Výnimoční II

Kisaki sa nezmohla na jediné slovo. Bola hrozne vystrašená. Nevedela či má odpovedať alebo mlčať, v jej vnútri bojovali dve rozdielne sily. Jedna varovala a druhá hovorila ´povedz kto si´
„No vidím, že asi nebudeš hovoriť sama od seba, tak sa ti predstavíme najprv my,“ povedal ten chalan s unudením výrazom, „moje meno je Nara Shikamaru, som už chunin.“
„Moje meno je Yamanaka Ino,“ predstavilo sa dievča, ktorú videla v okne prvú.
„Ja som Chouji,“ povedal tučný chalan.
„Teší ma, ja sa volám Haruno Sakura,“ ozvalo sa dievča s ružovými vlasmi.
Chalan s okuliarmi povedal len Shino, hneď bolo Kisaki jasné, že on moc nerozpráva.
Ďalší štyria sa predstavili ako Neji, Hinata, Rock Lee a TenTen.
Ten blondiak, ktorý Kisaki zavolal dnu, sa volal Naruto Uzumaki.
Ako poslední sa predstavil chalan so psom na hlave, Kiba.
Teraz všetci čakali na to, aby sa im predstavila Kisaki. Začala si hrýzť peru, aby nebola nervózna. Začala:
„Moje meno je Kisaki. Som tiež ninja ako vy.“
„Ty nemáš priezvisko? Každý z nás musí mať nejaké priezvisko,“ prerušila ju Ino.
Kisaki sa otočila k oknu a povedala: „Načo by mi bolo. Aj v zozname som zapísaná iba s menom Kisaki.“
Tentoraz sa ozval Naruto: „Kedy si urobila skúšky?“
„V deviatich rokoch môjho života.“
„Čoo? Ty si ninjom už štyri roky?“
„Nie, len rok. Teraz mám desať .“
„Moment! Pokiaľ hovoríš že si ninja rovnako ako my, tak nám prosím povedz odkiaľ pochádzaš lebo som ťa tu ešte nikdy nevidel. Žiaden človek z Listovej by nestál v takomto počasí vonku len tak,“ skríkol Shikamaru.
Všetci, až na Kibu a Naruta, vstali, pripravení sa brániť. Kisaki si začala potichu mrmlať. Napokon začala rozprávať hlasnejšie, ale stále trochu nezrozumiteľne. „Ja... som to... vedela... všetci... všetci sú... zlí!“
Naklonil sa k nej Lee: „Povieš nám konečne odkiaľ pochádzaš alebo to máme z teba vytĺcť.“
Kisaki si namiesto odpovede dala dolu čierny plašť. Pod ním bola zamaskovaná tak, že len oči bolo vidno a tie mala zamaľované na čierno. Na čele mala uviazanú čelenku a na nej bol znak Mlžnej dediny. Na chrbte mala dve palice prepojené reťazou. Obidve palice boli na konci rozšírené do tvaru diamantu a obviazané obväzom. Kisaki pôsobila dojmom, že sa za chvíľu rozplynie. Celá bola v tmavosivej, čiernej a hnedej. Vlasy jej nebolo vidno.
„Tu máte odpoveď,“ začala, „presne ako vidíte na mojej čelenke, som z Mlžnej. Dediny preslávenej nájomnými vrahmi, zabijakmi a zlodejmi. Blablabla.“
„Ukázala by si nám tvoju pravú tvár?“ prvý raz sa opýtala Tenten.
„Žiaľ, nie. Pod maskou totiž skrývam to najväčšie tajomstvo, ktoré mám.“ Povedala Kisaki. Hneď ako to dopovedala, sa k nej blížil kunai. Ani sa nepohla, kunai sa jej zabodol do pleca. Kisaki vydala tichý ston a vytiahla kunai z pleca. Krv z neho kvapkala na zem. Kisaki zobrala kunai do dlane a stlačila ho. Ozvalo sa prasknutie a Kisaki pustila kunai. Bol rozbitý na tri časti: rúčku a dva kusy čepele.
„Ako si to spravila?“ ohromene sa spýtal Lee.
„Takú silu mám odjakživa.“ Odvrkla Kisaki.
„To musia byť tvoji rodičia na teba pyšný, nie?“ spýtala sa Ino.
Kisaki sa rozvzlykala a roztriasla sa.
„Ja nemám rodičov a nikdy som ich nemala. A ani jeden z členov môjho tímu.“
„No ale nemôže to byť také zlé, však?“ spýtal sa Lee.
„Ty to nechápeš. Nikto z vás nezažil aké je nemať rodičov!“ skríkla uslzená Kisaki.
„Ja viem aké to je. Ja tiež nemám rodičov. No našiel som si priateľov. Aj členovia tímu sú rozhodne tvoji priatelia.“ potichu povedal Naruto.
Kisaki zvážnela.
„Naruto, máš pravdu. Sme veľmi dobrý priatelia, ale ani oni nemajú rodičov. Od malička sa staráme sami o seba. Stala sa z nás nekrvná rodina. Všetci dedinčania nás odsudzovali a snažili sa nás zabiť. Keby sme sa hocikde ukázali bez masiek, zavreli by nás alebo ešte horšie. Mohli by nás popraviť. My nie sme normálny, Naruto.“ Otočila sa a vybehla do lejaku.
Všetci sa pozerali na Naruta, ale ten si to nevšímal. Keď Kisaki vybehla, všimol si, že z jednej palice skĺzol obväz a odhalil to, čo bola časť Kisakinho tajomstva.
„To bolo zvláštne. Neviem jak to myslela tou nekrvnou rodinou, ale keď vravela, že by ich popravili tak to musí byť dosť vážne.“ Povedal Kiba.
„Použil som Byakugan, ale pod jej maskou som nevidel čakra body. A to viem, že je môj Byakugan je bezchybný.“ Ozval sa Neji.

A čo sa deje u chalanov z Kisakinho tímu?

„Atako, pusť ten batoh. Je Kisakin.“ Zrúkol Koru.
„Prosím. Som hladný a v Kisakinom batohu je určite nejaká tá ryba.“ Prosíkal Atako a behal po jaskyni, ktorá im slúžila za úkryt, s Kisakinim batohom v ruke a prehrabával sa v ňom.
Nahlas zvýskol a z batohu vytiahol dva dlhé plátky surového rybieho mäsa.
Jeden hodil Koruovi. Potom si dal dole masku a napchal si ten plátok do pusy.
„Čo myslíš. Našla ´sestrička´ niečo alebo sa vráti s prázdnymi rukami?“ spýtal sa Koru Ataka.
„Podľa mňa teraz sedí vonku pod stromom, plače a zúri, že nič nezistila.“
„Kto tu podľa teba nič nezistil, ty blší kožuch!“ ozvalo sa dosť naštvane zvonka.
„Kisaki, prepáč. Ja som to tak nemyslel.“
„Keď si dám dole masku tak ťa dokúšem, že ani tie tvoje sliny čo ti hoja rany ti nepomôžu!“ jačala Kisaki.
„No ták, Kisaki, upokoj sa. Čo si zistila?“
„Zistila som mená Geninov a jedného Chunina.“
Postupne ich povedala a tiež ich opísala.
Atako káždého okomentoval a Koru sa občas na niečo spýtal.
Potom zostali ticho, ale očami sa rozprávali. Zhodli sa na jednom - budú to musieť povedať Senseiovi.