manga_preview
Boruto TBV 17

Agent Smrti - 02

12:23 - Prístav Kou no Aka - Zem Železa

Už sa nemuseli ponáhľať. Naki a jeho druhovia zišli dolu do údolia pomaly. Kou no Aka nebolo veľké mesto. Bolo to malé prístavné mestečko asi sto metrov od miesta kde sa rieka Yu vlievala do mora v úžine medzi Zemou Železa a Zemou Teplých prameňov. Tiahlo sa asi kilometer popri pobreží a pokračovalo asi pol kilometra do vnútrozemia. Celé mesto bolo obohnané hradbou z drevených kolov, na dvoch miestach mala asi päťmetrové obhorené diery. Mesto tvorili desiatky drevených a ošarpaných sedliackych domcov. Na každej ulici boli dva až tri domy zničené a zostali z nich iba obhorené čierne trosky. Po uliciach nechodil okrem zopár prechádzajúcich sa nindžov nikto. Všade boli kaluže a špina. Celé mesto páchlo rybacinou a výkalmi. Nakiho skupina prišla k južnej bráne. Zostali z nej len rozbité drevené dvere z hrubého dubového dreva a malá vežička vedľa nich. Pri bráne stáli dvaja ninjovia z Konohy a na vežičke bol ďalší. Keď ich videli prichádzať, obaja schytili zbrane a postavili sa do obrannej pozície.
"Stojte!" zakričal jeden z nich, zrejme vyššie postavený dôstojník.
Naki a jeho druhovia zastali. Han poskladal tri pečate a cez prsty prefúkol chakru, ktorá sa za nimi zmenila na výjav zeleného listu, ktorý pomaly prešiel k ninjom. Vyššie postavený shinobi zložil zbraň a urobil ďalšie tri pečate. List zhorel v oslňujúcom ohni. Bolo to tajné vojenské kódovanie na spoznanie spojenca počas vojny. Symbolizovalo znak Listovej Dediny a Zeme Ohňa. Ostatní zložili zbrane a veliteľ zasalutoval.
"Hodnosť a meno" pokynul mu. Naki mu odsalutoval.
"Som Kapitán Nagate, Chunin z Ryuketsu no butai," predstavil sa pokojne. Hodnosť Chunina v armáde počas vojny nič neznamenala, no Naki ju použil aj tak aby ukázal že napriek svojmu veku dosiahol pred vstupom do armády túto hodnosť.
"Vitajte Kapitán! Som Poručík Yoshi Nakamura."
"Nezaujíma ma kto ste... Chcem hovoriť s veliacim dôstojníkom v tábore," odbil ho chladne Naki.
"Zaiste!" povedal a naznačil strážcovi aby ho sprevádzal. Ten ich zaviedol do hlbín mesta.

Prístav nebol až tak odlišný od mesta. Tiež bol špinavý, smradľavý, ale okrem pochodujúcich nindžov Konohy sa v ňom motalo aj zopár ľudí. Uprostred prístavu stála tržnica. Kedysi zrejme plná ľudí, bola teraz schátralá a predávalo len zopár obchodníkov a motalo sa v nej zopár dobrodruhov a miestnych. Po prístave sa povaľovali žobráci.
Okrem bojových lodí Konohy v ňom tiež nebolo mnoho lodí. Zopár menších viac-menej člnov a asi dve obchodné lode ktoré vykladali tovar - jedlo, lieky a hlavne zbrane a muníciu. Sem tam do mesta prichádzali obchodné karavány z celej zeme železa a privážali zbrane. Hlboká kováčska tradícia miestnych bola jedným z dôvodov, prečo sa o toto územie zvádzali tak kruté boje.
Mladý ninja ho viedol na najväčšiu vojenskú galéru v prístave. Prešli po mostíku až do veliteľskej kajuty na korme. Pri vchode stáli strážcovia. Mladý ninja im oznámil o čo ide a odišiel. Jeden z nich vošiel dnu a po chvíli s ním vyšiel starší muž. Mohol mať niečo po štyridsiatke. Mal rovné čierne vlasy, na sluchách prešedivené a ostrihané na krátko. Na tvári mal utrápený výraz a pod ľavým okom sa mu tiahla tenká sivá jazva až k uchu. Oblečenú mal zelenú ninja vestu z Konohy a čelenku so znakom dediny mal na pravom ramene. Premeral si Nakiho odhora dole. Keďže Naki si bol istý že to vyšší Dôstojník, predstavil sa ako prvý. Starý muž sa usmial.
"Plukovník Goshiki, ôsma a deviata divízia tretej armády."
"Kde je generál Watanabe?"
"Odišiel aj s ostatnými divíziami na juh. Kumogakure prelomili líniu. Prvá a tretia divízia sú na ústupe."
Naki sa zatváril udivene, no o porážke tretej divízie vedel už pred misiu v Yukate. Samozrejme, nemohol tým prezradiť ako hlboko siahajú výzvedné zdroje prísne tajnej Ryuketsu. O poslaní tejto organizácie vedel len Hokage, členovia a zopár vyvolených. Pre Armádu to bola len záhadná odnož ANBU.
"Dobre. Spojím sa s mojimi nadriadenými."
"To nebude nutné. Už máme rozkazy," povedal Plukovník, "Vaša jednotka sa pripojí k operácií Kamikaze."
Teraz už Naki udivenú tvár nepredstieral. Odkiaľ vedel plukovník o ich príchode? Správa že sa majú stiahnuť po misií na toto územie prišla priamo od vedenia Ryuketsu. Určite si to ešte overím. Pomyslel si Naki.
"Operácia Kamikaze?" vyslovil jednu z otázok ktoré ho trápili menej.
"Večer sa zúčastníte na porade. Tam sa dozviete viac" odbil ho Plukovník naznačujúc že ide o utajenú akciu. Naki zasalutoval a požiadal o povolenie na odchod.

