Hatejin 4 lov na tigra

Hatejin zastal pred veľkou kovovou bránou. Bola zamknutá, a už len z toho ako vyzerala bolo jasné, že jej cieľom je ukázať každému: Ďalej ani krok! O tom svedčili aj hradby okolo nej. Vysoké a pevné, zo sivej ocele. Ako hradby nejakého vezenia. Tým vlastne Skrytá Dažďová aj je. Jednoducho pevnosť v ktorej nemá čo robiť nik, kto tam nepatrí.
Hatejin prišiel k malej skrinke prilepenej vedľa brány. Položil naňu ruku. O malú chvíľku sa odtiaľ ozval hlas.
„Kto si a čo chceš? Cudzinci tu nemajú čo robiť!“ Povedal. Bol tvrdý a chladný, určite nepatril nikomu, s kým by sa dalo vyjednávať. Hatejin rýchlo odpovedal.
„Som Masako Hatejin. Som nukenin a pochádzam z Kiri Gakure. Prišiel som za vaším vodcom, Hanzom. Pozval ma.“ Oznámil.
„Počkaj. Opýtam sa ho, či ťa čaká. Ak nie, rýchlo by som sa vzdialil od tej brány. Nezabúdaj, že ťa vidíme.“ Povedal hlas, a vysielač sa vypol. Hatejin si netrpezlivo strčil ruky do vreciek čierneho plášťa. Mal aj kapucňu a vôbec mu nebolo vidieť do tváre. Dal si ju dolu, a nastavil tvár dažďu a vetru, ktoré tu ako jediné predstavovali počasie.
O pár minút sa hlas opäť ozval. „Môžeš vojsť.“
Jedno krídlo brány sa s vrzgotom otvorilo. Stál tam vysoký muž vo vyblednutom nepremokavom plášti. Spod kapucne mu vytŕčali špicaté čierne vlasy a na opasku na plášti mal dlhú katanu. Premeral si návštevníka a kývol naňho, aby ho nasledoval. Prešli ešte niekoľkými bránami a často videli vojakov strážiacich vchod. Potom sa konečne ocitli na hlavnej ulici. Spolu s domami bola presne ako to, čo už videl. Celá dedina bola pochmúrna a studená.
Po pár metroch však z ulice prešli kovovými dverami do akejsi budovy. Potom dlho kráčali tmavými chodbami a podzemnými tunelmi. Keď nakoniec vyšli po dlhom schodisku a zastali pred dubovými dverami so znakom dažďovej, muž sa otočil.
„Hanzou vás čaká.“ Oznámil. Nato sa otočil a odkráčal.
Hatejin si premeral dvere a zaklopal. Ozvalo sa krátke „Ďalej“ a on vstúpil.
Ocitol sa v priestrannej kruhovej miestnosti, na vrchole nejvyššej veže uprostred dediny. V strede miestnosti bol stôl a okolo neho stoličky. Na jednej z nich sedel Hanzou a na ostatných boli akýsi muži. Všetci mali čelenky Dažďovej.
Hanzou vstal, aby ho privítal.
„Vítam ťa. Som Hanzou, vodca Skrytej Dažďovej, a toto je niekoľko mojich generálov. Sol rád, že si prišiel.“ Povedal, a podal mu ruku.
„Ďekujem.“ Hatejin mu potriasol rukou a prešiel s ním ku stolu.
„Prejdime k veci.“ Povedal Hanzou a ponúkol mu stoličku. „Som rád, že by ste nám s vašou organizáciou chceli pomôcť.“
Hatejin sa škodoradostne usmial, a prikývol.

„Grrrr!“ Neji už päť minút tvrdohlavo hľadel do diaľky. Stál na konári vysokého stromu a tváril sa že nevidí Kakashiho, ktorý stál vedľa neho a zvedavo ho pozoroval, ani ostatných, netrpezlivo postávajúcich pod stromom.
„Nevidím ho!“ Zasyčal Neji. Od posledného boja prešlo päť dní a Kakashi so svojím týmom boli na ceste za Hatejinom už dva dni. Pohybovali sa rýchlo, a okrem zastávok na kontrolu byakuganom išli bez prestávky. Neji sa vždy pozrel do asi pätnástich kilometrov, ale po ninjovi ani stopy. Kakashi z toho bol na nervy.
„Dokelu..!“ Povedal skôr sám sebe, ako ostatným. Zoskočil zo stromu. „Tak ideme ďalej!“ Zavelil a pokračoval v ceste.
Naruto si unavene vzdychol. „Aký má toto mať zmysel?“ Spýtal sa naštvane.
„Čo chceš? Musíme chytiť nejakého ninju, tak ideme za ním!“ Zvolala podráždene Tenten. Naruto jej za celý čas čo boli na msií čoraz viac liezol na nervy. To vlastne všetkým, ale Kakashi so Sakurou boli zvyknutí a Neji so Saiom sa vedeli ovládať.
„No fajn, ale nezdá sa mi, že by sme v tom nejako napredovali.“ Zašomral Naruto, a vybrali sa za Kakashim.
Koncom ďalšieho dňa sa aj oni dostali na hranice zemí. Kakashi si pošúchal tvár a zhlboka sa nadýchol. Chvíľu hľadel na búrkové mraky pred nimi a potom sa otočil k svojmu týmu. Všetci sedeli na zemi a pomaly trhali stebielka trávy. Kakashi si k ním prisadol a vytiahol mapu.
„Tu sme teraz.“ Povedal a ťukol prstom do mapy, tam kde čiary znázorňovali hranicu medzi zemami.
„A tu, je Skrytá Dažďová.“ Ťukol na ďalšie miesto. „Tadeto pôjdeme.“ Prešiel po mape prstom, a opäť sa zastavil tam, kde je dedina.
„Musíme si... NARUTO! DOFRASA, POČÚVAJ MA!“ Zreval na Naruta ktorý sa zvalil na trávu a zaspal. Keď naňho Kakashi zakričal, šokovane vyskočil a unavene hľadel na Kakashiho.
„VYSVETĽUJEM AKO BUDEME POKRAČOVAŤ V MISIÍ, A TY SI POKOJNE ZASPÍŠ! CHCEŠ ZOMRIEŤ?!“
„Nie, pardon sensei.. Som strašne unavený...“ Zašomral Naruto.
„Je to pravda. Už tri dni sme nespali, veď aj my sme len ľudia. Musíme si urobiť prestávku.“ Povedala Sakura.
Kakashi sa na všetkých dôkladne zahľadel. Mali kruhy pod očami, boli bledí a vyzerali viac mŕtvi ako živí.
„Ach..“ Vzdychol si. „Dobre teda, prídeme k tamtým lesom, aby na nás npršalo, a nájdeme miesto kde si dáme pauzu.“ Povedal a vstal.

