Neprichádzame v míru 01

,,Naruto. Zničím ťa.“
,,Nie, Sasuke, pretože ja ťa skôr privediem späť na cestu dobra.“
,,Stále si nepochopil, že sa ti to nikdy nepodarí?“
,,Už som ti predsa vysvetlil, že ma neodradí nič, čo povieš.“
,,A čo tak keby si mi vysvetlil, prečo ma obchytkáva nechutná zelená stvora so žabacími prstami, pedofilným výrazom na ksichte a opaskom vybíjaným fosforeskujúcimi injekciami?“
,,To bude asi preto, lebo nás uniesli Marťania.“
,,To nie je práve odpoveď, ktorú som chcel počuť. Skús to ešte raz.“
,,Unieslo nás UFO.“
,,Naruto, ak nechceš, aby som ťa zaživa stiahol z kože, tú odpoveď zmeníš!“
,,Rob čo chceš. Aj tak nás za chvíľu rozpitvú.“
Sasukeho okom začalo nebezpečne šklbať. ,,Naruto...“
,,Sme na mimozemskej lodi, dattebayo!“ zafunel a nezaujato sa mu otočil chrbtom.
Nastalo hrobové ticho. Okolo Sasukeho sa začala formovať smrtiaca aura. Ufónik stojaci rovno za ním vtedy schoval meter späť do vačka a zakričal cez celú loď: ,,90-60-90!“
,,Sasuke?“
,,Mlč!“
Od tej osudnej chvíľky, čo ich uprostred súboja vyrušil prenikavý hukot prilietajúcej vesmírnej lode, prešlo už hodných pár hodín. Po tom, čo ich oboch dôkladne prezreli, odmerali ich miery, vnady a iné prírodou zanedbané ,,danosti“, ich nechali osamote v miestnosti plnej iných unesených bytostí.
,,Tá sprostá krava mi pchá cecok rovno do ksichtu,“ sťažoval sa Sasuke snažiac sa odtlačiť gigantický ružový mech od svojej tváre. Prežúvavec dal najavo svoje nepohodlie hlasným bučaním. ,,Naruto, čo to robíš? Fuj, prestaneš s tým?!“
Naruto neochotne odtiahol tvár od vemena. ,,Ale ja som hladný!“
,,Prosím ťa, utri sa,“ povzdychol si. ,,Nevyzerá to práve ako mlieko.“
Loď sa odrazu zatriasla a kravy sa začali prevaľovať hore-dole po celej miestnosti.
,,Daj zo mňa dole ten gigantický zadok!“ vrčal Sasuke snažiac sa dostať spod hory mäsa. ,,Naruto, čo si hluchý?“
,,Oh, to si hovoril mne?“ prekvapil sa a uvoľnil zovretie svojich vypracovaných poliek.
,,Nie, rozprával som sa s tuná Milkou.“
Dvere sa odrazu odsunuli nabok a do miestnosti vnikla biela para, z ktorej vykročili dve tenké zelené postavy.
,,Cas na vasu injekciu,“ povedal Marťan svojim jemne ázijským prízvukom a vytiahol spoza opaska striekačku naplnenú rádioaktívnym odpadom.
,,K mojim žilám sa nedostanete!“ kričal Sasuke.
,,E-e, toto íst do zadku,“ uškeril sa a urobil krok vpred. Sasuke okamžite stiahol všetky telesné otvory.
Hneď po injekcii ich vytiahli z miestnosti a popohnali chodbou až k veľkým panelom plným svietiacich tlačidiel. Naruto si cestou šúchal páliace miesto na svojom boku, zatiaľ čo Sasuke kráčal akosi naširoko.
,,Čo chodíš ako také mešuge?“ spytoval sa Naruto. ,,Veď tá injekcia až tak veľmi neštípe.“
Pozrel na neho pohľadom plným vražednej nenávisti.
,,Môj Marťan sa netrafil,“ precedil pomedzi zuby.
Obaja sa postavili k najväčšiemu panelu, nad ktorým bolo obrovitánske čelné okno, cez ktoré bol vidieť snáď celý vesmír, a Narutov zrak zablúdil k ich spisom, čo ležali hneď vedľa jeho ruky.
