Legend of Uchihas 3 kiss

Domček bol malý ,mal len tri izby: spálňu, kúpeľňu a kuchyňu, v ktorej bol gauč.
,,Kde budem spať?" Kisamemu zabehla slina.
,,No na gauči predsa!" vyhŕkol zo seba.
,,Kisame, čo keby si sa sem presťahoval ty?" Kisame sčervenel ako paradajka.

,,Čo si myslíte že budete robiť?!" vtom som sčervenela aj ja.
,,Nič, ale mohol by si byť tak milý, a uvoľniť dáme posteľ." Kisame vpochodoval do spálne, no hneď sa z nej aj vrátil a v náručí niesol deku a vankúš hodil to na gauč, potom zo skrine pri gauči vytiahol červenú deku s vankúšom a odniesol ich do spálne. Keď sa vrátil, červeň z jeho tváre už takmer zmizla.
,,Spokojný?!"
,,Áno, ďakujem Kisame." Ten sa hodil na gauč a začal si hundrať popod nos.
Ja som mala sto chutí prepadnúť sa pod zem. A tak som hodila batoh na zem.
,,Idem kúpiť niečo na večeru." keď som za sebou zavrela dvere, zhlboka som si vydýchla. Vonku sa už stmievalo a tak som začala hľadať nejaké obchody z jedlom.

Ako nesiem tašky a pozerám do tmavých výkladov, počujem za chrbtom niečí hlas.
,,Dattebayo! Kde je tu obchod, v ktorom predávajú ramen?!" obzrela som sa. Skupina ľudí kráčala ulicou a jeden z nich behal hore dolu a hľadal stánky s občerstvením.
,,Naruto! Prestaň tu pobehovať!"
,,Sakura má pravdu, tým len dokazuješ, aký si hlupák."
,,Drž hubu Sai, teba sa nikto na názor nepýtal!"
,,Len aby som ťa nezmlátil, ako naposledy."
,,Vy dvaja prestaňte. Naruto, prečo sa jednoducho niekoho nespýtaš?"
Obzrel sa okolo, a keď ma zbadal, rozbehol sa ku mne.
,,Nevieš, kde tu predávajú ramen?" No, keďže som sa vracala z nákupu, vedela som mu to povedať.
,,Na konci ulice zaboč doľava." Ten sa celý natešený ponáhľal smerom, ktorý som mu poradila. Zatiaľ stihli prísť zvyšný traja.
,,Ďakujem, že si mu povedala kde zoženie jedlo, neviem, čo by som mu spravila keby že tu ešte chvíľu vykrikuje." usmialo sa na mňa ružovo-vlasé dievča.
,,Ak by som sa mohla ešte spýtať, kde je tu nejaký hotel.."
,,Keď zabočíte vpravo, tak na konci ulice, ak idete za vašim kamarátom, tak na konci je ďalší."
,,Ďakujeme."
,,Nechcela by ste ísť s nami do reštaurácie na večeru?"
,,Ďakujem, ale nemôžem, už musím isť domov."
,,Tak možno nabudúce."
,,Máš zajtra niečo na pláne?" spýtalo sa dievča.
,,Nie, prečo?"
,,No zajtra budeme pri rieke trénovať, ak by si chcela, tak sa príď pozrieť. Začíname o 10:00."
,,Prídem."
,,Tak ahoj." Ponáhľali sa do reštaurácie, a ja späť domov.

,,Kde si bola tak dlho, som hladný." Kisame mi vytrhol tašky z rúk a začal s nich vyberať sladkosti.
Ja som mu cukríky vytrhla z rúk.
,,Padaj si umyť ruky." ukázala som na kúpeľňu.
,,Ty tiež Itachi." kým boli v kúpeľni, pripravila som na stôl večeru. Sladkosti som skryla.. a ako som tušila Kisame ich hneď začal hľadať.
,,Najskôr sa naješ, potom dostaneš sladkosti!"
,,To nie je fér." sadol si k stolu a trucoval, ako malé dieťa.
Po večeri som mu dala balíček cukríkov, a išla som si ľahnúť. Nedalo sa mi zaspať, tak som premýšľala. Vtom ktosi zapálil nočnú lampu, a keďže Kisame spí vedľa, tak to mohol byť jedine Itachi. Predstierala som že spím. Cítila som na sebe jeho pohľad potom sa naklonil nado mňa, až som cítila na tvári jeho dych. Vedela som čo chcel urobiť, no v poslednej chvíli si to rozmyslel. Nevedela som prečo, potom som zaspala.

Ráno som sa zobudila spotená bolo mi strašne teplo. Pozrela som sa na Kisameho budík, bolo iba päť hodín ráno. Chcela som sa okúpať predtým než sa zobudia. Vstala som z postele, a prešla som do kúpeľne. Keď som na seba pustila prúd letnej vody, hneď mi bolo lepšie.
Po kúpeli som išla do kuchyne pripraviť raňajky, bez toho aby som zobudila Kisameho. Keď som sa najedla, na stolík pred gaučom som mu dala obložené chlebíčky a čaj. Druhy tanier som dala Itachimu na nočný stolík.
Zobrala som skicár a ceruzku, sadla som si do kresla oproti Itachimu. Chcela som si ho načrtnúť, no na moje prekvapenie sa hneď po prvom ťahu ceruzky prebral. Všimol si ako oproti nemu sedím, pozrel na stolík, potom znova na mňa, a usmial sa. Kým jedol čmárala som si v skicári. Neregistrovala som kedy dojedol. Potom vstal z postele, všimla som si, že mal oblečené iba nohavice. Pri pohľade naňho som sčervenala, tak som sa snažila skryť za skicárom. On mi skicár odtiahol, naklonil sa ku mne a pobozkal ma na čelo.