Narutova sestra 8 - Pečať sa láme

Nana držala hliadku. Spočiatku ju premáhal spánok, ale potom to prešlo. Sedela pri ohni a hľadela do neho. Zrazu začula divný zvuk. Bol to jej žalúdok. Niet divu, veď skoro celé tri dni nič nejedla. Potom si spomenula, že má v batohu jedlo. Ale batoh mala v stane, kde spali Deidara a Sasori. Tak teda potichu otvorila stan a vybrala batoh.
„Tí dvaja spia, ako zabitý.“ pomyslela si.
Sadla si naspäť k ohňu, otvorila batoh a chvíľu sa v ňom prehrabávala.
„Hmm ... Tak, čo dobré tu máme?“
Z batohu vybrala čosi zabalené v papieri. Boli tam tri ryžové gule. S chuťou sa do nich pustila. Boli veľké a tak už po dvoch mala dosť. Okolo polnoci počula divný zvuk zo stanu Itachiho a Kisameho. Akoby sa niekto chcel z toho stanu dostať von, len nevedel ako. Vstala a išla sa tam pozrieť. Otvorila stan a ... vyvalil sa na ňu Itachi.
„I - Itachi?“
„Prepáč, ja ... Nevedel som, že stojíš pred našim stanom.“
V tej chvíli sa Nana strašne rozosmiala.
„Prepáč.“ zašepkala a utrela si slzy, ktoré jej vyšli od smiechu. „Prečo nespíš?“
„Kisame a to jeho chrápanie.“
„Chápem.“
„Vážne?“ spýtal sa Itachi.
„Ani nie.“
„Tebe sa nechce spať?“
„Trochu. Prečo?“
„No ... ideme už tri dni a ty nie si ani unavená, ani hladná. Mám pocit, akoby si bola na baterky.“
„Som unavená, len nestukám vždy, ako vy. Práve som zjedla dve ryžové gule, takže už hladná nie som.“ povedala Nana a usmiala sa.
Po piatich minútach sa zo stanu vytrepal Deidara. Zívol si a prisadol k Nane.
„Idem spať.“ povedal Itachi a zaliezol naspäť do stanu.
„Ty nie si unavená?“ spýtal sa Deidara.
„Trochu, ale do rána ešte vydržím.“
„Prevezmem hliadku, choď sa vyspať.“ povedal a usmial sa.
„Vážne?“ povedala prekvapene Nana. Deidara nebol obetavý typ.
„Jasné.“
„Ďakujem.“ povedala Nana a pobrala sa do stanu.
V stane spal Sasori. Pokojne si odfukoval, zrejme tvrdo spal. Ani ho veľmi nevnímala. Len čo si ľahla vedľa neho, okamžite zaspala.
Ráno, keď sa zobudila, mala divný pocit. Cítila sa príjemne. Nechcelo sa jej otvoriť oči a tak ešte driemala. Cítila vedľa seba nejakú osobu. Mala okolo dotyčného ovinutú ruku a dotyčný mal ruku okolo jej pásu. Bolo jej tak teplo. Zrazu započula, ako von Pein kričí:
„No tak! Vstávajte, vy banda jedna lenivá!“
Nejako si neuvedomila, že je to Peinov hlas a tak sa ešte viac ovinula okolo osoby a pritisla sa bližšie.
„Ešte päť minút mami ....“ zamrmlala rozospate.
Po piatich minútach sa konečne prinútila otvoriť oči. Jej prekvapenie bolo veľké. Keď otvorila oči, uvidela Sasoriho s podopretou hlavou, ako sa usmieva.
„Sasori?“ povedala rozospate. A až potom si to uvedomila. „SASORI!!!!“ skríkla a vyletela zo stanu, ako blesk.
Potom vyšiel aj Sasori.
„Čo? Veď to bolo celkom milé.“
„Ty úchyl!!! Ako sa opovažuješ?!“
„Ale...“ nestihol dopovedať, lebo k nemu prišla Nana a poriadnu mu vrazila.
Chudák Sasori, napálil to rovno do stromu.
„Nana počkaj!!!“ kričal a rozbehol sa za ňou. „Veď sa predsa nič nestalo.“
Nana Sasoriho prebodávala pohľadom. Ale nakoniec to ignorovala a urazená odpochodovala naspäť do stanu, aby sa prezliekla.
Ani Nana, ani Sasori si neuvedomili, že páve poskytli všetkým členom Akatsuki, pekné divadlo. Keď ich Sasori zbadal, ostal tam stáť, ako obarený. Nastalo trápne ticho. Až po piatich minútach sa ozval Deidara:
„Bravóóóó Majster Sasori!!!“ kričal a tlieskal.
