Hatejin 3 za starým známym

O niekoľko hodín neskôr sa ostatný prebrali, ale všetci boli vyčerpaný a vrátane Kakashiho neschopný robiť takmer čokoľvek. Do obeda ďalšieho dňa ostali utáborený na tom istom mieste kde sa odohral boj proti Hmlovému ninjovi. Zatiaľ zjedli jedo čo mali so sebou a podvečer, sa Neji, ktorý bol najmenej vyčerpaný, rozhodol pozrieť do blízkej dediny, ktorú našiel Byakuganom, aby sa tam mohli ubytovať a oddýchnuť si, alebo si aspoň zobrať zásoby.
Keď tam prišiel, zistil, že dedina naozaj nieje veľká, ale bola v nej menšia ubytovňa.
Rýchlo sa vrátil, aby to oznámil ostatným a mohli tam prísť ešte pred zotmením.

„Dobré správy!“ Zvolal, keď prišiel ku skupinke ninjov, prevažne sediacim na spacákoch okolo malého ohníka.
„Je tam miesto kde sa môžeme ubytovať. Tá dedina je odtiaľto asi pätnásť minút pešo.“
„Výborne!“ Potešil sa Kakashi.
„Huráá!“ Naruto vyskočil na nohy, a vystrel si chrbát.
Celý deň ležali na zemi, takže všetkých poriadne bolel chrbát a nebolo im dvakrát pohodlne.
Skupinka sa pomaly pozbierala, a vydala sa smerom k dedine.
To, že to dokázali by bol za normálnych okolností naozaj výkon, pretože v boji prišli o takmer všetku chakru. Za normálnych okolností, no mali šťastie že Sai aj Kakashi mali pilulky aké používajú ANBU, aby rýchlo doplnili zásobu chakry. Sú naozaj dobré, pomerne rýchlo postavia človeka na nohy a nespôsobí mu to neskôr vedľajšie účinky, ako napríklad pilulky klanu Akimichi.
Tieto vlastne slúžia len nato, aby sa telo ninju dalo rýchlo do poriadku.

„Toto je tá dedina?“ Spýtala sa so záujmom Sakura a rozhliadala sa. Celá dedina bolo prakticky asi dvadsať domov a niekoľko väčších budov z ktorých do jednej mali namierené.
Neji len prikývol lebo už prišli na miesto. Privítala ich príjemne pôsobiaca staršia pani.
„Prajem dobrý večer dámy a páni. Som rada že máte záujem o naše služby.“ Pozdravila ich.
Kakashi prikývol a dohodli, že si vezmú tri izby, s miestnosťou na jedenie a kúpeľňou.
„ÁÁÁ! KRÁSA!“ Naruto sa zvalil na svoju posteľ a tváril sa že mu je všetko jedno. Kakashi si odložil veci a tiež sa hodil na svoju posteľ.
„Daj mi dvadsať minút. Potom pri večeri povieme čo ďalej.“ Zašomral na Nejiho ktorý stál na prahu jeho a Narutovej izby.
„Dobre.“ Prikývol a odišiel.
Sakura a Tenten s radosťou využili kúpeľňu a kým im pripravili večeru strávili čas relaxovaním vo svojej izbe, rovnako ako ostatný.
Iba Kakashi celý čas ležal na posteli a so zavretými očami premýšľal o udalostiach minuej noci. O ninjovi čo ich napadol a čo pre nich znamená to, že utiekol.
„Je to nukenin. A išiel za niekým v Skrytej Dažďovej. To sú samí kriminálnici. Vodca má dedinu kompletne pod kontrolou a nedovolí nikomu len tak ísť von ani dnu. Sú silný a nestránia sa ničoho. Tá dedina zažila veľa vojen medzi ostatnými Shinobi národmi a mala to ťažké no napriek tomu vytrvala. Ak by sme sa s nimi dostali do problémov prinajhoršom do vojny znamenalo by to vážne nebezpečnú situáciu. Ale nemusím hneď robiť paniku. Jeden nukenin sem, druhý tam... Aj on bol po boji zranený a vyčerpaný, nemohol pokračovať ďaleko. Ak sa dáme rýchlo do poriadku, nájdeme ho.“ Pemýšlal.
Potom ho prerušil Narutov hlas, že má ísť na večeru. Vstal, a pridal sa k ostatným pri stole.
„Tak, Kakashi-sensei, čo urobíme?“ Spýtal sa Naruto a strčil si do úst kus pečenej ryby.
„V prvom rade sa musíme zotaviť. Ak by sme s ním mali bojovať opäť, musíme mať silu. Predpokladám, že aj on teraz oddychuje. Nájdeme ho. Včera odchádzal smerom ďalej na sever. Pozrieme sa tam. Máme predsa Byakugan, nájsť nejakého ninju s takým množstvom chakry nebude ťažké.“ Povedal Kakashi. On sa rozhodol že sa naje neskôr, takže sa nemusel obmedzovať niečím ako žutie ryby a následné dusenie sa ňou, ako Naruto.
„Potom by sme sa mali ponáhľať. Neviem či až tak túži vidieť nás znova, pôjde čo najrýchlejši ďalej.“ Poznamenal Sai.
„Sám je rýchlejší a vlastne jediné jeho zranenie bolo to že mu Neji uzavrel obvody chakry. Musíme sa ho vydať hľadať čo najskôr!“ Narutovi sa podarilo vykašľať aj poslednú rybaciu kosť, a energicky si udrel päsťou do dlane.
„Baka! Ako môžeš byť taký ľahkmyselný! Keby nie Kakashi-senseia a Nejiho, boli by sme mŕtvy!“ Rozčuľovala sa Sakura.
„Keby nie mňa je mŕtvy Neji!“ Bránil sa Naruto no pomohlo to jedine tomu že mu Sakura vazila.
„Hej, to nieje pravda. Uzavretie chakrovodov je dosť vážna vec. Bez lekárskeho týmu sa z toho človek spamätáva dosť dlho!“ Upozornil Kakashi.
„Ako dlho?“ Pozreli naňho ostatný. On len kývol hlavou na Nejiho.
„Ako kto.“ Povedal. „A aj podľa toho, ako veľmi som mu poškodil chakrovody. Bol som tiež vyčerpaný a do jeho tela som nedal príliš veľa svojej chakry, takže typujem štyri až päť dní, a bude úplne v poriadku.“ Povedal vážne.
„Ideálne by bolo aby sme s ním bojovali ešte dovtedy. Bol naozaj silný, aj keď teraz poznáme jeho schopnosti.“ Zamyslel sa Sai.
„Aj on pozná naše.“ Namietol Kakashi a pokrútil hlavou. „Bude v tom niečo viac.“ Povedal a zvyšok večere bol ponorený do vlastných myšlienok.
Keď dojedli, išli si všetci ľahnúť. Neji tiež dlho premýšľal. Narutovi to bolo jedno, a okamžite zaspal.
Ráno Kakashi, Neji a Sai vstali, a odišli na krátku obhliadku do lesa. Spánok im padol dobre no aj tak išli pomaly, len aby sa poobzerali. Mapou minulého boja im bol obrovský kráter po Narutovom Rasen Shurikene. Za ním sa rozprestierali lesy a občas nejaký kopec. Pomocou malého množstva chakry vyliezli na jeden vysoký strom, a zahľadeli sa do diaľky.
„Dažďová je odtiaľto kus cesty.“ Nadhodil Sai. Kakashi prikývol.
„Ktovie prečo tam ide.“ Povedal Neji.
„Dúfam že naozaj len starý známy.“ Povedal Kakashi ticho.
„To je strašne problematické...“ Povedal Sai a v duchu sa usmial.
„Skúsim sa pozrieť.“ Povedal Neji. Spravil pečať. „Byakugan!“
Čiernobiela krajina pred jeho očami sa posúvala, vzdialené objekty sa približovali a všetko videl rozmazane, ale keď chcel podrobne vidieť nejaké miesto, zaostrilo sa mu. Pozrel sa ďalej, ako mohli vidieť z vrchu stromu na ktorom stáli a prehľadal jaskyne aj skrýše pod stromami.
„Nie. Nevidím ho.“ Pokrútil hlavou. „Nechcem riskovať, že zasa stratím chakru, keď budem v poriadku, pozriem sa aj ďalej, ale zatiaľ som videl do takých dvanásť kilometrov. V jaskyniach ani v lese v tejto vzdialenosti nieje, alebo ho teda nevidím. Ak sa nerozhodol ísť na inú svetovú stranu.“
Kakashi prikývol a vydali sa späť.

