"INFEKCIA" časť 2., Karanténa

"Hm, tá polievka je vynikajúca, Yoko-san!"
"To som rada, že ti to chutí. Môj muž by mi nikdy nič také nepovedal!" Yoko-san, staršia, šedovlasá žena v domácnosti, zagánila na svojho manžela. Jej manžel bol ninja na dôchodku, mal okolo päťdesiat rokov a všade so sebou niesol bakuľu. Niežeby ju bol potreboval, jednoducho ak ho niekto naštval, potreboval mať nejakú vec poruke, aby sa mohol čím oháňať. Odvrkol:
"Však ma poznáš, stará. Tvoje jedlo ti ani netreba chváliť."
Yoko-san sa napodiv s touto odpoveďou uspokojila. Opäť sa venovala hosťom.
"Takže, vy ste to z Konohy?"
"Áno, madam." odvetil jeden zo shinobi. "Do Suny sme prišli doručiť dôležitú správu pre Kazekageho. Nebyť tejto prekliatej piesočnej búrky, už by sme tam boli." Nasrdene sa pozrel na okno, do ktorého nepretržite narážali zrnká piesku.
Manžel Yoko-san, Ikuto-san, povedal:
"Nebuď taký netrpezlivý. Búrky väčšinou netrvajú dlho."
Obrátil sa na ostatných shinobi.
"To, že ste tu traja chlapi, to ešte pochopím. Ale," pootočil hlavu "to, že je tu aj jedna kunoichi, a k tomu ešte taká mladá, to už mi musíte vysvetliť."
"Prosím," ozvala sa kunoichi "ja som zdravotník. Cesta z Konohy do Suny je nebezpečná. Mojou úlohou je postarať sa, aby sa nikomu nič vážnejšie nestalo, a prípadne ošetriť rany."
"To je pravda, bez Sakury by sme sa v tej piesočnej búrke načisto stratili!" rozosmial sa najväčší zo všetkých shinobi.
Sakura sa takisto rozosmiala. Netušila, že už o pár minút zažije tú najhoršiu nočnú moru svojho života.
"Pozrite sa, búrka už prestáva!"

Sakura nemohla, alebo skôr nechcela veriť tomu, čo práve počula. Hrozilo, že sa zosype. Jeden zo shinobi ju chytil za plecia.
"Čože?"
"Tak ešte raz. Do Konohy sa už nemôžete vrátiť. A ak sa aj vrátite, stráže vás dnu nevpustia."
"Aké stráže?" pípla Sakura, akoby nepočúvala to, čo im Kazekage pred chvíľou rozprával.
Kazekage si vzdychol. Ale poznal Sakuru. Rozhodol sa, že im to zopakuje ešte raz.
"Tento muž," ukázal na doráňaného, vyčerpaného ninju, ako sa ešte stále snaží pochytiť dych. Bol to Umino Iruka. "sem pred chvíľou dorazil z Konohy. Však sami ste videli, ako sem vtrhol. Oznámil nám, že Konoha bola napadnutá extrémne nebezpečným nepriateľom, akého sme tu ešte nemali. Smrtiacim transformačným vírusom. Pravdepodobne vynález Orochimara. Šíri sa len dotykom alebo krvou a mení ľudí na agresívne monštrá, ktoré napadnú všetko, čo im príde do cesty."
"Bolo to strašné." ozval sa Iruka, ktorému sa konečne dalo normálne dýchať. "Naháňali ma. Len-len že som utiekol. Chceli ma zabiť moji vlastní žiaci a najlepší priatelia." Vzlykol si. "Vlastne, už to neboli oni. Nie tieto monštrá. Vyzerá to, že majú nočné videnie, lebo keď som sa schoval v jednom tuneli, odhalili ma. Keď som sa dostal k hradbám, vyliezol som na ne, a vtom ma labou odhodil obrovský medveď, alebo čo to bolo. Prebral som sa v lese, asi tridsať metrov od Konohy. Doteraz nechápem, ako som to mohol prežiť. Okamžite som vstal a rozbehol sa sem do Suny, lebo som od Hokage-sama vedel, že štyria naši ľudia mali misiu v Sune."
"Vidíte." povedal Kazekage. "Hneď, ako som sa to dozvedel, poslal som niekoľko desiatok ninjov, aby dočasne strážili okolie Konohy. Nepriateľ pravdepodobne vztýčil bariéru, aby nikto nemohol utiecť. Ale práve tú bariéru potrebujeme zrušiť. Musíme získať vzorky, aby sme mohli začať vyvíjať antivírus. S tebou," pozrel sa na Sakuru "nám to pôjde ako po masle. Dobre sa pamätám, ako si zachránila môjho brata, hoci som pri tom nebol."
Sakura zdvihla hlavu.
"S protijedom," vravela, trhane kvôli plaču "v-vám pomôžem, ale-ale,... je to strašné...Naruto, Ino, moja...moja mama... všetci sú..."
"Chápem." povedal Kazekage. "Prosím, choďte sa ubytovať a niečo si zajesť, po takej dlhej ceste musíte byť unavení. Vy," ukázal na Iruku "choďte do nemocnice, nech vám ošetria rany. Očakávam vás nasledujúce ráno."
Ninjovia sa rozišli. Sakure museli stále pomáhať, aby sa vôbec udržala na nohách.

