Nikdy nehovor do vetra (Naruhina)

Naruto sa vybral na Ramen, keď okolo neho prebehla jeho kamarátka ružovlasá Sakura. Bola mimoriadne šťastná, behala so zasneným úsmevom na tvári a niečo si spievala.
„Čo sa stalo, Sakura-chan? Ani ma nemlátiš...“ spýtal sa začudovane blonďáčik a sadol si za pult, kde už si objednával svoje obľúbené jedlo.
„Naruto, ani nevieš, aká som šťastná! Je to neopísateľné, vieš, ja...“Sakura sa začervenala a sklonila hlavu.
„Sasuke ma pobozkal!“ zapišťala.
Naruto neveril vlastným ušiam.
„To, že Sasuke urobil?“
„A nebol to len taký obyčajný bozk. To bolo niečo úžasné, on sa vie tak dobre bozkávať!“
„Mne to hovoriť nemusíš...“usmial sa Naruto, čo bola chyba, pretože Sakura na neho zazrela:
„Nepripomínaj mi to! Kvôli tebe som nezískala jeho prvý bozk!“
Naruto sa zatváril rozpačito, zrejme na to tiež nespomínal práve s radosťou.
„Ale to je už jedno! Hlavne, že spolu chodíme! A aký je romantický! Nežiada odo mňa viac... Vieš, čo myslím... No, neviem, či by som to mala hovoriť zrovna tebe.. No nič.. Ja som taká šťastná!“ kričala a skákala Sakura od radosti.
Naruto však sklonil hlavu a vzdychol si.
Ružovláska to videla, a preto sa trochu upokojila.
„Prepáč, ak som ti zlomila srdce. Viem, že ma miluješ, ale aj tak by sme spolu neboli šťastní, pretože ako vidíš, ja milujem Sasukeho! Ach, Sasuke!“ znova zasnene pozrela niekde za blonďáčika.
„Nie, Sakura, ja-“
„Mali by sme ti nájsť niekoho iného... Napríklad...“ Sakura premýšľala, no odrazu v diaľke zbadala Sasukeho a rozbehla sa za ním.
„Sasuke! Počkaj ma!“
Naruto už len bezmocne sledoval šťastne zamilovaný pár jeho tímových spoločníkov v objatí ako sa v diaľke stráca...
...
„Som počul, že ty a Sakura...“
Sasuke sa prekvapene otočil.
„Odkiaľ? Vidím, že v Konohe neudržíš nič v tajnosti...“
Naruto sklonil hlavu.
„Takže je to pravde?“
Čiernovlasý ninja si odpil saké:
„Prepáč, kamarát, že som ti prebral Sakuru, ale...“
Naruto mlčal a po chvíli si odpil z pohára tiež.
„Niekoho ti nájdeme...“ začal Sasuke.
„Sasuke, nevrav to nikomu, ale ja Sakuru nemilujem..“
Sasukemu viditeľne odľahlo.
„Tak to som rád. Ale potom niet problému,“ usmial sa, no blonďáčik si oprel hlavu.
„Keď vás tak spolu so Sakurou vidím, akí ste šťastní, tak vám to prajem. No bolí ma to. Milujem totiž niekoho iného. Stále na ňu myslím a aj sa mi o nej sníva a už neviem, čo mám robiť...“
Sasuke ho potľapkal po chrbte:
„Ty môžeš mať každú v tejto dedine. No, pokiaľ ju nemiluje mladší Uchiha.. Tak tu nefňukaj a povedz mi, kto je to?“
Naruto chvíľu váhal, no nakoniec sa rozhodol svojmu najlepšiemu priateľovi prezradiť meno jeho vyvolenej.
„Hinata...“zašepkal nežne, akoby ju videl.
Sasuke ostal prekvapený.
„Ale však Kiba hovorí, že sa vždy v tvojej prítomnosti červená..A že je z teba vždy mimo, keď si vedľa nej.“
„To určite,“ odfrkol Naruto, no v duchu pocítil príjemné šteklenie v bruchu a všetko vôkol sa odrazu zdalo byť krajšie a jednoduchšie.
