Pravá láska

Bol tmavý večer. Nad Konohu vystúpil mesiac a medzi uličkami sa prechádzal mladý chlapec. Premýšľal... Premýšľal o nedávnej udalosti, o udalosti ktorá sa stala pri útoku na Konohu a pri ktorej mu jedna kunoichi vyznala lásku.

,,Zmenil si ma! Tvoj úsmev ma zachránil! Takže ťa ochránim, aj keby som pri tom mala zomrieť! Pretože ja... ťa milujem...," a s týmito slovami sa vrhla do boja proti Peinovi aj keď nemala najmenšiu šancu.

Táto scéna sa mu neustále opakovala v hlave. Dookola sa mu v nej premietala. Hinata... Kiežby si to všimol skôr... Kiežby si všimol skôr jej lásku k nemu a nebol taký slepý baka. Vždy si všímal iba Sakuru, ale teraz to už konečne pochopil. To čo cítil k Sakure bola istá náklonnosť, ale rozhodne nie láska. K Sakure ho vždy priťahoval len jej vzhľad, ale nič viac.

Už mu to došlo, po nekonečných dňoch premýšľania na to prišiel. Jeho vzťah k Sakure nikdy nebude viac než kamarátstvo. Ona o neho totiž nestojí a po hlbokom zvážení zistil, že on o ňu vlastne tiež nie.
,,Áno, možno je Sakura - chan pekná, ale v skutočnosti ju nemilujem a okrem toho ma už nebaví to nekonečné odmietanie a dostávať od nej rany, dattebayo," pomyslel si a svoje myšlienky otočil späť k Hinate.
Keď sa nad tým celé tie dni zamýšľal zistil, že ani Hinata nie je škaredá a jej ženské krivky sú určite krajšie ako Sakurine.
,,Zaujímavé, že som si to nikdy predtým nevšimol. Vždy som ju bral len ako kamarátku, ale aj tak...," premýšľal.
A to čo pre neho urobila..., to ho naozaj prekvapilo. Riskovala svoj život kvôli nemu aj keď nemala šancu. Od kedy mu vyznala svoje city sa však o tom spolu vôbec nerozprávali. Ak sa aj náhodou stretli, len sa pozdravili a to bolo všetko. Teraz to medzi nimi bolo dosť zvláštne, ale aspoň si už niečo uvedomil. Niečo, čo jej bude musieť povedať hneď ako sa najbližšie stretnú.

Zastal. Uprel svoj pohľad na hlavy vytesané do skaly. Pomaly zrakom prechádzal od hlavy prvého Hokageho až ku ostatným. Pri tvári Yondaimeho sa na chvíľku zastavil a pousmial sa. Konečne vie kto bol jeho otcom. Zrakom pokračoval ďalej a skončil pri tvári Tsunade. V tom si všimol, že na jej hlave niekto sedí. Bol už večer a viditeľnosť nebola najlepšia, ale po väčšom úsilí a zaostrení zraku zistil, že je to ona. Hinata.

Rozhodol sa. Vydal sa za ňou. Vyšiel na vrch skaly s vytesanými podobizňami hláv Hokagov a pomaly k nej kráčal. Keď už bol od nej asi len desať metrov, všimol si, že má upretý pohľad na oblohu a to, že si ho ešte nevšimla musí znamenať, že o niečom hlboko premýšľa. Stále sa k nej približoval a keď už bol dosť blízko prehovoril:
,,Ahoj Hinata," pozdravil ju. Zľakla sa. Strhla sa a pozrela sa na neho, prebral ju z premýšľania.
,,A-ahoj, Naruto-kun," pozdravila ho späť.
,,Mohli by sme sa porozprávať?" spýtal sa Naruto.
,,Samozrejme," povedala trochu hanblivo a Naruto si k nej prisadol.
,,Vieš, chcel by som sa s tebou porozprávať a poďakovať ti ohľadom toho, čo si povedala a spravila pre mňa pri súboji s Pei-"
,,To je v poriadku, Naruto-kun," skočila mu do reči. ,,Ohľadom toho čo som ti povedala... viem o tvojej náklonnosti k Sakure-san a mal by si vedieť, že od teba nič neočakávam a chcem len, aby si bol šťastný, to je všetko. A ohľadom Peina... ak by sa niečo také ešte raz zopakovalo, spravila by som to znovu." Povedala a svoj pohľad upierala do zeme. Naruto na ňu neveriaco zízal.
,,Hinata mohla si už byť predsa-" povedal priškrteným hlasom.
,,Ja viem." Znova mu skočila do reči. ,,Ale ako som už povedala, spravila by som to znova." povedala rozhodne a svoj pohľad stále upierala do zeme.

