Narutova sestra 29 - Strata najbližšieho

„Pusti ma!“ kričala Nana, keď ju Sasuke viedol niekde preč. „Kam ideme?!“
Neodpovedal. Zastali pred veľkými dverami. Boli tam dvaja ninjovia.
„Strážte ju.“ prikázal im, hodil ju do nejakej miestnosti a zamkol.
Nana dopadla na tvrdú zem. Spadla na ruku. Niečo jej tam puklo. Ruka jej začala opúchať a sfarbovať sa do modra. Príšerne to bolelo. A k tomu ešte nemohla používať chakru...
Dopekla, pomyslela si. To je v ri*i.
Snažila sa nájsť aspoň niečo, čím by sa dostala von, ale nič nenašla. V miestnosti nebolo dokonca ani okno, ktorým by sa možno dostala von.
(Niekde v lese)
„Tak, kde je to Orochimarovo sídlo?“ spýtal sa Deidara.
„Neviem, ešte som tam nebol, ale už by sme mali byť-“
„-tu.“ dokončil Dei.
Sasori sa pozrel pred seba. Bol tam vchod do podzemia.
„Sme na mieste. A nezabúdaj, musíme byť tichí.“
„Ale tak sa nedá využívať moje umenie.“ zosmutnel Deidara.
„To nevadí, hlavné je, aby sme zachránili Nanu.
Pri vchode boli dvaja ninjovia – zrejme Orochimarový podriadení. Obaja ich odstránili ľahko a potichu. Vošli teda dnu. Išli dlhou, úzkou chodbou, ktorú osvetľovali len ohnivé fakle.
„Je to tu ako labyrint.“
„Pustite ma!“ začuli.
„To je Nana!“
Rozbehli sa teda za hlasom. Obaja pomysleli na to, že to môže byť pasca, ale nespomalili. Ponáhľali sa. Ninjov, ktorí dvere strážili tiež ľahko dostali. Deidara kývol na Sasoriho, nech dvere otvorí. Stalo sa. Nebola to žiadna pasca, ako sa obávali. Za dverami bola len bezbranná Nana.
„Sasori! Deidara!“ skríkla.
„Po tichšie!“ upozornil ju Dei. „Nechceme predsa privolať zbytočnú pozornosť.“ usmial sa a objal ju.
„Pôjdeme.“ zavelil Sasori. „Nechajte si to objímanie na potom. Teraz musíme byť rýchli.“
„Čo máš s rukou?“ spýtal sa Deidara, keď uvidel jej modro-fialovú ruku. „Ukáž ... Máš zlomené zápästie.“
„Poďte už!“ skríkol Sasori.
Deidara s Nanou radšej neodporovali a vybrali sa za Sasorim. Vyšli von bezproblémovo, nikoho, chvalabohu, nestretli. Pred vchodom si vydýchli. Odľahlo im.
„Ale ale, koho to tu máme?“ začuli hlas.
Otočili sa. Bol tam Sasuke.
„Uchiha.“ odfrkol si Deidara. „Už sa teším, ako budem doma pozerať Dva a pol Shinobi.“ zažartoval.
Ten seriál totiž miloval.
Sasuke neváhal a urobil pečať. Z úst začal chrliť oheň. Vlastne ohnivé gule. Všetci traja sa im vyhli bezproblémovo.
Potom zas ďalšia pečať. Tento krát Chidori.
Ani Deidara len tak nestál. Vytvoril toľko ílových, maličkých zvieratiek, že sa ani nedali zrátať. Začal nimi Sasukeho obsypávať.
„Katsu!“
A bum! Veľký výbuch.
„Sasori za tebou!“ skríkla Nana.
Sasori bleskovo privolal bábku tretieho Kazekageho a útočil na Sasukeho. Nič. Ani ho nepoškrabal. Ale ani on ich.
Nana sa zamračila. Ešte stále nemohla používať chakru. Keď bola pri lekárskych ninjoch vo Vodopádovej, učila sa tam aj o takýchto sérach, ako jej vpichol Kabuto. Vedela, že neúčinkujú viac, ako dve hodiny.
Deidara dostal nápad.
„Sasori!“ zakričal a pribehol k nemu.
