Itachi a Kiki 3

Na druhý deň si Kiki učesala vlasy dohora. Obliekla sa tak, ako si to včera naplánovala. Zišla dole schodmi, stlačila kľučku s úmyslom ísť na tréning, no vtom ju zdrapil Madara a dal jej poriadnu facku.
„Kde si myslíš, že ideš?“
„Za Itachim... tak, ako ste mi kázali.“
„Máš šťastie ty su*a. Si rovnako nevďačná š*apka ako tvoja matka.“
„Otec, prosím vás, nehovorte takto o mame.“ Povedala Kiki a začala plakať. Madara jej namiesto ospravedlnenia dal ďalšiu facku a potom ju vyhodil von z domu.
„Vypadni, a neželaj si ma, ak sa to už dnes nepodarí!“ Kiki sedela skrčená na zemi. Bola celá uplakaná.
„Tak dosť... musím prestať plakať, čo si bude myslieť Itachi? Do kelu, už meškám na tréning.“ Pomyslela si Kiki. Rýchlo sa dala psychický a trochu aj fyzicky do poriadku. Nahodila úsmev, a utekala pred Jaskyňu, kde už na ňu čakal Itachi.
„Myslel som, že už neprídeš, práve som bol na odchode.
„Prepáč, rýchlejšie to nešlo.“ Ospravedlnila sa Kiki, vyzliekla si mikinu, pretože jej bolo naozaj teplo. Itachi ju pri tom nenápadne pozoroval. Bola naozaj krásna. „Tak, čo dnes budeme robiť?“ Opýtala sa Kiki, a tým aj priviedla Itachiho späť do reality.
„Dnes sa naučíš chodiť po strome.“ Povedal a predviedol jej, čo má na mysli. Zoskočil so stromu dole. „Musíš si naregulovať chakru do nôh. Je to dosť o sústredení. Tak skúšaj!“
„Dobre.“ Povedala Kiki a na prvý pokus vybehla do polovice stromu. Na druhý pokus už zvládla bez problémov celý strom.
„Dobre.“ Pochválil ju Itachi.
„Čo budeme robiť teraz?“
„Dáme si zápas. Pripravená?“
„Dobre.“ Povedala Kiki a aktivovala svoj Sharingan. Itachi na ňu najprv hádzal shurikeny , ktorým sa bez problémom vyhla, alebo ich odrazila. Potom si ju otestoval v Genjutsu. Chvíľu jej to trvalo, ale úspešne sa z neho dostala. Ďalej s ňou Itachi bojoval len s telom. Odrazila všetky jeho útoky. Itachi odskočil, urobil pečať, a vytvoril Katon. Aj tomu sa Kiki vyhla, aj keď veľa nechýbalo, a bol by ju trafil. Vyskočila hore, urobila niekoľko pečatí a v ruke sa jej zjavilo Chidori. Itachi na ňu len pozeral. Rozbehla sa k nemu a rukou s Chidori vrazila do stromu, pred ktorým stál Itachi. Ruka prešla len pár centimetrov od Itachiho hlavy. Strom zhorel. Kiki uhasila Chidori a pozerala na Itachiho. Tomu chvíľku trvalo, kým sa spamätal.
„Kto ťa naučil to jutcu? Madara?“
„Nie, vymyslela som si ho. Prečo?“
„Je to silné jutsu. Používaj ho len v ohrození života.“
„V boji som ho ešte nepoužila.“
„Si dobrá, ale je čo zlepšovať. Zajtra si to zopakujeme, ale už do toho zapojím aj môj Sharingan.“
„Príde zajtra aj tvoj brat?“
„Sasuke? Neviem. Asi áno. Ak príde, tak budeme robiť niečo iné. Sasuke, ešte nemá Sharingan.“
„Ale aj tak je už dosť silný. Trénuješ ho ty?“ Povedala Sára. Mal to byť kompliment. Itachi sa pousmial.
„Väčšinou . Ale trénuje aj s ocom.“
„Má ťa veľmi rád.“
„Viem. Aj ja ho mám rád. Je jediný komu s klanu verím.“ Povedal Itachi a znovu sa pousmial. Aj Kiki sa pousmiala. Zrazu sa zdvihol vietor, tak si obliekla mikinu.
„Bude búrka.“ Povedal Itachi.
„Sakra, domov to už asi nestihnem čo?“ Pýtala sa Kiki a vošla do jaskyne.
„Asi nie. Ja tiež nemám záujem byť mokrý.“ Povedal Itachi a vošiel do jaskyne tiež. O chvíľku začalo pršať.
„Je tu nejaké drevo.“ Povedala Kiki.
„Aspoň nám nebude zima. Povedal Itachi a založil oheň.
