiež. „Radšej zomriem, ako sa pozerať na to, ako ti ubližuje!“
„Prestaň, už som ti povedala....“ Kiki nestihla dopovedať. Zatočila sa jej hlava a odpadla. Našťastie ju Itachi zachytil.
„Láska, Kiki, si v poriadku?“ Pýtal sa jej, keď sa prebrala. „Prepáč, ja nechcel som...“ Ospravedlňoval sa jej za to, že na ňu kričal. „Čo sa ti stalo?“
„Nič, len mi prišlo zle, zatočila sa mi hlava a odpadla som. Ďakujem ti, že si ma zachytil.“ Povedala a pokúsila sa vstať. Ako sa postavila, musela si zakryť rukou ústa a utekať preč. Keď sa vyvracala prišla späť.
„Čo sa ti stalo? Si chorá?“ Pýtal sa vystrašený Itachi.
„Ja... Itachi poď sem.“ Itachi poslúchol a prišiel k nej. „Láska, posaď sa!“ Keď sa posadil, sadla si k nemu. Chytila mu ruku. „Ja... myslím si, že... asi... som tehotná.“ Itachi sa na ňu pozrel prázdnymi očami. Kiki sa zľakla. Nevedela v ňom prečítať nadšenie ani zlosť. Itachi zavrtel hlavou. Nasadil úsmev neviniatka a vstal.
„Pozdravuj otca.“ Povedal a otočil sa na odchod. Kiki sa na neho len nemo pozrela, a do oči sa jej hrnuli slzy. Nevedela, čo povedať. Itachi prešiel dva kroky, otočil sa, rozbehol sa ku Kiki, vzal ju na ruky a s úsmevom sa s ňou zakrútil.
„Ja budem otcom! Milujem ťa!“ Chcel ju pobozkať, no Kiki mu miesto bozku poriadnu vrazila.
„Ešte raz ma takto naľakáš, a prisahám, že budem vdova!“ Potom sa usmiala a pobozkala ho. „A ešte to neviem naisto.“
„Nevadí, ak nie si tehotná, tak to skúsime znova.“ Povedal Itachi a postavil ju na zem.
„Takže ti si to mal od začiatku v pláne?“ Itachi sa pousmial a jemne prikývol. Pozrela sa na neho vražedným pohľadom. „Vieš, že väčšina žien je počas tehotenstva nervózna a často si to odnesú manželia? A zvlášť u Kunoichi a Ninjou!“ Povedala s malým výsmechom. Itachi sa zatváril vystrašene. Kiki sa zasmiala a pobozkala ho. Ten sa zasmial a zobral si znova na ruky.
„Čo to robíš? To že som tehotná, neznamená, že neviem chodiť.“
„Viem, ale ešte si to chcem vychutnať do chvíle, než budeš ako sud.“ Povedal s výsmechom.
„Ha ha... Len sa smej! Veď ty uvidíš. Kto si myslíš, že naše bábo bude prebaľovať?“
„To robia ženy!“ Povedal s víťazným úsmevom.
„Takže rodenie si berieš na starosť ty?“ Povedala triumfálne Kiki. „Okrem toho, kto chcel bábo?“
„Dobre, dobre.“ Hundral si Itachi. „Kiki? Povieme to aj Madarovi?“
„Neviem.“
„Radšej mu to povedzme, nech ťa aspoň deväť mesiacov nemláti, nie?“
„Asi máš pravdu.“ Priznala Kiki. Itachi ju položil na zem. Vošli do Kikinho domu.
„Otec? Som tu aj s Itachim.“ Kričala Kiki. O chvíľu k nim prišiel Madara.
„Stalo sa niečo, dcérka?“
„Otec, myslím si, že som tehotná.“
„Výborne dcérka moja. Výborne. Gratulujem!“ Povedal nadšene. Konečne. Už bolo na čase, ty š*apka! Konečne! Môj plán je už skoro hotový. Jediné, čo potrebujem, je to decko. Aj Itachiho ním budem držať v šachu. Potrebujem už len tak málo... Pomyslel si Madara.
„Láska, prepáč, ale ja musím ísť zajtra na misiu. Bude to trvať dva týždne, je mi to ľúto, ale už musím ísť. Chcem sa ešte pripraviť, a poriadne vyspať.“ Povedal Itachi, pobozkal ju na líce a odišiel.
„ Kiki, dcérka, toto vypi!“
„Čo to je? hnusne to smrdí.“
„Dcérka, sú to vitamíny pre teba a pre dieťa.“ Povedal naoko starostlivý Madara. Vypi to už konečne! Výborne, sa mi hodí, že Itachi odchádza, dva týždne, paráda! Síce na toto budem potrebovať asi tri týždne, ale myslím si, že to zvládnem. Pomyslel si Madara.