O dva týždne neskôr

Sakura bola stále smutná, ale to najhoršie už mala za sebou. Teraz sa sústredila na jedinú vec. Pridala sa, rovnako ako všetci ninjovia z Konohy, spolu s troma ďalšími ninjami zo Suny, na dôležitú misiu, dôležitejšiu, ako všetky ostatné misie, ktoré v živote robila. Stala sa súčasťou prieskumného týmu, ktorý sa už čoskoro vydá do Konohy, aby získal informácie, vzorky a prípadne aj zachránil niektorých preživších. Bariéru okolo Konohy sa konečne podarilo zrušiť. Brána naďalej zostane zapečatená, aby nedošlo k masovému úniku. Už o pár dní sa odchádza. Sakura si kontrolovala svoje veci. Ryžové knedlíky- mám, obväzy- mám, fľaštičky na vzorky- mám, fo...
Sakura chytila do ruky jedinú vec, ktorú si zobrala z Konohy ešte predtým, ako nastala "karanténa". Bola to fotka. Nebola už najnovšia, vlastne bola poriadne dokrčená, ale bola to tá najcennejšia, čo pre ňu mohla existovať. Fotka Týmu sedem. Ona, Kakashi-sensei, Naruto a... Sasuke.
"Sasuke," zavrčala Sakura "môže za to Orochimaru. Prečo si ho nezastavil? Prečo? Alebo v tom máš prsty aj ty?" Úplne vážne jej prebleslo hlavou, či fotku neroztrhne a nenechá si len tú časť bez Sasukeho. No pokušeniu odolala. Strčila si fotku naspäť do tašky a prehodila si ju cez chrbát.

"Sasuke?"
"Hm?"
Orochimaru sa zachechtal.
"Zrejme si už počul, čo sa stalo v Konohe."
"Hm."
"Epidémia s agresívnymi monštrami. Zaujímavé. Jeden z mojich starých nápadov, ako skoncovať s Konohou. Napokon som ho zamietol, ale ako vidím, niekto mi môj nápad ukradol. Nevieš o tom náhodou niečo?"
"Nie. Teraz počujem po prvýkrát, že Konoha je zničená."
"Nie nie nie, nie je zničená, Sasuke-kun. Len ľudia sa menia na niečo, čo ma nesmierne zaujíma."
"Na zombie?"
"Veľmi blízko, Sasuke, veľmi blízko. Ničmenej, ten vírus. Chcem ho."
"A čo s tým mám ja?"
"Ty, Sasuke, pôjdeš do Konohy, a získaš pre mňa zopár tiel. Najlepšie živých. Z ich krvi si získam ten vírus, a vytvorím ešte mocnejší, tragickejší, a brutálnejší vírus, ako je tento."
"Nevravel si náhodou, že je to jeden z tvojich starých nápadov? Nemal by si mať to svinstvo niekde na sklade?"
"Nie nie nie, Sasuke-kun." Orochimaru si dlhým jazykom oblizol pery. "Bol to iba jeden z mojich nápadov. Ku žiadnemu praktizovaniu tohoto plánu som sa nedostal a žiadny vírus som nevyvinul. Ale teraz vidím, že ten nápad nie je zasa až taký zlý."
Sasuke si povzdychol. Do Konohy sa mu vôbec nechcelo. Vlastne, chcelo. Ale odmietal si to pripustiť.
"Ako chceš. Pôjdem."
Orochimaru sa zachechtal.
"Veľmi dobre, Sasuke-kun. Veľmi dobre."
A opäť si jazykom oblizol pery.