Výnimoční VIII

„Čože?!“ skríkli všetci.
Koru skríkol a postavil sa do útočnej polohy. Z tela mu vytreskla chakra. Nával chakry spôsobil, že mu roztrhla tričko. Zároveň vyzeralo to ako keby horel. Do miestnosti zároveň vrazil vietor. Točil sa okolo jeho tela a vytváral víchricu.
„Koru, prosím ťa, spamätaj sa!! Boha!“ hučal Atako.
Garenti zaútočil. Smerom na Naruta.
„Naruto, vypadnite odtiaľto.“ Povedal niekto vedľa Naruta.
Bol to Tatakae. Stál vedľa Naruta a sťažka dýchal.
„Toto mu fakt nedarujem, keď sa tam vrátim. Vytrasiem z neho všetku tú zlobu a spútam ho a v reťaziach ho budem mučiť. Ja toho temného Garentiho pretrhnem ako hada.“ Syčal.
„Kto si?!“ spýtal sa Naruto.
„Neskôr ti to poviem, ale teraz musíš vypadnúť.“
„Prečo?“
„Pôjde smerom na teba. Tak radšej zdrhaj.“
„Hai!“
Naruto vybehol von cez okno. A Koru hneď za ním. Ako tak utekali, Tatakae sa znova objavil pri Narutovi.
„Môžeš mi prosím vysvetliť čo sa to deje?!“ spýtal sa Takaa.
„Momentálne je Garenti pod vplyvom svojej vlastnej nenávisti k ľuďom. Ona alebo lepšie, temný Garenti ho ovládol zvnútra. Myseľ je tiež momentálne úplne začiernená. No stačil by jeden Rasengan do hlavy a bol by znova pokoj.“ Vysvetlil Takae.
„Veď by som ho zabil!“ zhrozil sa Naruto.
„Nezabil. Len zranil.“
„Ty nie si normálny.“
„Ja viem.“
„Ináč, ako sa voláš?“
„Tatakae no Koru.“
„Jeho otec?“
„Baka. Ja som démon. Som v ňom tak ako je v tebe Kyuubi-sama. Jeho rodičia sú mŕtvi tak ako tvoji. Do jeho mena sa pridalo no Koru. To ste všetci takí idioti?“ Vzdychol si Takae.
.
.
.
„Nemôžem pred ním bežať večne. A navyše už nevládzem.“ Fučal Naruto.
„Tu zastav. A začni tvoriť Rasengan.“ Povedal Tatakae.
Naruto vyvolal klon a dal sa do tvorby Rasenganu. Keď tam Koru prišiel, ešte nebol dokončený. Pohol sa smerom k Narutovi rýchlosťou blesku. Tento krát sa do boja zapojil aj Takae. Zablokoval útok a mocne chytil Korua za ruky.
Až teraz si Naruto všimol jeho ľavé oko. Oko privreté a dúhovka hore stĺpikom. Vyzeral ako keby spal s otvorenými očami.
„Naruto, môžeš?“ zreval Tatakae.
„Hai!“
Takae uskočil a Naruto vpálil Rasengan Koruovi do čela. Tatakae vedel o čom hovorí, že ho to len zraní, pretože mu zanechal krvácajúcu modrinu. Ale aj to zanechalo účinok. Koru zletel na zem a pomaly sa všetky tie zmeny, ako dlhé zuby strácali. Naruto si k nemu čupol a dotkol sa rany na čele.
Zrazu sa ocitol úplne niekde inde. Bol v miestnosti, ktorá vyzerala ako miesto kde sa stretával s Kyuubim. Bol medzitým malý rozdiel. Táto miestnosť bola temnejšia a neboli tam mreže. V jednom rohu sedel Koru. Kolená pri hrudi, čelom o ne opretý, ruky okolo nôh. Naruto k nemu vyrazil. Keď bol od neho asi tak na meter a pol, Koru sa strhol.
„Nie, prosím, choď preč. Nechaj ma samého. Nechcem ťa zabiť. Prosím.“ Fňukal.
„Prečo ich tak nenávidíš?“
„Chcú ma zabiť. Chcú aby som konečne skapal. Nenávidia ma, len kvôli tomu, že mám démonické tetovanie okolo očí. Len kvôli tomu!!!!“ plakal.
„Ale to neznamená aby si ich všetkých zabil. Veď niektorí ťa možno ani nepoznajú.“ Povedal Naruto.
„No a? Ja som vydedenec. Nikto ma nikam nechce. Aj Atako s Kisaki mi klamú.“
„Prosím ťa, a ako?“
„Mlčia, že majú obaja už trinásť. Nechcú, aby som na nich žiarlil, lebo som mladší. Všetci mi klamú.“
„Ja viem ako ti je.“
„N-naozaj?“
„Keď som bol malý tak ma ľudia ignorovali a báli sa ma. Nenávidel som ich a presne ako ty som ich chcel zabiť. Ale našla sa osoba, ktorá začala uznávať. Vďaka nej som bol šťastný a postupne vyprchala všetka ta nenávisť. Vďaka nej som sa stal ninjom a mám kamarátov. A ja teraz chcem aby si sa tu postavil a podal mi ruku.“ Povedal Naruto a usmial sa.
Koru sa postavil a váhavo mu podal ruku. Naruto zdvihol ruku smerom k nemu a skrčil prsty len ukazovák a prostredník nechal vystreté.
„T-ty ch-chceš byť mojím kamarátom?“ plačlivo sa spýtal Garenti.
„Áno. Prečo nie. Sme si dosť podobní.“
Po prvý raz za ten čas sa na Koruovej tvári zjavil úsmev. Podal Narutovi svoje dva prsty a pevne sa chytili.