Sasori sa udrel po čele a vzdychol si. Keď sa už aj Pein spamätal z ranného, šokového divadla, začal všetkým rozkazovať ďalej.
„Tak pohnite si! Baľte to rýchlejšie!“
Keď už mali všetko zbalené, vyrazili. V Oblačnej ich nikto nezbadal. Boli rýchli. Išli asi dve hodiny, keď v tom Pein zastavil. Pred nimi sa rozprestierala veľká, pustá rovina.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Kakuzu.
„Tu ju počkáme. Chodí sem každý deň trénovať.“ vysvetľoval Pein.
Ostatný prikývli a ostražito čakali. Po dlhšej dobe sa v diaľke začali objavovať črty nejakej osoby.
„To je ona.“ zašepkal Pein.
Všetci sa skryli a čakali na pokyn. Keď sa Nii postavila do stredu lúky a začala sa sústrediť na tréning, Pein kývol hlavou na ostatných. Všetci sa postavili pred Nii. Keď ich uvidela, bola úplne v pokojná.
„Čo vy tu chcete?“ spýtala sa.
„Nekomatu.“ povedal hneď Pein.
Akoby to mali nacvičené. Ona sa vôbec nebála a Pein pohotovo odpovedal.
„Prečo si tak veríte?“
Nikto neodpovedal. Nii uskočila pár metrov dozadu a začala robiť pečate. Všetci sa postavili do bojovej pozície a čakali, čo sa stane. Nii urobila pár pečatí a začala sústrediť chakru. Jej telo sa začalo meniť a vírila okolo nej tmavo modrá chakra.
„Premenila sa?“ spýtal sa Itachi.
„Nehovoril som vám to?“ povedal nechápavo Pein. „Vie sa premeniť na malého dvojchvostého démona. Dávajte si pozor, vie z úst vydávať oheň.“
„Tak to nám vravíš naozaj skoro.“ povedal ironicky Deidara a začal z ílu vytvárať vybuchujúce zvieratká. „KATSU!!!“ zreval, keď hodil po Nii asi sto vybuchujúcich živočíchov.
Keď sa dym po výbuchu vyparil, nebolo tam nič. Iba veľký kráter.
„Čože?“ Kde je?!“ panikáril Deidara.
Nii sa vo veľkej rýchlosti objavila za Nanou. Nana sa prudko otočila a v tom jej Nii dala poriadnu ranu do brucha. Nanu odhodilo asi sto metrov a potom tvrdo dopadla na suchú pôdu.
„Je veľmi silná.“ pomyslela si Nana a postavila sa.
Z úst sa jej pustil pramienok krvi. Nii začala útočiť aj na ostatných. Nikomu sa nepodarilo zasiahnuť ju. Bola veľmi rýchla.
„Nepleť sa mi pod nohy.“ povedal Deidara a strčil do Sasoriho.
„Ty sa nepleť mne pod nohy!“ obhajoval sa Sasori.
Boli tak veľmi zamestnaný hádkou, že si nevšimli, že Nii sa objavila za nimi. Udelila im smrteľnú ranu a ešte ich stihla poriadne spáliť. Obidvaja boli v bezvedomí.
„Tak a dosť!“ zreval Kisame a vytiahol Samehadu.
Rozbehol sa priamo na Nii. Oháňal sa Samehadou, ale nemohol ju zasiahnuť. Iba raz sa mu podarilo ju trochu škriabnuť. Nii uskakovala Kisameho útoku, čoraz viac dozadu. Nevšimla si, že sa za ňou objavil Itachi. Uštedril jej poriadnu päsťovku do tváre. Ale veľmi jej to neubralo na sile. Postavila sa a začala útočiť na Peina. Ten sa chcel pohnúť, ale nevedel sa. Akoby prirástol k zemi.
„Privolanie!“ zvolala Nana a na zemi sa objavila katana.
Zobrala ju do ruky a chcela sa s ňou rozbehnúť na Nii. Ale v tom ucítila bolesť v ľavej ruke.
„Už zase tá bolesť.“ pomyslela si a snažila sa pohnúť, no nemohla.
„Pečať sa láme.“ započula hlas vo svojej mysli.
Jej oči už neboli modré. Boli červené.
Nii sa čoraz viac blížila k Peinovi.
„Nie.“ zamrmlala Nana. „Nezabiješ ho!!!“ skríkla a rozbehla sa za Nii.
Premohla tú bolesť. Pein sa už chystal použiť Rinnegan. Nii sa už pripravovala na ranu, ktorú dá Peinovi, ale nestihla. Nana jej prepichla brucho katanou. Nii kričala bolesťou.
„Priveľmi si si verila.“ povedala Nana a vytiahla jej z brucha katanu.