Zatiaľ u našeho Hmlového ninju

Od boja s Listovými ninjami Hatejin bežal na sever, ale rýchlo sa vyčerpal. Dokráčal ku jednej jaskyni. Zastal pri vchode, a obzrel si ju. Do vnútra siahala len okolo desať metrov, vysoká bola asi dva a široká necelé tri metre. Pomaly vošiel dnu, unavene sa oprel o stenu jaskyne, zavrel oči a zosunul sa na zem. Potom si z vrecka vytiahol zvitok. Otvoril ho a položil ruku na jeden zo znakov pre privolanie. Pod jeho rukou sa objavili štyri ďalšie, aj keď oveľa tenšie zvitky. Vzal ich a rozvinuté ich položil jeden pred seba, za seba a po stranách. Aj na nich bol v strede znak, no iný, komplikovanejší. Postupne na ne tiež položil ruky a obklopila ho sivo-modrá žiara. Nato ešte z veľkého zvitku vyvolal jeden spacák s dekou, a ľahol si medzi zvitky. Okamžite zaspal. Nemusel sa obávať, že by ho našli, lebo jutsu so zvitkami ho chránilo. Nemohli ho vidieť, ani cítiť jeho chakru. Rozhodol sa že len čo sa vyspí, pôjde ďalej. Musel utiecť, nemohol riskovať ďalší boj proti listovým ninjom. Mal príliš dôležitú úlohu. Ak by ju nesplnil, pokračoval by v nej niekto iný z ich organizácie, to je isté, ale bude to príliš dobré, než aby si nechal ujsť takúto zábavu a nechal sa zabiť prvým týmom, na ktorý narazí.

Ráno sa zobudil až okolo obeda, lebo bol príliš vyčerpaný, ale mohol pokračovať. Rád by aspoň bežal s pomocou chakry, no ešte jej nemohol toľko použiť. Stačila len na to, aby si privolal potrebné veci a vytvoril ochrannú bariéru. Napriek tomu sa pohyboval celkom rýchlo.
Kým od jeho posledného boja prešiel deň, prešiel asi desať kilometrov. Potom si znovu našiel skrýšu, použil bariéru aby ho neobjavili, a zaspal.
Ďalšie dva dni sa veľmi nezastavoval, len pokračoval v pôvodnom smere na Dažďovú, a občas ukradol nejaké jedlo. Už si však musel dať pozor, aby nespôsobil rozruch.
Krátko pred obedom zastavil na hranici Ohnivej zeme. Zhlboka sa nadýchol, a pokračoval na územie jednej z najchudobnejších zemí Shinobi.
Dažďová čaká. Už čoskoro to bude veľmi zaujímavé.