Zrazu sa ozval rachot a na jednej zo stien sa objavila chodba. Na jej konci bolo vidieť žltý jas.
„To je čo?!“
„Tvoja myseľ. Tým, že sme sa stali kamarátmi sa nám navzájom asi prepojili mysle.“
„Super.“
„Môžeš prosím už moju myseľ opustiť, prosím?“
„Dobre.“
Naruto sa zase objavil na lúke kde ležal Koru.
„No konečne.“ Zaradoval sa Tatakae.
„Čo no konečne?“ vyzvedal Naruto.
„Musím sa tam vrátiť. Som už moc dlho vonku. Tak ho, prosím, obráť na brucho.“ Požiadal.
„Jasné.“ Prikývol Naruto a prevrátil Korua na brucho.
Takae položil ruku na chrbát a začal sa vytrácať. Zmenil sa na vietor a vrazil do Koruovho chrbta.
Naruto ho si vyložil na chrbát a vydal sa smerom ku Konohe.
.
.
„Tam niekto ide.“ Povedala Ino.
„To je Naruto. Ale kde je Koru?“ spýtal sa Atako.
„Má ho na chrbte. Zdá sa, že sú v poriadku.“ Oznámil Kakashi.
Pri bráne do Konohy stáli všetci. Naruto si vzdychol a pokračoval v ceste k nim.
„Ty Baka!!! Vieš čo sa ti mohlo stať?“ vrieskala Sakura.
Naruto bez slova zastal päť metrov pred nimi a položil Garentiho na zem. Sadol si vedľa neho a oddychoval.
„Ako si ho dostal do laty?“
„Ále, ja nič.“
„TY SI HO ZABIL!!!!!!!“ zrevala Kisaki.
„SI NA HLAVU PADNUTÁ? NEZABIL!!“ skríkol Naruto.
„Naruto, však si naňho nepoužil Rasengan, že nie?“ pýtal sa Kakashi.
„N-no v-viete, t-to b-bolo č-čírou náhodou....“ koktal Naruto.
„TY SI SA ASI ÚPLNE ZBLÁZNIL! RASENGAN JE NEBEZPEČNÁ TECHNIKA! AKO SI TO MOHOL POUŽIŤ NA NEHO!“ reval Kopírovací ninja.
Naruto zaškrípal zubami. Strhol nanovo priviazaný obväz z Koruovho čela. Tam kde bola modrina, sa teraz nachádzal znak vetra. Ešte stále mu z čela tiekla krv, ale už len tak pomaličky, až celkom prestala. Na tvári mal úsmev. Všetko kazili len zavreté oči.
„Ty si ho naozaj zabil!“ povedal Atako.
Naruto namiesto odpovede jemne potriasol Garentim a ticho mu povedal do ucha: „Prosím vstávaj, inak ma tu zakopú pod zem.“
Jasne, už vstávam. Nebojte, Naruto-sama, to bude dobré, Odpovedal Koru prostredníctvom mysle.
„Načo mu hovoríš aby vstával, keď už je....“ kričala Kisaki.
„MOHLI BY STE KONEČNE DRŽAŤ KLAPAČKY?! TU SA ANI DÉMON NEMOŽE VYSPAŤ?!“ zreval Koru.
„Ja som vám hovoril, že nie je mŕtvy. Ale koho zaujíma čo ja poviem. Nikoho,“ Usmieval sa Naruto.
„Koru, ty žiješ?“ čudovala sa Ino.
„Hej. A prečo by som nemal žiť?“ dosť vražedne sa na ňu pozrel Koru.
„Veď na teba použil Rasengan. Keď ti to dal rovno do čela, tak by ťa to malo zabiť,“ Povedal Kakashi.
„Naruto-sama, nemôžeme ísť niekam inam, kde nie sú takí tupci ako títo. Česť výnimkám,“ požiadal Koru.
„Na chrbát alebo po svojich?“ Spýtal sa Naruto.
„Ani jedno, ani druhé,“ povedal Koru zvesela. „Na tomto.“
A zapískal. Objavil sa pri ňom, už spomínaný, čínsky drak.
„Toto nemyslíš vážne. Ja naňho ani nevyleziem.“ Povedal Narutko zdesene.
„Ale no ták. Je to môj miláčik. A navyše ešte dve osoby navyše unesie. Takže ja, vy a vyberte niekoho.“ Usmieval sa Koru.
Naruto sa pozrel na ostatných kamarátov. Všetci mali dokorán otvorené pusy a neveriacky na draka zízali. Hneď vedel, koho so sebou zorerie.
„Hinata-chan. Nechcela by si ísť?“ spýtal sa a začervenal sa rovnako ako Hinata.
„Á-áno Naruto-kun,“ Prikývla.
Tomu hovorím láska, pomyslel si Koru.
„Technika hmlového úniku,“ Povedal.
Všade sa objavila hmla. Naruto zobral Hinatu za ruku a odviedol ju k dráčikovi. Všetci traja si naňho vysadli a leteli ponad Konohu, smerom k hlavám Hokage.
Keď pristali a zosadli, drak sa zmenil späť na vietor a odvial.
„Ja si idem konečne pospať. Dobrú,“ zazíval Koru a ľahol si.
Naruto a Hinata si sadli blízko seba a objali sa. Spoločne sa pozerali na krásu Konohy a spoločne si vychutnávali prítomnosť toho druhého. Naruto sa naklonil smerom k Hinate a vtlačil jej pusu na líce.
„Doteraz som si to neuvedomoval, ale k tebe cítim oveľa väčšiu lásku ako k Sakure,“ povedal jej. „Nechcel by som na teba nikdy zabudnúť. Nikdy.“
„Ani ja na teba nechcem nikdy zabudnúť,“ šepkala Hinata.