Počas tých dlhých dní, keď o nej Naruto premýšľal zistil, že jej láska k nemu je naprosto kúzelná. Nikdy o neho žiadne dievča nestálo. Ešte nikdy necítil aké to je byť milovaný dievčaťom. Vždy mal záujem len o Sakuru, ale tá ho vkuse odmietala. A bol ňou až taký zaujatý, že si nevšimol pravú lásku priamo pod nosom. Ako si už predtým povedal. Povie jej to. Síce nie je veľmi skúsený v citových záležitostiach, ale povie jej čo si konečne uvedomil.
,,Vieš, Hinata... to čo si spravila... a povedala. To pre mňa ešte nikdy nikto nespravil a veľa to pre mňa znamená," prehovoril so zrakom na nej a teraz sa už aj ona pozrela na neho a navzájom si hľadeli do očí.
,,Už na akadémii mali všetky dievčatá záujem len o Sasukeho a mňa všetci považovali za losera. Ale ty nie, vždy si vo mňa verila. Keď som už akadémiu opustil a dostal sa do týmu so Sakurou, vždy som si všímal len ju ako možnú priateľku. Nijaké iné dievčatá nie. Ale... V poslednej dobe som si niečo uvedomil. Niečo veľmi dôležité, čo by som ti chcel povedať." Pomaly, so zrakom upretým stále do jej očí sa natiahol a chytil ju za ruku. Keď pocítila jeho dotyk, vymanila si ju z jeho zovretia.
,,Naruto-kun, už som povedala. Je to v poriadku. Nič za to od teba neočakávam."
,,Nie, Hinata ty to nechápeš. Áno, vždy som bol zaujatý len Sakurou, ale v poslednej dobe som si niečo uvedomil a mnoho vecí vidím reálne s otvorenými očami. Uvedomil som si, že Sakuru-chan nemilujem. Milujem teba."
Hinata naňho pozerala ako v tranze, ani sa nepohla. Naruto si všimol, že sa jej do očí derú slzy. Pomaly sa k nej začal nakláňať. Tvárou sa približoval k tej jej a chystal sa spraviť niečo po čom už dlhšiu dobu túžil. Bol trochu v rozpakoch, ešte nikdy sa s nikým nebozkával*, teda... ak nepočíta nechcený bozk so Sasukem, keď mu bolo dvanásť. Už iba kúsok... a pomaly sa svojimi perami obtrel o jej. Bol to úžasný pocit, ešte nikdy nič podobné necítil, Hinata mu bozk opätovala, ale slzy sa jej už kotúľali po tvári. Keď sa od seba odtrhli pozreli sa na seba a Naruto si všimol jej uslzenú tvár.
,,Hinata, čo-" nestihol dopovedať a hodila sa mu okolo krku, tuho ho objala a rozvzlykala sa šťastím. On ju objal tiež.
,,Ja... ja... tiež ťa milujem Naruto-kun. Viac ako čokoľvek. Som šťastná, že to cítiš rovnako."
Keď sa pustili poutierala si slzy, on sa postavil a podával jej ruku.
,,A... Hinata? Čo tu vlastne robíš tak večer sama?" spýtal sa, keď už boli na nohách.
,,Ja... rada sem niekedy chodievam, keď potrebujem byť sama," povedala trochu posmutnelo a on sa za to na ňu usmial jej obľúbeným povzbudzujúcim úsmevom, ktorý ju už toľko krát zachránil.
,,Takže... eh... no... išla... išla by si so mnou na rande?" spýtal sa trochu koktavo a začervenal sa.
,,Veľmi rada," odpovedala mu s úsmevom.
,,Super, myslím, že Ichiraku Ramen by mal byť ešte otvorený, dattebayo...," povedal a ťahal ju preč.
,,Čo... eh... počkaj Naruto-kun. To chceš ísť na rande hneď?"