Obaja ešte pili dlho do noci a preberali mužské problémy.
...
Na druhý deň sa Naruto ponáhľal k Hokage a zamyslený nad včerajším večerom sa díval do zeme a nevnímal okolie, keď do neho niekto vrazil.
„Nevieš dávať pozor, ty nemeh-,“ stíchol, pretože nahliadol do tých krásnych sivých očí, ktoré sa začali plniť slzami.
„Hinata-chan,“ povedal potichu držiac ju v náručí. „Prepáč, nevedel som, že si to ty.“
„Na-Na.. Naruto-kun!“ vykríkla prekvapene a očervenela jej tvár.
Narutova myseľ: ‘Zblízka je taká krásna ako anjel, a aká je rozkošná, keď sa červená a tie oči vyžarujú niečo... Niečo neopísateľné, čo ma tak priťahuje, že umieram túžbou pobozkať ju. Cítim, že ak to neurobím, zomriem.’
Rozhodol sa, že ju pobozká, no pozerajúc do tých nádherných očí a približujúc sa jej perám, sa rozbehla preč, a keby ju nechytil za zápästie, ušla by.
„Hinata, nechoď, prosím,“ zašepkal.
„Naruto-kun,“ čiernovláska sa mu chcela zo zovretia vytrhnúť, no on ju pevne držal.
„Prosím, Hinata, dovoľ mi ťa pobozkať,“ pritiahol si ju pomaly k sebe, až sa bál, že jej ublíži „ a ja ťa nechám ísť. Len jeden bozk.“
Obaja boli k sebe tvárami a mlčky sa na seba pozerali.
Hinatina myseľ: ‘Tie modré krásne nebeské oči mi venujú svoj pohľad! Iba mne! A práve povedal, že ma chce pobozkať! Ja asi snívam! Ako som si vždy priala, aby sa to stalo a ja som sa musela takto strápniť, ešte aj líca cítim, ako mi horia! A napriek mojej plachosti, tie pery chcem ochutnať.’
„Môžem?“ spýtal sa, a keď videl, že už sa nebráni, pustil jej zápästie, pohladil ho a pomaly sa začal približovať.
Privieral oči, no stále videl, že sa približuje aj ona.
Naruto:‘Ona otvára ústa a nebráni sa , práve naopak. Je to sen? Nie, ale aj tak to bude iba jeden bozk, a potom ju musím pustiť a ovládnuť sa...’
Blonďáčik jej podoprel jemne bradu a pery boli čoraz bližšie k sebe až sa nakoniec spojili. Naruto pocítil chuť sladkých jahôd a blažene si vzdychol.
Trochu pootvoril oči a uvidel tú tvár ešte bližšie a ešte krajšiu. A jej pery patrili na okamžik jemu.
Po tej krásnej krátkej chvíli, sa neochotne rozhodol odtiahnuť, keď zrazu na temene hlavy pocítil jej roztrasenú ruku, ako ho tlačí k sebe a teraz pocítil jej jazyk.
Vedel, že nemusí ten krásny zážitok ešte ukončiť a bol nesmierne šťastný.
Pridal sa, a keď chceli obaja popadnúť dych, odtiahli sa.
„Hinata-chan, to bolo krásne,“ povedal Naruto s privretými očami, stále si premietajúc jeho najkrajší zážitok.
„Naruto- kun,“ začervenala sa opäť čiernovláska.
„Nechceš ísť... niekam? Napríklad na ramen alebo niekde inde. Ale nemusíš ísť, ak nechceš, ja ťa nenútim...“ nervózne sa škrabal po hlave blonďáčik.
„Nie, ďakujem, Naruto, ale nemám chuť na Ramen...“
„Aha,“ Naruto zosmutnel a sklonil hlavu.
„Ja by som... Chcela by som, aby... Mohol by si..?“Hinata vyzerala, že každú chvíľu omdlie.
„Čokoľvek spravím, len neviem, čo...“povedal ešte stále smutný Naruto.
„Pobozkáš ma?“ zašepkala.
Naruto ani neodpovedal, hneď jej chytil tvár nežne do rúk a už sa opäť bozkávali.