Nii upadla do bezvedomia. Nanine oči sa znova zmenili na modré. Celá zadýchaná padla na kolená.
„Dobrá práca, Nana.“ povedal Pein a pomohol jej vstať. „Hidan, Kakuzu! Zoberte Sasoriho a Deidaru.“
Itachi zobral Nii a prehodil si ju cez plece.
„Musíme si pohnúť, nech neumrie. Nekomatu musíme vybrať zaživa.“ povedal Pein, dal si okolo krku Naninu ruku a vyrazili naspäť do sídla. Tento krát išli bez prestávky. Tri dni vkuse. Nikto sa neobťažoval zastaviť. Všetci boli vyčerpaný a chceli byť už doma.
„Konečne.“ povedal Kisame, keď už začali vidieť sídlo.
„Ďakujem Pein, už to zvládnem.“ povedala Nana.
Pein prikývol a spolu s ostatnými sa pobral dnu. Slnko začalo zapadať a nebo sa sfarbilo do ružova. Nana stála pred skrýšou a rozmýšľala.
„Už len týždeň.“ pomyslela si. „O týždeň budem mať sedemnásť.“
Bála sa. Určite zistia, že je v nej Houkou, ale nevedela kedy. Vždy, keď sa pokúšala ujsť, niekto ju prichytil. Nakoniec to vzdala.
„Nie ...“ zašepkala. „Nedovolím, aby ma zabili.“ zaťala päste a pobrala sa dnu.
Keď vošla, všade bolo prázdno. Nikde nikoho. Nakoniec našla Peina v kuchyni, ako rozmýšľa.
„Kde sú všetci?“ spýtala sa.
„Spia. Bol to náročný boj.“
„A ty nie si unavený?“
„Som, ale nemám čas na to, aby som oddychoval.“
„Chápem. A čo bude s nimi?“
„S kým?“ spýtal sa nechápavo Pein a odvrátil pohľad od steny, k nej.
„S Deidarom a so Sasorim.“
„Ach tak. Je o nich postarané, ale nemôžem ti zaručiť, že prežijú.“
Jej pohľad bol zrazu plný strachu. Srdce jej začalo prudko biť a začala sa triasť.
„T – Takže ... oni ... oni môžu ...“
„Zomrieť.“ povedal Pein.
Nanine oči boli zrazu plné sĺz. Snažila sa zakryť svoje pocity, ale nešlo to. Ani ona sama to nechápala. Čo to bol za pocit? Že by sa o nich až tak bála? Že by jej na nich tak záležalo? Niet divu. Deidara bol jej najlepší priateľ. Brala ho, ako svojho brata. A Sasori? To ešte nevedela, čo pre ňu znamená, ale vedela, že je pre ňu dôležitý.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa Pein, pri pohľade na Nanu.
„Či sa niečo stalo?!!!“ skríkla. „Dvaja ľudia tam hore umierajú a ty sa pýtaš, či sa niečo stalo?!!!“
Utrela si slzy a rozbehla sa hore do svojej izby. Tresla dverami a hodila sa na posteľ.
„Deidara, Sasori, vy nesmiete umrieť.“ pomyslela si. „Musím na to prestať myslieť a veriť, že budú v poriadku.“
Išla do kúpeľne, umyla sa a išla spať, aj keď vedela, že dnes nezaspí. Okolo jedenástej v noci, keď už všetci spali, jej niekto zaklopal na dvere. Dnu vošiel Kakuzu.
„Nezobudil som ťa?“
„Nie. Čo potrebuješ?“
„Poď sa prejsť.“ navrhol.
„Teraz?! Veď je noc.“
„No a? Aj tak nevieš spať.“
„Tak dobre.“
Obliekla si sveter, obula sa a vyšli von. Mesiac im dokonale osvetľoval cestu. Obaja boli ticho. Nana sa pozerala do zeme a čakala, čo jej Kakuzu povie. Bol akýsi divný. Zrazu ju chytil za zápästie a prudko ju pritlačil o strom. Zľakla sa.
„Č – Čo to robíš?!“ spýtala sa vystrašene Nana.
„Čo to s tebou je?!“ kričal. „Čo sa to s tebou deje?!“
„Nechápem.“
„V poslednej dobe sa správaš inak.“
„Inak?!“
„Mala si červené oči!!! V tom súboji s Nii.“
Prekvapilo ju to. Bola si takmer istá, že jej nikto do očí nevidel.
„J – Ja ... To nie je pravda!!!“ skríkla, ale vedela, že jej to neuverí.
„Povedz mi pravdu, Nana!“
„Nie!!!“
Vyšmykla sa mu a bežala preč.