Yanai a Michi v akcii 3. – pohroma na genínskych skúškach alebo – čo sa môže stať ak šiesti sedia vedľa seba (a IQ test).

„ Kto je ten starý dedo?“ Opýtala sa ma Michi keď sa pozrela na bossa.
„Ehm, Michi, predstavujem ti nášho drahého, milého,skromného, super – úžasne - bombastického a v každom prípade, hihi, ehm...štedrého hokágeho - sama.“ snažila som sa môj smiech regulovať, ale nešlo to. Hneď som sa hodila na podlahu ani čo by blesk udrel, búchala som päsťami do zeme a pokúšala som sa rehotať na minime, čo je v mojom prípade – volume 100. No a môj dôvod na smiech bol ten, že neviem ako som mohla povedať štedrého. Bol totiž držgroš, Nedal by pre nič - za nič ani Konožskú Korunu. Nuž, ostatné bola pravda (až na toho skromného ), ale to že je drahý som myslela asi len jeho všelijaké čarapagy ktoré stáli minimálne 100 KK (v prevedení na € to je 50 €, takže 1KK je 0,50 €, aspoň tak som si to vypočítala, neviem či to je správne, nie som dobrá v matike a sorry, neviem koľko to je ČSK ) a potom to nestojí peniaze ale stojí to zaprášené v jeho kancli . No aspoň mne sa to tak zdalo. Každopádne, Hokáge bol s mojimi – nie veľmi pravdivými - slovami vcelku spokojný.
„Eee...Hlboko sa Vám ospravedlňujem Hokáge-sama. Netušila som že ste to vy. Na fotke ste vyzeral mladší.“ povedala Michi, keď vtom som sa akoby ma rak uštipol do zadku postavila a potichučky zašepkala: „Michi-chan, sorry, tá fotka bola spred tridsiatich-piatich rokov, keď mal náš Káge-chan iba dvadsaťpäť.“ šepla som a nahodila nevinný, takže vinný úsmev. Michi na mňa iba vypleštila oči a dosť nahlas sa opýtala: „ Ehm,Yanai, si si istá tým “káge-chan“?!“ celá trieda sa dala do smiechu až na pár jedincov ktorý na nás kukali jak vyorané myši medzi ktorých samzrejme patril aj Sasuke, Sakura, Ino, Hajini, Aiko, Yume, Jine....a mohla by som pokračovať s tou bandou Sasanových nápadníčok až do rána, len sa mi nechce keďže ide príhovor kágiho a je to aspoň “malá“ chvíľka na zaslúžený oddych. Ale aspoň sa smiala väčšina triedy, takže som s Michi zase vyhrala, há. Ešte že Hokáge má povahu milú a tak sa zasmial aj on, lebo si vie zo seba urobiť srandu. Potom nám Iruka-sensei podrobne vysvetlil, čo budeme robiť na genínskych skúškach a podobne, ale keďže Michi a ja sedíme spolu v tej istej lavici spolu s Kibom a ešte k tomu za nami sedia Naruto, Choji a Shikamaru nepočuli sme ani mäkké f a tak sa stalo že sme vôbec netušili čo robiť. Vystrojili sme zatiaľ rôzne kraviny ako to, že som strčila Natsagiovi do zvitku o genjutsu lepkavé dango, alebo že Kiba a Shika s pomocou Akamara nenápadne rozsypali po triede Chipsy, ktoré už Choji nechcel, lebo mu nechutili, čo je dosť zvláštne, a keď po tom Yume chodila, nechcite vedieť ako to znelo. Potom nám Iruka-sensei rozdal dajaké čudné papieriky na ktorých boli zvláštne hyeroglify.
„Oy, Shika-kun, nevieš tak náhodou čo to znamená, ty sa do takých šifier vyznáš.“
„Ehm, Yanai, máš to naopak.“
„E? Naozaj? Ahá, díks Shikamaru.“ obrátila som ten kus papiera a čítam:
„Úloha č. 1 – ak sa ninja na strome blíži k ninjovi za kameňom vzdialenom od ninju na strome 130m rýchlosťou 50km/h, za ako dlho tam dorazí? Aká je pravdepodobnosť, že ninja na strome ninju na kameňom trafí?“ čo to je za hlúpa otázka? veď to sa nedá vypočítať. Ahá, už to mám, takže: „Ninja na strome za ninjom za kameňom nikdy nedorazí, pretože bol v genjutsu a tým pádom toho druhého ninju netrafí, lebo je neschopný rozoznať genjutsu od normálneho sveta.“ tááák a je to.
„Úloha č.2 – Správny ninja by mal mať dobrý postreh. Všimol/všimla si si že v prvej úlohe sú možnosti a) b) c) a ty si napísal/a odpoveď do riadku? Správnu odpoveď zakrúžkuj.“ ďalšia kravina. Čiže krúžkujem „nie“.