,,Aha, pribudla nám ďalšia miera,“ povedal hľadiac na Sasukeho spis. ,,Čo asi môže znamenať 9 cm?“
,,Vôbec nič!“
,,Pozemšťan ani nevedieť, ako on pravdivo hovoriť,“ prehovoril jeden z ufónov a miestnosťou sa rázom prevalil piskľavý chichot v úzadí stojacich Marťaniek.
Netrvalo dlho a oba spisy sa dostali do rúk najdôležitejšie vyzerajúcemu ufónovi s veľkou hlavou. Ten si ich dôkladne preštudoval a obidvoch zaujato prezrel pohľadom.
,,Nepripomínajú ti tí ufóni nejakú strukovinu?“ mumlal si Naruto popod nos. ,,Prisám veru že vyzerajú ako zelené stonky fazule.“
,,Strukovina? Fazuľa?“ preskočil Sasukemu hlas. ,,Čo trpíš nedostatkom kyslíka?“
,,Nie, pozri na tie ich oči, skoro ako dve fazule...“
,,Ti-cho-cho!“ skričal na nich.
,,Teraz neviem, či nám nadáva, alebo chce, aby sme sklapli.“
,,Naruto, drž už hubu!“
Ufón pozrel na Sasukeho spis a poškrabal si bradu. ,,Ó, ono to eunucho, to dobré, možno prideliť k dcéram...“
,,Sasuke?“
,,Mlč!“
Okamžite nato ich odviedli do dvoch rozdielnych miestností, kde ich položili na studené železné stoly, o akých sa čo-to napočúvali, a pripútali ich o ne koženými popruhmi. Naruto začínal mať pocit, že sa vyplní jeho obava, keď vtom dnu vošla celkom pekná Marťanka a na svoje chudé rúčky natiahla ružové rukavičky.
,,Ja neprichádzať v mieri,“ zaškerila sa.
Po viac ako dvoch hodinách sa obaja vytackali z laboratória na chodbu. Hlavy mali strapaté, šaty potrhané, no výrazy ich tvárí sa podstatne líšili.
Naruto sa blažene usmial. ,,Bola škaredá ako Sakura.“
Sasuke ozelenel. ,,Mala jazyk ako Orochimaru.“
Stráže ich následne zaviedli do malej miestnosti, čo mala poslúžiť ako ich izba. Dvere za ich chrbtami zacvakli a oni osameli.
,,Čo chcú?! Čo od nás, krucinál, chcú?!“ trhal sa za vlasy Sasuke.
Naruto ho nevnímal. Díval sa na svoju posteľ a premýšľal, či mu pripomína skôr truhlu, a či mraziaci box.
,,Naruto, ak ma odtiaľto dostaneš, dám ti všetko zlato sveta!“
,,Myslím, že to nepôjde.“
,,Ak zariadiš, že upadnem do hlbokej kómy a prebudím sa z nej, až keď budeme zase doma, prisahám, že vyrvem Sakure srdce z hrude a prinesiem ti ho na zlatom podnose.“
,,Je mi ľúto, Sasuke.“
,,Nemôžeš ma aspoň v mene starých čias udusiť vankúšom?“
,,Nie, ale ak chceš, môžem ti v mene mojej dávno stratenej mladosti, ktorú som premrhal snahou priviesť ťa späť do Konohy, otrepať hlavu o moju päsť.“
,,Zabudni na to.“
Naruto pristúpil k svojej mraziacej truhle a zistil, že sa nedá otvoriť.
,,Sasuke, máme tu iba jednu posteľ.“
,,No a? Vyspíš sa na zemi,“ odfrkol a otvoril presklené dvierka. Vošiel do boxu a dvierka zacvakli. Vtom sa to s ním začalo krútiť ako v centrifúge a v miestnosti sa ozývali iba jeho tlmené výkriky.
,,Ako chceš,“ zachechtal sa a spokojne sa uvelebil na studenej podlahe. Sasuke mu dlho do noci spieval koktavú uspávanku, čo vychádzala priamo z jeho srdca, až sa mu napokon podarilo ponoriť do ríše snov.

Takto sa začalo intergalaktické dobrodružstvo dvoch večných rivalov, Naruta a Sasukeho, ktorých život sa má od základov zmeniť. Privedú ich vody neznáma späť na cestu priateľstva, alebo obaja prídu o rozum v snahe vrátiť sa späť domov? Dozviete sa v ďalších dieloch kozmickej sci-fi série Neprichádzame v míru