Keď sa vrátili na mólo, prvýkrát sa ozvali jeho druhovia.
"Idem pre nejaké zásoby," povedal Han a odišiel smerom k obchodníckej lodi ktorá kotvila neďaleko.
"Ja sa idem najesť. Zvládneš podať hlásenie?" povedal Chou. Naki prikývol a Chou sa spokojne pobral vyhľadať nejaký hostinec. Naki potom zamieril do Budovy ktorú jednotky Konohy obsadili po vpáde do mesta. Strážnik mu oznámil že im pridelili izbu na druhom poschodí.
Bola to malá izbietka. Boli v nej dve poschodové postele a v rohu miestnosti boli tri vedrá so studenou vodou a nejaké jedlo. Naki sa umyl, prezliekol ale zjedol len kúsok chleba a zopár plátkov sušeného mäsa. Bol napätá a mal zovretý žalúdok. Potom z vaku vytiahol čistý zvitok a napísal naň hlásenie o úspešnej misií a zopár otázok na vedenie. Zbalil ho a zapečatil symbolom ktorý po násilnom pokuse o otvorenie zničí zvitok a upovedomí odosielateľa že správa nedorazila. Kunaiom sa trochu porezal na prste a kvapkou krvi si prešiel po zápästí. Poskladal pečate a udrel do zeme.
Na mieste kde udrel sa objavila malá ryšavá veverica s ninja čelenkou Konohy previazanou cez telo.
"Je to veľmi dôležité - ako vždy. A ponáhľaj sa," povedal a dal jej do úst malú tabletku. Veverica prikývla, vzala zvitok a vyskočila z okna.
Ryuketsu používali v tomto pokročilom čase na dopravu dôležitých správ ninja veveričky. Boli absolútne loajálne, nenápadné a vďaka kofeínovým tabletám - neuveriteľne rýchle. Naki si potom ľahol na jednu z dolných postelí a premýšľal.

--------------------

Na útese nad mestom stáli dve postavy. Bol to ten istý útes na ktorom stál Naki pred príchodom do mesta. Jeden z mužov bol tmavšej pleti a mal dlhé plavé vlasy. Bol nižšieho vzrastu a na čelenke sa mu vynímal znak Kumogakure. Druhý bol od neho vyšší, bielej pleti a mal na čelenke znak Konohy.
"Pokiaľ hovoríš pravdu, môže to byť veľmi výhodné pre našu vec" povedal shinobi z Kumo.
"Samozrejme že ti hovorím pravdu."
"Asi áno... takto riskovať sa pre klamstvo neoplatí. Keby o tebe vedeli tajné jednotky v Konohe zabijú ťa aj s celou rodinou."
"O rodinu sa nebojím. Moja rodina má v Konohe vysoké postavenie. A tajné jednotky ma neodhalia. O to som sa postaral."
"To je dobre. Vidím že sa v tom vyznáš. Ak teda dovolíš, ja už pôjdem. Moji nadriadení budú radi počuť tieto správy," povedal špeh a zákerne sa uškrnul. Potom zmizol v dyme. Úškrn zostal aj na tvári druhého muža, ktorý sa po tomto rozhovore vrátil do mesta.

Poznámky: 

Keďže s znova otvorilo odosielanie FF posielam ďalší diel Smiling A chcel by som vás poprosiť o jednu vec... každý kto si to prečíta celé, prosím napíšte mi aspoň v krátkosti váš názor na poviedku. Prijmem akúkoľvek kritiku a aj negatívna mi veľmi pomôže v zlepšení Smiling

5
Průměr: 5 (2 hlasů)