„Itachi, aké je to žiť s klanom?“
„Ako to myslíš?“
„Neviem, delíte sa podľa rodín?“
„Dá so tak povedať.“
„Tak ako teda?“
„Niekedy ti ukážem ako žijeme. Teda ak chceš?“
„Veľmi rada.“ Povedala Kiki a Itachi sa pousmial.
„A ako je to žiť niekde v lese?“
„Neviem. Je tam príliš veľká samota. Nemáš sa s kým rozprávať. Ale dá sa na to zvyknúť.“
„Zaujímavé.“ Povedal Itachi. Do toho začali biť blesky. Vietor sa ešte viac ochladil. Kiki začalo cekotať.
„Teraz mi to tričko s výstrihom aj pomôže.“ Pomyslela si.
„Je ti zima?“ Opýtal sa Itachi.
„Trochu.“ Povedala Kiki a natiahla skrehnuté ruky k ohňu. Itachi sa posunul k nej a objal ju.
„Lepšie?“ Opýtal sa jej s úsmevom.
„Ďakujem.“ Povedala Kiki a zadívala sa mu očí. Bol pri nej tak blízko. Usmievali sa jeden na druhého.
„Je krásna.“ Pomyslel si Itachi.
„Keby mi len bol súdený.“ Pomyslela si Sára. Vôbec si neuvedomovali, že sa ich hlavy k sebe približujú. Uvedomili si to, až keď boli pri sebe príliš blízko.
„Skúsim ju pobozkať. Nič za to nedám.“ Pomyslel si Itachi.
„Tak veľmi ho chcem pobozkať.“ Myslela si Kiki. Obaja sa stretli v bozku. Zrazu im nebola zima. Ich bozk prerušil až ďalší blesk. Obaja sa na seba pozerali Itachi sa usmieval.
„Neprotestovala... Páčim sa jej.“ Myslel si Itachi.
„Pobozkal ma.“ Pomyslela si Kiki. Itachi sa ňu usmial. Ona so pousmiala a potom sa obaja našli na ústach toho druhého. Teraz im už nevadili ani blesky ani hromy. Vášnivo sa bozkávali. Keď sa od seba oddelili, aby sa nadýchli tak sa len obíjali a pokračovali ďalej v bozkávaní.
„Kiki, nesnívam?“ Opýtal sa Itachi s úsmevom . Namiesto odpovede mu dala Kiki len ďalší bozk. „Som rád, že toto nie je sen.“ Povedal Itachi .
„Ja tiež.“ Súhlasila Sára a objala ho.
„Vieš čo je toto za miesto?“ Opýtal sa po chvíli Itachi. Kiki sa k nemu len bližšie pritisla. „ Toto je NAŠA jaskyňa. Tu sme sa prvý krát stretli, pamätáš?“
„Áno, chcela som ťa zabiť, lebo som si myslela, že si nepriateľ.“
„Keby som nemal Sharingan, tak by sa ti aj podarilo.“ Povedal Itachi s úsmevom.
„Som rada, že ho máš.“ (Sharingan)
„Aj ja. Tak sme sa vlastne spoznali nie?“
„Pri útoku, na toho druhého.“ Povedala so smiechom Kiki. Itachi sa zasmial tiež. Keď sa dosmiali, uvedomili si, že prestalo pršať.
„Musím už ísť.“ Povedal Itachi.
„Aj ja.“ Povedala Kikia pobozkala no rozlúčku Itachiho. Rozlúčili sa, a odišli domov. Bol už večer.

Kiki prišla domov, kde ju čakal Madara.
„Kde si bola?“ Pýtal sa jej.
„Robila som to, čo ste mi kázali.“
„Zbalila si ho už konečne?“
„Áno. Aj on mňa. Mame sa naozaj radi. Je úžasný.“
„To som rád dcérka. Ide mi len o tvoje šťastie.“ Klamal Madara. „Pre mňa za mňa nech sa aj milujú je mi to jedno. Podrebujem len Itachiho.“ Pomyslel si Madara. „Kedy sa zase uvidíte?“
„Zajtra.“
„Dobre, môžeš ísť.“ Povedal Madara. Kiki šla do svojej izby, zvalia sa na posteľ a zaspala s peknými myšlienkami na Itachiho.
Keď Itachi prišiel domov, Sasuke sa mu vrhol okolo krku.
„Braček.“ Povedal krpec a objal brata.
„Sasuke, pusť ma, zaškrtíš ma.“ Povedal Itachi so smiechom. Sasuke vedel, že to nemysli vážne, no račej ho pustil.
„Prepáčte, že meškám, ale zastihla ma búrka.“ Ospravedlnil sa Itachi rodičom.
„To nič, poď sa najesť, ešte tu niečo ostalo.“ Povedala mama.