„Skoro som zabudol!“ kričal po pár minútach „prepáč, Hinata-chan, ja musím bežať za Hokage. Ale večer prídem!“ zakýval jej a ona skoro šťastím omdlela.
...
Obaja boli na lúke a opäť sa bozkávali. Hinata ležala na Narutovi a on jej hladil vlasy a držal ju za ruku.
„Ja ťa milujem,“ zašepkal medzi bozkami.
„Ja teba tiež...“ začervenala sa.
„Ako dlho?“ zvedavo sa spýtal.
„Od prvého stretnutia.“
„Ako to, že som si to nikdy nevšimol?“
„Ty si si ma nikdy nevšímal,“ povedala potichu a trochu smutne.
Naruto si sadol a začudovane na ňu pozeral
„To nie je pravda, ja ťa milujem tiež od prvého stretnutia. A vždy som si ťa všímal.“
„Ale Sakuru viac. Nehnevaj sa už, mne to nevadí, pokiaľ už ju nemiluješ.“
„Bol som zbabelý priznať, že milujem teba a nechcel som, aby to niekto zistil, tak som predstieral záujem o ňu, pretože som vedel, že ona o mňa záujem nemá, keďže ma neznáša.“
„Ale prečo si nechcel priznať, že ma miluješ?“
„Lebo som si myslel, že ty mňa nemiluješ a nechcel som kaziť aspoň náš priateľský vzťah.“
Hinata: ‘On sa bál, že ho ja nemilujem? A ja som sa bála pre to isté. Toto je fakt iba sen.’
Opäť ju pobozkal a obaja si užívali spoločné krásne chvíle...
...
„Stále dookola to isté! Už ku mne nechoď!“ kričala Sakura.
„Lenže, aby si za chvíľu neprišla a neprosila ma!“ Sasuke stál s rukou vbok a taktiež na Sakuru kričal.
„Čo sa deje?“ spýtal sa nechápavo Naruto, keď si k nemu Sakura nahnevane sadla.
„Iba sme sa pohádali. Je strašne žiarlivý.“
„Ešte minule si bola šťastná, že mu na tebe záleží,“ čudoval sa blonďáčik.
„Ale teraz to už preháňa!“ Sakura hundrala.
„Sa čuduješ, keď som ťa prichytil vtedy s Narutom a ty si mi pritom tvrdila, že sa ideš prejsť SAMA!“ kričal Sasuke a šiel k nim.
„Ja som sa naozaj šla prejsť SAMA, ale som náhodou stretla Naruta, no tak sme šli na Ramen a čo? Nič sa nestalo!“
„Môžem to potvrdiť!“ Naruto zdvihol ruku.
„To vám tak verím!“Sasuke sa rozčuľoval.
„Ja už radšej pôjdem,“ Naruto sa potichu vyparil.
„Má výčitky svedomia,“ zahundral Sasuke.
„A vieš čo? Sasuke, máš pravdu. Ja som s Narutom spala!“ vykríkla Sakura, lebo stratila nervy.
Nastalo ticho.
„Čo?“ neveril Sasuke.
„Áno, spala som s ním! A bol skvelý!“
„To klameš!“
„Nie, neklamem!“
Sasuke nahnevane bežal preč.
...
Sasuke sa prechádzal, keď v diaľke uvidel Hinatu.
Chcel jej povedať tú zlú správu, pretože vedel, že by to mal ako jej kamarát urobiť, no na druhej strane jej nechcel ublížiť a nemal podložené dôkazy.
„Ahoj, Hinata- chan.“
„Sasuke- kun.“
„Ja ... Neviem, či by som ti to mal povedať práve ja, ale Sakura mi oznámila niečo, čo sa ti nebude veľmi páčiť,“ nervózne hovoril čiernovlasý ninja.
Hinata bola prekvapená.
„Čo to je?“
„Súvisí to s Narutom.“
Hinata spozornela a očervenela.
„O Narutovi-kun?“
„On, Sakura povedala, že... sa s ňou... vyspal,“ hovoril Sasuke pomaly.
Hinata zamrzla a potom sa jej podlomili kolená.