Po niekoľkých hodinách Kakashi zroloval mapu, postavil sa, pomaly prešiel k spiacemu Narutovi a mapou ho poriadne udrel.
„Uh.. č.. čo sa deje...?“ Zašomral a pretrel si oči.
Kakashi ho ignoroval, a zobudil aj ostatných.

„Dobre. Už ste si oddýchli. Teraz vnímajte mňa.“ Kakashi opäť ukázal týmu mapu, a vysvetlil im, kade pôjdu.
„Musíme si hlavne dať pozor, aby nás nikto nenašiel!“ Zdôrazňoval. „Verte mi, tunajších ninjov by ste stretnúť nechce...“ Nestihol dopovedať a do chrbta sa mu zapichol kunai. Jeho telo sa okamžite rozplynulo v dyme, a z koruny neďalekého stromu vypadlo telo akéhosi ninju. Na hruď mu dopadol Kakashi, a priložil mu na krk kunai.
„Pozor!“ Skríkol na svoj tým, no okamžite z kríkov začali vyletúvať ďalšie kunaie.
„Na zem!“ Zakričal Neji. Všetci sa hodili na trávu a Neji kunaie odrazil svojou technikou.
„Dokelu! Kage bunshin no jutsu!“ Naruto vytvoril niekoľko klonov no nemal čas ich využiť.
Pred ninjami sa zrazu objavili štyria ninjovia. Na čelenkách znak dažďovej, kapucňa a nepremokavý plášť, nože v rukách.
„Ale čože, priatelia. Ako vám pomôžem? Čo by ste radi, v našej zemi?“ Ninja vpredu sa škaredo usmial.
„To niesú všetci!“ Skríkol Neji. Ostatný neváhali a začali bojovať.
Kakashi okamžite Raikirim presekol ninju skrývajúcho sa v konároch stromu a Tenten zasypala zbraňami ďalšieho. Naruto sa s klonmi vrhol na štyroch nepriateľov vpredu, a Saiov drak roztrhal tretieho ninju. Nepriatelia však tiež neboli amatéri. Mladší ninja, skrytý v kríkoch pod stromom prvý použil jutsu.
„Suiton: Ame bunshin no jutsu!“ Skríkol. Z vody, ktorá neustále pršala sa začali formovať klony a len, čo sa im vytvorilo celé telo, rozbehli sa pomôcť v boji. Neji jedného udrel a pod jeho rukou sa rozplynul na vodu, no len, čo ruku odtiahol, klon sa obnovil.
„Čo? Dopr-!“ Neji zanadával a bojoval ďalej. Na klon použil všetky techniky Hakke ale klon sa vždy znovu obnovil.
„Sensei!“ Skríkol na Kakashiho a skočil dozadu. Kakashi k nemu priskočil.
„Ten klon! On sa obnovuje!“ Rozbehol sa, a udrel ho, aby to Kakashimu ukázal.
„Čo mám robiť?" Spýtal sa.
Kakashi neváhal. „Nájdi pravého! Myslím že je za nami!“ Skríkol a pokračoval v boji.
Neji poslúchol a bakuganom našiel pôvodcu jutsu. Zvrtol sa a rozbehol sa k nemu. Ninju to prekvapilo a nestihol zareagovať. Neji mu uzavrel obvody chakry a klony zmizli.
Neji si vydýchol a prudko sa obzrel keď sa ozvala silná rana. To pod Sakurinou päsťou dodýchal posledný nepriateľ.
„Všetci?“ Opýtal sa Kakashi a obzeral sa. Jeho tým si vydýchol, že boj už majú za sebou, keď zrazu zašuchotalo krovie a vybehol z neho posledný ninja. Nechcel však bojovať a, rozbehol sa ďalej, smerom k Dažďovej.
„Rýchlo! Chyťte ho!“ Zreval Kakashi a celý tým sa za ním rozbehol.