„Ďakujem, ale nie som hladný. Idem si ľahnúť.“ Povedal Itachi a šiel do svojej izby. Ľahol si na posteľ. „Kiki je prekrásna. Už sa teším, na zajtra, keď ju znova uvidím. Škoda, že ide aj Sasuke, mal by som s ňou iné plány.“ Pomyslel si Itachia zasmial sa. S myšlienkami na Kiki zaspal.

Na druhý deň Sasuke zakopol o stôl, mal zranenú nohu, a tak šiel Itachi na tréning sám.
„Mrzí ma to Sasuke.
„To nič, je to moja vina.“
„Tak sa maj.“
„Ahoj braček.“ Rozlúčil sa Sasuke a Itachi sa na neho ešte naposledy usmial.
„Chudák Sasuke, nechcel som, aby sa mu niečo stalo, ale je aj dobré, že so mnou dnes nejde.“ Pomyslel si cestou Itachi.
Keď prišiel k jaskyni, Kiki tam ešte nebola, tak si niečo zariadil a počkal ju.
„Ahoj, a kde je Sasuke?“
„Zakopol, takže má zranenú nohu.“
„Chudák.“ Povedala Kiki. Itachi sa zatváril súhlasne. Potom ju chytil a pobozkal. „Kiki, milujem ťa.“ Povedal jej na konci bozku.
„Aj ja teba Itachi. Čo dnes budeme robiť?“
„Dnes tréning nebude. Pôjdeme sa len prejsť. Čo ty nato?“
„Môže byť.“ Súhlasila Kiki. Potom sa s Itachim chytili za ručičky ako to robia zaľúbený a vyrazili. „Kam vlastne pôjdeme?“
„Chcem ti ukázať jeden vodopád, je tu neďaleko.“
„Dobre.“ Povedala Kiki.
„Kiki, chcem sa ťa spýtať...“
„Čo?“
„... nehnevaj sa, ale prečo máš tyrkysové vlasy?“
„Vraj po mame. Prečo?“
„Len tak, sú krásne.“ Povedal Itachi s úsmevom.
„Si prvý človek, čo mi pochválil vlasy.“ Povedala so smiechom Sára.
„ Už sme tu.“ Povedal Itachi. Pred nimi stál prekrásny vodopád. Nebol príliš veľký, ale padal do vody a vytváral tam niečo ako jazero.
„Je tu krásne.“
„Poď.“ Povedal Itachi a skočil do vody.
„Ani ma nehne. Určite je studená.“
„Máš pravdu.“ Súhlasil Itachi a postavil sa na hladinu vody. Urobil pečate a urobil Katon.
„Čo to robíš?“ Opyýtala sa Kiki.
„Hrejem vodu.“ Vysvetlil Itachi. Kiki urobila pečate, a pomohla mu.
„Myslím, že je to lepšie. Povedal Itachi a vliezol do vody. „Poď, neboj sa.“ Kiki opatrne vliezla do vody, ktorá už bola oveľa teplejšia. Plávaním sa dostala až k Itachimu. „Páči sa ti tu?“ Opýtal sa jej Itachi.
„Je tu krásne.“ Odpovedala Sára a potom sa bozkávali. Plávali, objímali sa, bozkávali, a Itachi ju naučil chodiť po vode. Začalo sa stmievať.
„Mali by sme už ísť.“ Navrhla Kiki a vyšla na breh.
„Dobre.“ Súhlasil Itachi a vyšiel z vody. Prišiel k nej a pobozkal ju. „ Je ti zima?“ Opýtal sa jej.
„Dosť.“ Odpovedala trasúca sa Kiki od zimí.
„Tak poď.“ Povedal Itachi, zobral ju na ruky a utekal s ňou niekam.
„Kam ideme?“ Opýtala sa Kiki.
„Do našej jaskyni.“ Povedal Itachi. Pred Jaskyňou ju položil na nohy. Obaja vošli do jaskyne. Itachi zapálil oheň. Teraz, pri svetle si Kiki všimla, že na zemi sú položené deky.
„Aby nám tu bolo dobre. Je mi zima.“ Povedal Itachi a vyzliekol si tričko, ktoré si dal sušiť k ohňu, nakoniec sa vyzliekol celý a zakrútil sa do deky. Kiki bola zima tiež, preto urobila to isté. Sadla si k ohňu vedľa Itachiho. Ten ju objal okolo pliec a pobozkal ju. „Milujem ťa.“
„Aj ja teba.“ Povedala Kiki a pobozkala ho. Itachi ju zvalil na zem.
„Ja...“ povedal zahanbene, keď si to uvedomil.