„Čo? Naruto-kun?“ oči sa jej zaplnili slzami a Sasuke k nej pribehol a objímal ju.
„Neplač, nevyplatí sa ti to. Ty si ho nezaslúžiš. Viem ako sa cítiš, aj mne Sakura ublížila,“ hladil ju po vlasoch a ľutoval, že jej to povedal.
Obaja tam na zemi sedeli v priateľskom objatí, plní smútku.
...
„Kto tam je?“
„To som ja, Hinata-chan, otvor mi,“ klopal Naruto.
Nastalo ticho.
„Hinata-chan?“ prekvapene sa spýtal.
„Choď, prosím, preč,“ zašepkala.
Hinata: ‘Naruto-kun tu práve stojí za dverami a chce, aby som mu otvorila. O tom som vždy snívala, no teraz ma to bolí. Chcela by som mu otvoriť, no nemôžem. Neviem, čo mám robiť.’
„Niečo sa stalo?“ spýtal sa s obavami Naruto.
Naruto:‘Určite ma nemiluje. Len ma nechala pobozkať ju, pretože som ju prosil, ale myslel som, že bola šťastná.. Veď mi povedala, že ma miluje a šla so mnou a ... červenala sa.. Čo si to nahováram. Určite jej srdce patrí niekomu inému.’
„M-Mne to nevadí, Naruto-kun,“ povedala rozochveným hlasom.
„Čo ti nevadí?“
Naruto: ‘Že ju milujem? Aspoň ma nebude nenávidieť, ale aj tak..’
„Viem, že ty a ...“
Nemohla to dohovoriť. Nemohla nahlas vysloviť meno tej, čo jej skazila šťastie. Až príliš to bolelo.
„Už choď preč!“ zakričala.
Naruto teda so slzami v očiach vykročil, no potom zastal, párkrát podupal, aby si myslela, že odišiel a potichu sa vrátil k dverám. Priložil ucho k dverám a počúval.
Hinata sa spustila na zem a začala plakať.
Naruto:‘Prečo plače? Kto alebo čo jej spôsobilo takúto bolesť? Tak rád by som ju teraz objal a utešil.’
„Hanabi, idem sa prejsť!“ zakričala po chvíli a Naruta myklo. Rýchlo sa rozbehol za plot a spoza rohu sledoval Hinatu, ako so sklenenými očami vybieha von.
Naruto ju nechcel otravovať, no ťahalo ho to k nej, a tak sa rozhodol, že ju bude nenápadne sledovať.
Vykročil a šiel za ňou o pár metrov. Neustále plakala a vtedy pred ňou šiel Sasuke.
Naruto sa rýchlo bežal schovať do kríka.
„Hinata, ešte ťa to trápi?“ spýtal sa Sasuke, keď ju zbadal.
Naruto: ‘Sasuke vie, čo sa jej stalo! Musím sa ho to spýtať.’
Sasuke však odrazu Hinatu objal a hladil ju po chrbte, aby ju utešil, lenže blonďáčik si to vysvetlil po svojom.
‘Počkať! Hinata a Sasuke? Ona ho určite miluje a plače, lebo on chodí so Sakurou!’
„A čo ty a Sakura?“ zaujímalo Hinatu.
Naruto spozornel a zasa si domýšľal.
Naruto:‘V tej tme nič nevidím! On ju určite pobozkal a Hinata myslí na chúďa Sakuru! Sasuke! Asi ti jednu vlepím!’
Už to nevydržal a vyskočil z kríkov.
„Nechaj ju! Pusť ju!“ kričal.
Sasuke aj Hinata sa prekvapene otočili.
„Naruto-kun, čo tu robíš?“ spýtala sa Hinata.
„Ty...“ Sasuke pustil Hinatu a jednu Narutovi vrazil „chcel som sa udržať, ale keď ťa vidím, nedá sa to! Máš len šťastie, že som ťa nestretol skôr, ty sv*ňa!“ kričal Sasuke.
„Naruto-kun!“ Hinata vystrašene vykríkla.
„O čom to trepeš? To ja by som mal jednu vraziť tebe! Ty jeden,“ Naruto vstával.
