Dvojchvostý démon, Sasori a Konoha - 9. diel

Sasori sa okamžite otočil a hlboko jej pozrel do očí. Uvedomil si, že musí vyzerať strašidelne a usmial. Vtedy sa mu Ai hodila okolo krku a začala potichu vzlykať. Spomenula si na všetko, čo sa v ten deň stalo. Neverila, že sa všetko mohlo takto pokaziť. Ako to ona mohla takto pokaziť?
"Čo sa stalo?" potichu sa jej opýtal a zdvihol jej tvár tak, aby na ňu videl. S očí jej padali malé potôčiky, ktoré nemali konca.
"J-ja som... t-tak b-blbá," hovorila medzi vzlykmi. Nevedela mu hneď povedať všetko, čo sa stalo. Vedela, že mu to aj tak povie, ale nevedela ako začať. Stalo sa toho toľko. Ani neverila, že to všetko stalo v jeden deň. Mala pocit akoby ubehli roky... možno storočia.
"Nie, nie si. Neviem síce, čo sa stalo, ale určite sa to nejako spraví," snažil sa ju upokojiť. Nefungovalo to. Posadil ju teda za stôl a pripravil jej čaj. Dúfal, že jej to trochu pomôže.
Ai sa pomaly napila príjemne teplého čaja a pozorovala Sasoriho ako behá po kuchyni a niečo chystá. Trvalo to možno pol hodinu, keď pred ňu položil misku s teplou polievkou a dva malé chrumkavé chlebíky. Chvíľu na to pozerala a potom sa rozhodla pustiť sa do toho.
Verila, že aspoň toto jej trochu pomôže. Obaja dojedli polievku a okamžite sa pustili do druhého jedla, čo bolo sushi. Keď taniere mali skoro snehovo bielu farbu. Ai sa postavila a vybrala sa umyť riady. Bolo ich veľa a preto jej Sasori pomohol.
Všetko mali hotové a spolu ležali v posteli, keď sa zrazu ozval Sasori: "Povieš mi, čo sa stalo?"
"No... začalo to tým..." začala Ai a potom Sasorimu vyrozprávala všetko, čo sa stalo a snažila sa znova nerozplakať. Bolo to pre ňu ťažké, ale v ten deň bolo až prehnane veľa sĺz. Skončila rozprávanie a pozrela mu do jeho prekvapených očí.
"T-ty si sa rozprávala s Nekomatou?" prekvapene sa opýtal a posadil sa na posteli. Ai celkom prekvapilo, že ho zaujalo iba toto.
"Áno. Keď som dotrénovala a sadla som si ku skalám tak sa mi prihovorila," snažila sa to povedať, čo najrýchlejšie. Stále mu hľadela do očí a čakala, čo príde.
"P-prepáč, ale musím ešte niekam ísť," povedal a okamžite sa postavil s postele a začal sa znova prezliekať do normálneho oblečenia.
"Kam? A teraz?" Ai nechápala tomu, prečo tak zrazu musí odísť. Žeby niečo povedala? Nie, veď sa iba normálne rozprávali.
"To... to ti poviem potom. Teraz musím ísť. Pa," dal jej rýchly bozk na líce a už bol preč. Ani nestihla nejako namietať. Nemohla s tým však vtom momente nič robiť. Ľahla si znova na vankúš a pozerala na biely strop zaliaty mesačným svitom.
Všetko sa jej rúcalo. Život, vzťah, kamarátstvo. A prečo? Lebo je jinchuuriki. Vedela o tom dva dni a už to nenávidela. Nenávidela tú mačku, ktorá je v nej! Chcela, aby ju odtiaľ niekto dostal a ona mala konečne pokoj. Stále sa pýtala prečo. Prečo práve ona? Prečo si nemohli vybrať niekoho iného?
Z jej myšlienok ju zrazu prebralo hlasné klopanie. Okamžite sa posadila a pozrela sa na okno, odkiaľ ten zvuk prichádzal. Veľa toho nevidela iba čiernu hlavu, ktorá bola otočená k dedine. Otvorila okno a vpustila do izby chladný vzduch s nevítaním hosťom.
"Ahoj Ai. Prepáč, že ťa ruším, ale toto musíš vedieť," naliehavo na ňu hovoril. Ničomu nechápala, ale pozvala ho dnu. Spolu si sadli do kuchyne a ona im obom pripravila jasmínový čaj.
"Čo je také dôležité?" opýtala sa ho, keď si sadla aj s čajom. Sasuke sa poriadne napil a hlboko sa jej zadíval do očí.
"Shinzo... dnes musela odísť s Konohy. Nikto nevie prečo a na ako dlho, ale Tsunade jej zakázala mi čokoľvek povedať a... ja som nevedel za kým mám ísť," ďalší šok, ktorý nečakala, ale musela ho pre dýchať. Vlastne to boli dva šoky v jednom. Shinzo je preč a Sasuke prišiel práve za ňou, aby sa posťažoval.

Pokračovanie nabudúce