Niečo mu povedal a potom zase odbehol. Začal útočiť ílovými pavúkmi.
„Katsu!“
Sasuke sa im vyhol. Mal len pár škrabancov a odrenín. Nevšimol si však, že ho Deidara nevedome zahnal do pasce. Za Sasukem sa objavil Sasori so svojou bábkou. Sasuke sa otočil a v tom sa z bábky začal uvoľňovať jedovatý plyn. Sasuke rýchlo vyletel z dymového mraku a vykašľal trochu krvi. Priotrávil sa.
Nana tam len stála a dívala sa. Deidara so Sasorim sa čudovali, prečo nič nerobí, no nemali na to čas.
Sasukeho oči sa zmenili. Zo Sharinganu sa stal Mangekyou Sharingan.
„Tsukuyomi!“ vykríkol.
„Rýchlo zavrite oči!“ skríkol Deidara.
No Sasori už nestihol. Sasukeho ho uväznil vo svojom genjutsu. Deidara s Nanou počuli už len jeho rev. Keď Sasuke zrušil genjutsu, Sasori padol na zem. Nebol v bezvedomí, len už nemohol bojovať.
„Už môžeš otvoriť oči, Nana.“ povedal Deidara.
„Sasori!“ zakričala Nana.
„Nana pozor!“ zreval Sasori.
Na Nanu sa rútil kunai. Kŕčovito zavrela oči a dala ruky pred seba. Kunaiu sa už nestíhala vyhnúť, keď v tom ... Kunai niekoho zasiahol. No nebola to Nana.
Na zem padla kvapka krvi ... potom ďalšia a ďalšia. Vzduch bol chladnejší ako pred tým, zamračilo sa. Vyzeralo to, akoby aj nebesá chceli plakať.
„Deidara!“ vykríkla Nana.
Bol to on, ktorého kunai zasiahol. Postavil sa pred ňu a zachránil jej život za cenu toho svojho.
„Dopekla, čo sa stalo?!“ spýtal sa Sasori, keď už bol v pohode.
Deidara padol Nane do náručia a tá s ním padla na kolená. Oči sa jej naplnili slzami, pre ktoré videla svet rozmazane. V ušiach počula tep a srdce akoby jej nebilo.
Sasukemu sa z ľavého oka spustili dve kvapky krvi. Vedel, že už by takto dlho nevydržal. Aj jeho sily už boli na bode mrazu. Vyčerpal na Tsukuyomi príliš veľa chakry. Využil to, že ho nevidia a zmizol.
„Nana,“ zašepkal Deidara a z úst sa mu postil pramienok krvi.
Dýchal nepravidelne a čoraz pomalšie. Jej slzy dopadali na jeho tvár. Pomaly, ale isto začal zatvárať oči. Kunai ho zasiahol presne do srdca. Bol veľmi hlboko.
„Sasori, rob niečo!“
Deidara sa nepatrne usmial a posledný krát vydýchol. Bol mŕtvy.
Keď Nana zistila, že nedýcha, nemohla tomu uveriť. On ... je mŕtvy. On je naozaj mŕtvy.
„Nie...“ zašepkala. „Deidara,“ zatriasla s ním.
.
.
Nič.
.
.
„Nie!“ vykríkla a kŕčovito chytila jeho plášť.
Jeho mŕtve telo ležalo nehybne na chladnej zemi. Nana to odmietala prijať. Bol pre ňu ako brat.
Spomenula si na časy, keď bola s ním. Ako ju zabával, keď prišla do Akatsuki, ako sa spolu smiali a doberali si Peina, ako sa ju pokúsil pobozkať na jej narodeniny...
Sasori ju chytil za ruku a objal ju.
„Je mŕtvy, Nana.“
Krutá realita jej bila do očí. Stratila jedného z najbližších.

Do sídla dorazili večer. Nikto nechcel uveriť, že Deidara je mŕtvy. Žiaľ, život je taký. Neľútostný a plný žiaľu, strachu, násilia a beznádeje.
Pochovali ho za sídlom. Sasori mal tiež slzy v očiach, Stratil najlepšieho priateľa. Pre všetkých to bola príliš veľká strata. Najväčšia však pre Nanu. Nezvládala to...