„Mne? A za čo?“
„Že sa dotýkaš Hinaty!“
Hinata:‘On nebodaj žiarli? Prečo sa z toho teším, veď.. Určite to tak nie je.. veď ma nemiluje...’
„Tak tebe vadí, že sa dotýkam Hinaty, hej? Tak ja sa Hinaty nemôžem ani dotknúť, ale ty sa so Sakurou vyspať môžeš... To už je v poriadku...“ kričal Sasuke a chcel mu ešte jednu vraziť.
„Môj najlepší kamarát a moja láska, ma takto surovo podviedli.. A ešte aj chúďa nevinná Hinata na to musela doplatiť..“ Sasukemu vyhŕkli slzy a Hinate tiež.
„Čo? Ja so Sakurou?“ Naruto sa otočil na Hinatu „to je vtip, že? Ty tomu neveríš, však, Hinata-chan?“
Hinata skonila hlavu.
Hinata:‘Vlastne som mu nedala ani šancu, aby to vysvetlil. Ale nemôžem veriť tomu, že ma miluje. Nie som pre neho dosť dobrá.’
„Kto vám to povedal? Ja som so Sakurou nespal, Hinata-chan, ak sa na mňa hneváš preto, tak nemáš dôvod!“ Naruto vstával, šiel k nej a chytil ju za ruku „pretože ja milujem iba teba, tak už to pochop, prosím!“
Hinata sa začervenala a už zatvárala oči, lebo ju chcel pobozkať, keď Sasuke vyskočil:
„To Sakura mi to povedala!“
A vtedy prechádzala okolo Sakura.
„Čaute! Čo tu všetci takto pokope?“ spýtala sa.
Všetci sa na ňu pozreli.
„Hm, Sakura, ty si povedala, že som s tebou spal?“ spýtal sa Naruto.
„Čo? Naruto, čo to zasa trepeš? Ak chceš upútať moju pozornosť, tak to už mi radšej kúp kvety!“ kričala Sakura.
„Ale veď mne si to sama povedala! Nepamätáš sa?“ Sasuke sa cítil ako blázon alebo klamár.
Sakura chvíľu premýšľala.
„Aha, jasné! Už si spomínam! Áno, povedala som to!“
Hinata sa opäť rozplakala a Sasuke búchal rukou do stromu.
„Takže je to pravda!“ povedal.
Naruto sa zmätene obzeral, a už chcel namietať, no Sakura si všetkých reakcie všimla a všetko jej došlo, preto sa začala smiať.
„Nie, nie je to pravda! Ja som to len povedala, pretože si ma nahneval tým svojím neustálym žiarlením, Sasuke,“ šla k Sasukemu a pohladila ho.
„Ale nikdy by mi nenapadlo, že to zájde až takto ďaleko!“
Všetci sa zmätene obzerali, Hinata prestala plakať, Narutovi sa preto značne uľavilo a Sasuke sa upokojil.
„Takže to nie je pravda?“ spýtala sa vysmiata Hinata.
„Nie! S Narutom? Ja? Ani za peniaze!“ ružovláska zakričala a už ťahala Sasukeho za ruku preč.
„Kto by ti aj platil...“ zahundral Naruto nahlas a Sakura sa otočila.
„Vravel si niečo?“
„Nie,“ usmial sa na ňu škodoradostne Naruto a Hinata sa začala smiať.
„Som rád, že sa opäť smeješ. Hinata-chan, ja...“ Naruto ju chytil za ruku a pomaly sa približoval.
Naruto:‘Ona sa červená! Kvôli mne! Aká je krásna!’
Hinata:‘On sa červená..’
Konečne sa ich pery spojili.
„Naruto-kun,“ zašepkala, keď sa od seba odtiahli „prepáč, že som ti neverila a aká som k tebe bola...“
„Ty si tá posledná, ktorá sa mi bude ospravedlňovať! Veď za to nemôžeš. Len už, prosím, nikdy neplač. Trhá mi to srdce,“ zašepkal jej do ucha a držiac sa za ruky spolu odišli.
The end