„Psst...“ povedala Kiki a dala mu prst na ústa. Potom ho pobozkala. Bozkávali sa dlho, no potom sa začali milovať. Ani jeden tomu nedokázal zabrániť. Urobili to z lásky. Vyčerpaný si potom ľahli vedľa seba. Itachi sa ňu s obavami pozrel. Kiki ho pohladila po líci.
„Neľutujem.“ Povedala s úsmevom.
„Ani ja. Milujem ťa.“
„Aj ja teba.“ Povedala Kiki a dala mu bozk. „Myslím, že oblečenie už máme suché. Mali by sme už ísť.“
„Máš pravdu. Tak zajtra.“ Povedal smutný Itachi z toho, že sa musia rozlúčiť. Obliekli sa, na rozlúčku pobozkali a rozlúčili.

Keď Itachi prišiel domov, bola už noc.
„Kde si bol tak dlho?“ Pýtala sa ho matka.
„Trénoval som.“ Povedal Itychi, a keďže bol spotený, tak mu uverila.
„Vravel som ti, Itachi je Anbu, musí aj viac trénovať. Som na teba hrdý synak.“ Povedal mu otec.
„Aj ja.“ Povedala mu s úsmevom mama.
„Sasuke už spí?“
„Áno, chcel ťa počkať, ale zaspal.“ Oznámila mu mama.
„Idem si tiež ľahnúť.“ Povedal Itachi a odišiel do svojej izby, kde vyčerpaný zaspal s krásnymi spomienkami na večer.
Keď prišla Kiki domov, čakal ju nahnevaný Madara.
„Kde si bola?“
„Bola som s Itachim.“ Povedala s úsmevom.
„A čo ste robili?“
„Nič.“ Klamala Kiki.
„Ešte ste neboli spolu?“
„Otec, Itachi je gentlmen.“ Povedala zahanbene.
„Mala si ho zbaliť.“
„Veď som ho zbalila. Milujeme sa.“
„Dcérka, láska je dôležitá, ale aj TO patrí do vzťahu.“ Povedal Madara. „ Do frasa ta š*abka! Mala ho predsa zviesť! Chýba mi už len pár vecí, aby som uskutočnil môj plán.“ Pomyslel si.
„Viem otec. Možno inokedy. „ Povedala Kiki. „Keby len vedel, že už sme sa milovali...“ Pomyslela si.
„Dobre dcérka, môžeš ísť.“Povedal Madara. Sára vošla do svojej izby , ľahla si na posteľ a o chvíľu s krásnymi spomienkami zaspala.

Na druhí deň, šiel na stretnutie Itachi zase bez Sasukeho, pretože mal ešte zranenú nohu. On síce vravel, že to nič nie je, ale mama ho nepustila. Keď Itachi prišiel k jaskyni, Kiki tam už na neho čakala, a privítala ho bozkom.
„Tak, čo hovoríš na včera?“
„Všetko bolo dokonalé, a prekrásne.“ Povedal a usmieval sa od ucha k uchu.
„Tiež si myslím.“ Povedala Kiki a tiež sa usmiala. „Tak, čo ideme robiť dnes?“
„Neviem. Dnes vyberáš ty.“
„ Dobre, dnes chcem vymyslieť nejaké genjutsu, aby sme ukryli našu jaskyňu.“
„Som za.“ Povedal Itachi. Dve hodiny tvorili pečate. Po tom to ešte pol hodinu skúšali.
„Myslím, že je to už dobré.“
„Asi áno.“ Povedala Kiki. „ Dnes vyberám celý deň?“ Opýtala sa.
„Celí deň je na tebe.“ Povedal Itachi a pobozkal ju.
„Dobre, tak poď!“ Povedala a vošla do jaskyne. Itachi vošiel za ňou. Kiki založila oheň a vyzliekla sa. Itachi urobil to isté a potom sa už iba milovali a bozkávali. Potom sa rozlúčili a obaja šli domov.
Itachiho doma opäť privítal Sasuke.
„Dnes ťa tu hľadal Sora. Zajtra máte misiu. Máš ho čakať ráno pri hlavnej bráne.“ Oznámil mu otec.
„Dobre.“ Povedal Itachia odyšiel do svojej izby.
Keď Kiki prišla domov, už ju čakal Madara.
„Tak ako?“ Pýtal sa.
„Ako ste chceli otec.“
„Vážne?“ Opýtal sa nadšene. Kiki sa len začervenala a usmiala sa. „Výborne dcérka.“ Tešil sa Madara. „Dobre, všetko ide podľa môjho plánu. No aj tak, si to ešte poistím.“Pomyslel si. „Kiki, zajtra ho tu priveď, mám pre vás prekvapenie.“ Povedal.
„Dobre otec, môžem ísť?“
„Môžeš.“ Povedala a Kiki odišla do svojej izby.
„ Už sa teším na zajtra.“ Pomyslela si.