„Úloha č. 3 – odpíš správne odpovede na úlohy 5,6,7,8,9 a 10 od najchytrejšieho žiaka v triede.
a) splnené b) nesplnené“
„Hej, Shikamaru, podstrč mi tvoj papierik so správnymi odpoveďami“
„Môžem potom spať?“
„Hej, môžeš.“
„Tak fajn, tu máš.“
„Díky.“ takže úloha 3 splnená, zakrúžkujem a). Ďalšia otázka:
„Úloha č. 4 – Čisto na postreh! Všimol/všimla si si, že za tebou stojí Iruka-sensei a vie o všetkom čo si práve urobil/a a aj o odpisovaní?
a) áno b) nie c) je mi to ukradnuté"
Takže tu sedí najlepšie c-čko. Počkať, Iruka-sensei stojí za mnou a videl všetko čo som urobila a napísala? No čo, nevadí, zvyšné otázky mám odpísané, nejak to pôjde. Aspoň vie, že sa riadim podľa pokynov. Ešte dám Michi Shikovu písomku a je to!“
„Sensei, nech sa vám páči. Snáď som napísala dobre.“ minútu po tom čo som odovzdala, sensei začal zbierať všetky absolventské testy, ale tie ani nie sú podstatné. Zistilo sa totiž, že to boli len sprosté IQ testy stiahnuté z Internetu. Bola pauza a celá partia sme šli po chodbe von.
„Kto bude prvý?“ začal provokatívne Naruto.
„Zase začínaš s tvojimi detskými hrami? „
„No, nemusíš behať keď chceš, ale kto bude posledný, platí dneska rámen. Všetci šiesti - totiž siedmi aj s Akamarom – sme sa rozbehli smerom vonku. Pred nami bol ale kági-chan a tak sme behali ešte rýchlejšie, aby si nás nevšimol. To sa nám však nevyplatilo, lebo sa nám nepodarilo usporiadať do jednej línie a navyše Choji zaberal takmer celú šírku chodby a sandaime skončil na zemi aj s menším úrazom. Teda myslím že menším, mal vraj otras mozgu takže dúfam že to nič závažného nie je. A sakra. Veď to sme spôsobili my aj s našim suchozemským tsunami. Zdrháme!!! Nanešťastie nás divný sensei (Feichirou) prichytil a my sme stáli v šestici (teda v sedmici ak sa počíta aj Akamaru) pred Kágim, o ktorého sa starali medičky, dávali mu obklady na hlavu a neustále doňho pučili nejaké tabletky.
„Nuž, nemyslite si, že z toho vyviaznete bez následkov,“ povedal Sarutobi „ ale trest nebude hrozný. Iba sa o mňa budete musieť tri dni starať.“ keď hokáge dopovedal svoj “rozsudok smrti“ pozerali sme sa naňho asi ešte minútu jak na zjavenie a potom ho odviezli sestričky na vozíku. Lenže čo čert nechcel, Kiba mal ešte v ruke nedopitú fľašku kofoly a keď sme sa o ňu my dvaja naťahovali, vyšmykla sa nám z rúk a fľaša pristála na hlave sestričky a jej obsah na Kágiho-chan. A tak sme k nášmu trestu dostali po škole. Tak sme sa vrátili do triedy a Iruka sensei už rozdával tie “IQ testy“.
„ČOŽE?!“ vykríkla som na celú triedu, keď som sa pozrela na pokrčený (pri mne nikdy neostane rovný) a popísaný (trocha aj pokreslený) kus papiera. Michi preglgla, Kiba sa nehýbal, Akamaru zbystril sluch, Naruto zabudol dýchať, Choji do seba nič nepchal a Shikamaru...Shikamaru spal.
„Ja mám 85%! Prešla som IQ testom! “ každý sa pozrel do svojich papierikov. Štuchla som do modrovlásky.
„Michi-chan, stavím sa, že tie Sasukeho príšery majú okolo 5%.“
„A to už prečo?“
„Ten b******t im namiesto úst vycucal mozog. Blééé.“
„Hej Bakanai!“ ozvalo sa zozadu.
„Čo chceš skazenina? Bakanai ma može volať len moja onee-chan. Pri nej som na to zvyknutá.“
Zozadu Jine zaškriekala: „Ako sa opovažuješ ohovárať môjho cukríčka-chwán?“
Z vedľajšej lavice sa pridala Sakura: „Šanaróóó, neprivlastňuj si ho, je len môj!“
„Tak počkať, to ja som kvôli nemu liezla do mužských onsenov, mám naňho plné právo!“ Zapojila sa do konverzácie príšera menom Ino. Potom bol v triede huriavk, a ja som si iba mädlia ruky.
„He, už sa tu hádajú. A spustila som to JA.“ A škodoradostne som sa usmiala.
Michi sa striasla: „Už viem prečo si postrach.“
„Počkaj,“ povedala som Michi, využila hádkovú príležitosť a čajzla som nenápadne Jine jej písomku. „ 55%, to som sa až tak veľmi nesekla. Päťka tam je, dokonca dve!“
„Ty si koza,“ odpovedala mi “veľmi milo“ Michi. „vôbec si nebola ďaleko.“ Potom prišiel divný Feichirou, či Fajčirou-sensei a povedal: „Dobre, koniec hádky vy moje malé zlaté poslušné žiačky a všetci máte hodinovú prestávku s možnosťou ísť vonku.
„Hmm.“ Zamyslel sa Naruto.
„Hmm?“ Opýtala sa Michi.
„Ja mám plán, jak tie Sasotaku poštvať raz a navždy proti sebe.“ Spozornela som: „Hmm, to sa mi páči. Pokračuj...“