Dvojchvostý démon, Sasori a Konoha - 7. diel

„Chcela som ťa poprosiť, aby si mi povedal o všetkom, čo som zabudla,“ rozhodne povedala a pozrela mu priamo do očí. Chcela všetko vedieť, aby si bola istá, či tie spomienky nie sú falošné.
„Dobre. Zajtra ti všetko poviem, ale teraz by sme mohli ísť na večeru,“ Ai prikývla a chytila ho za ruku. Potrebovala vedieť, že je pri nej. Potrebovala ho cítiť.
***
Ai sa zobudila na buchot na dvere. Vyskočila s postele a bežala otvoriť. Stál za nimi vysoký čiernovlasý chalan, ktorý jej pozeral priamo do očí a z jeho očí padali slzy. Ai, nechápala prečo a nevedela, čo mu má povedať. Vlastne ani nechápala prečo je tam.
„P-prečo?“ opýtal sa a hodil sa jej okolo krku. Pomaly zdvihla ruku a pohladila ho po vlasoch.
„Čo prečo?“ prekvapene sa spýtala a znova ho pohladila.
„N-načo si sa v-vracal s ním?“ prekvapene sa naň pozrela a pokúsila sa ho vytlačiť s dverí, čo sa jej aj podarilo a za sebou zavrela dvere.
„Lebo je to môj... snúbenec,“ povedala a trochu sa jej triasol hlas.
„Čo je tvoj?!“ okamžite od nej odskočil a utrel si slzy. Už mal silný pohľad a Ai sa ho trochu bála. Tváril sa ako nájomný vrah. Ai, nevedela prečo mu na tom tak záleží. Veď sú len priatelia. Prečo by ho to malo tak prekvapovať?
„Snúbenec!“ zopakovala a tiež sa naň pozrela pevným pohľadom. Vlastne ani poriadne nevedela, čo robí. Iba tam stála a pozerala sa naň. Vedela, že mu to veľmi nepomôže, ale... nevedela, čo iné by mala robiť.
„Vedela si to... aj predtým?!“ opýtal sa a snažil sa ostať kľudny. Ai ho však prekukla a vedela koľko mu to musí dať námahy. Ai sa iba pozrela do zeme zakrútila hlavou. Nevedela sa odhodlať k slovu. Vtedy si uvedomila, že všetka jej odvaha sa niekam vyparila, lebo si uvedomila... že ho stráca. Že stráca jednu s mála osôb, ktorej na nej záležalo.
„Ai... prepáč, ale... ale teraz si musím niečo ozrejmiť,“ otočil sa a odišiel.
Ai sa vtedy spamätala a zakričala za ním: „Shikamaru! Shikamaru nechoď!“ bol však už ďaleko. Otvorila dvere a vošla dnu. Všade ešte bola tma a tak sa zviezla po dverách na zem a na lícach sa jej objavili slzy. Nechcela plakať, ale nevedela to zastaviť. Veľmi jej na ňom záležalo a nevedela sa rozhodnúť, ktorého ma radšej. Na oboch jej záležalo. Prečo ju Shikamaru dostal do tejto situácie? Vedela , že to nespravil naschvál, ale... nevedela, čo má robiť.
Asi po hodine sedenia na zemi sa rozhodla. Zabehla do spalné. Zastavila sa a pozrela sa na posteľ. Myslela si, že tam leží Sasori, ale nikde ho nevidela. Zobrala si teda s komody oblečenie a behla pod sprchu. Konečne poriadna sprcha po týždni. Poriadne sa umyla. Keď už si pripadala dostatočne čistá vyliezla von a vyfúkala si vlasy, ktoré si nechala voľne rozpustené.
Obliekla si potom čiernu sukňu a tričko s krátkym rukávom. Vošla do kuchyne a otvorila chladničku. Vtedy bola rada, že sa ešte včera večer zastavila niečo nakúpiť. Vybrala pomarančový džús a napila sa rovno s krabice. Potom ho odložila naspäť a zobrala si jablko. Vložila si ho do úst a obula si čižmy na pracky. S vešiaku si zobrala kľúče s malým príveskom mačičky.
Vyšla na ulicu, na ktorej ako obvykle bolo rušno. Splynula s davom a vydala sa smerom ku skale s hlavami Hokage. Zastala na vrchu a sadla si na kraj a nohy spustila dole zo skaly. Pozerala sa na Konohu a myslela nato ako to vyzerá v Sune. Všetko mala síce v spomienkach, ale nemala pocit, že by to niekedy videla na živo.
„Ahoj... ty musíš byť Ai,“ ozvalo sa spoza nej. Otočila sa a pozrela sa na osobu, ktorá na ňu rozprávala. Bol to červenovlasý chalan s ochranou čelenkou Suny. Ai sa okamžite postavila a snažila sa ho nájsť vo svojich spomienkach. Zrazu ho našla. Bol to jinchuuriki Shukaku a volal sa... volal sa Gaara spomenula si.
„Áno ja som Ai,“ odpovedala, keď konečne prišla na to, kto to je. Pozerala sa mu priamo do očí. Chcela vedieť, čo od nej chce, ale... nevedela či sa na to môže len tak opýtať. Predsa len vyzeral celkom silne.
„To som rád, že som ťa našiel. Hľadal som ťa po celej Konohe. Ja som Garaa Piaty Kazekage,“ predstavil sa. Ai trochu prekvapilo, že je Kazekage, lebo to si nepamätala. ´Ako jej to mohlo vypadnúť? ´ vyčítala si v duchu.
„Prečo ste ma hľadal?“ zdvorilo sa opýtala a očakávala jeho odpoveď.
„Potreboval som s tebou hovoriť o Sasorim. Chcel by som ťa však predtým poprosiť tykaj mi. Predsa len sme v rovnakom veku,“ Ai, pomaly nebadateľne prikývla, „dobre prejdeme sa.“
Samozrejme súhlasila a tak sa s Gaarom vybrala na dlhú prechádzku okolo Konohy, cez Konohu.

Pokračovanie nabudúce