Narutova sestra 27 - Na scéne je Uchiha!

Ráno už bolo na misiu všetko prichystané. Nana s Hidanom sa stretli pred sídlom už o piatej ráno. Hidan vybral mapu a začal navigovať. Išli dve hodiny bez slova, čo sa na Hidana veľmi nepodobalo. Dokonca ani neospevoval Jashina. Došli až do zeme Železa. Išli ulicou, kde stálo veľa domov.
„Podľa mapy by sme už mali byť tu.“
Zastali. Keď sa Nana pozrela pred seba, ostala v nemom úžase. Pred sebou videla najkrajší dom spomedzi všetkých. Bol veľmi udržiavaný a čistý s veľkou záhradou.
„Tu máme ten list doručiť?“ spýtala sa Nana pri pohľade na dom.
Už si predstavovala, ako asi môže dom vyzerať zvnútra.
„Nie tu,“ ozval sa Hidan. „Ale tu.“ a ukázal na susedný dom.
Nana pozrela z dobre udržiavaného domu na rozpadávajúci sa susedný dom. Tehly boli pokryté špinou a machom. Malé, drevené okna boli malé so stiahnutými roletami, hoci bolo vonku krásne. Celá budova sa prepadala na jednu stranu. Prvé, čo Nane napadlo bolo:
„Aké príšerné miesto!“
A keď si pomyslela, že tam majú prespať, striaslo ju. Obaja podišli až k dverám a zaklopali. Po chvíli sa vŕzgajúce dvere otvorili.
„Ahoj, ahoj!“ privítal ich muž, ktorý tam zrejme býval. „Volám sa Aki.“ predstavil sa.
To jemu mali doručiť list. Bol vysoký, chudý, oblečený v sivom odeve, na ktorom bolo množstvo čiernych, olejových fľakov. Tvár mal zostarnutú, vráskavú a namiesto dvoch obočí, ako máva väčšina ľudí, mal iba jedno dlhé.
„Vojdite, prosím.“ pozval ich dnu.
Nana s Hidanom sa na seba váhavo pozreli a vošli. Izba, v ktorej sa zrazu ocitli, bola najšpinavejšia, akú kedy videli. Všetko v izbe bolo špinavé, počnúc vypchatou hlavou diviaka pribitou k stene až po jablkové ohryzky na malom stole.
„Uvedomujem si, že môj domov nie je ten najlepší, ale postarám sa, aby vám tu bolo dobre.“ preniesol a viedol ich do izby, kde mali prespať.
Viedol ich dlhou, tmavou chodbou, až im nakoniec ukázal ich izbu.
Nana skoro odpadla. Umiestnil ich do malej, špinavej spálne, kde bola len jedna posteľ!
„Nechám vás osamote, hrdličky.“ povedal Aki a zmizol.
„Hrdličky?!“ spýtal sa Hidan.
„Kašli na to.“
Zložili si veci a vyzliekli plášte. Vonku sa začalo stmievať. Obaja si sadli na posteľ. Chvíľu boli ticho.
„Jashin, to je ale nuda.“ povedal Hidan.
Nana sa postavila a podišla k oknu.
„Hidan?“
„Hm?“
„Prečo máš tak rád toho Jashina?“
Keby vedela, čo spustí, nikdy by sa to nepýtala.
„Jashin je kráľ!“ vyhlásil. „Jashin je všetko! Jashin bolo moje prvé slovo, on je jediný, pre koho žijem, kradnem, vraždím, prinášam mu obete tak často ako len môžem!“
„Nemôžeš sa venovať napríklad štrikovaniu?“
„Si ku*va normálna?! Jashin je najlepší, Jashin je kráľ!“
„On môže byť kráľ jedine tak v kráľovstve Hlupákovo!“
Hidan vybral z vrecka shuriken a začal sa ním škrabať na chrbte. Zrazu si všimol, že nemá svoj prívesok.
„Kde je môj prívesok, ku*va?!“ jačal. „Kde si ho dala?! Kde je?!“
„Neviem, kde nie je. Nebolo by nesprávne predpokladať, že nemôžem predpovedať, či to je, alebo nie je čiastočne nesprávne.“
„Čo?“ spýtal sa nechápavo.
Nana vybrala z vrecka trochu pokrčený list.
„Idem to odniesť Akimu.“
Hidan prikývol. Išla dlhou chodbou. Zastala pred najväčšími, ručne vyrezávanými dverami. Zaklopala. Dvere sa otvorili a v čistej izbe uvidela Akiho.
„Môžem ti nejako pomôcť?“ spýtal sa.
„Pein Vám posiela toto.“ a ukázala na list.
„Ach tak. V poriadku.“
Nana mu list podala a odišla. V izbe sa už Hidan rozvaľoval na posteli. Všimla si, že už má aj svoj prívesok.
„Aby si vedela, ja spím na posteli.“ povedal. „A ty spíš na zemi.“
Nanu to prekvapilo. Nechcela spať na zemi.
„Som dievča, mám právo spať na posteli.“
Hidan ju ignoroval. Postavil sa a niekam odišiel. Nana to využila a šuchla sa pod perinu do postele. Bola taká unavená, že hneď zaspala. O chvíľu prišiel Hidan. Keď uvidel spiacu Nanu, zamračil sa. Podišiel k nej a surovo ju odtiaľ zhodil. Nana dopadla na tvrdú zem.
„Zbláznil si sa?! Čo si o sebe myslíš?!“
„Povedal som ti, že ja spím na posteli, ku*va, tak sa nejeduj.“
Ľahol si na posteľ a zaspal. Nane neostávalo nič iné, než sa uspokojiť s tvrdou, drevenou dlážkou a dekou, čo jej Hidan nechal. V noci nespala skoro vôbec. Prehadzovala sa z jedného boku na druhý a k tomu ešte Hidan hrozne chrápal. Bolo to hrozné.
Ráno sa zobudila celá dolámaná a unavená. Hidan sa práve naťahoval na posteli a zíval.
„Aj ty si sa tak dobre vyspala ako ja?“
„Úžasne.“ povedala ironicky. „Au, môj chrbát.“
Keď sa vystrela, bolo počuť, ako jej pukajú kosti. Vstali, zbalili sa a vyrazili späť do sídla.
„Ku*va, to je ale horúco.“
Nana neodpovedala. Bola ponorená vo svojich myšlienkach. Išli už päť hodín.
„Hidan, stoj!“ skríkla Nana.
Vytiahla kunai. Hidan bol ihneď v pozore.
„Čo sa deje?“
„Ty si si to nevšimol?“
„Čo?“
Hidan ju vôbec nechápal.
„Chodíme už skoro tri hodiny dookola. Je to genjutsu! Už dávno sme mali byť v sídle.“ povedala. „Ukáž sa!“ zakričala.
„Je tu nepriateľ?“
„Jeden.“
Hidan vytiahol kosu a začal ho hľadať. Nana stála na mieste a sústredila sa. Zrazu začula za sebou šuchot lístia. Neváhala a hodila tam kunai. Keď sa otočila, uvidela vyplašenú veveričku. To ju rozptýlilo a vôbec si nevšimla, že pred ňou už niekto stojí.
„Nana, za tebou!“ zreval Hidan.
Nana sa otočila a uvidela nepriateľa. Bol tam Sasuke.