Keby Obito prežil namiesto Kakashiho: 3.

Obito strávil posledné dni s nosom v knihách. Čím starší Naruto bol, tým viac sa začínal podobať na svojho otca. Dieťa sa hralo s ninjovskými figúrkami a Obito pri ňom sedel v kresle s knihou v ruke.
Krok stodvadsaťsedem: Vzor.
Vždy treba byť výborným vzorom pre dieťa a treba sa uistiť, či má dieťa sociálne kontakty, pretože deti v rannom veku majú často problém naviazať kamarátstvo.
Nastal čas aby Naruto začal spoznávať vonkajší svet. Chlapček vyzeral tak nevinne pri hraní, až to v Obitovi prebúdzalo rodičovský cit.
„Všetci v tejto izbe mali ťažký život.“
Obito obliekol Naruta do modrého trička a čiernych krátkych nohavíc. Keby ho vonku stretli Sarutobi alebo Jiraiya obili by mu hlavu o múr zato, že si necháva malého Naruta len pre seba. Preto ho musel nejako zamaskovať. Obito v dlani vytvoril kruh čakry a dotkol sa s ním oboch Narutových líc. Tým vytvoril na detskej tváričke čierne kruhy. Bolo výhodné byť v jednom týme s medičkou! Ešte zakryl Narutove bujné vlasy detskou čiapočkou a mohlo sa ísť von
Obitovi takmer vyskočilo srdce z hrude. O dvere sa opieral Gai s hlúpym úškrnom na tvári.
„Jéj, ako sa volá?“ Gai zbadal zamaskovaného Naruta a okamžite začal skákať a pišťať ako rozmaznané decko.
„Volá sa Naruto. Ale nepovedz slovo mladosť, lebo sa bojím, že by som ti mohol ublížiť!“
Poslednú vec ktorú si Obito želal bolo, aby Naruto skončil ako Gai. Gai fascinovane pozoroval dieťa.
„Je tvoj?“
Obito sa pozrel na Gaia ako na idiota.
„Hej, teraz sa mi narodilo šesťmesačné decko!“ Zažartoval Obito a Gai naňho so záujmom hľadel.
„To fakt?“
Taká vlna sprostosti už Obita nezasiahla veľmi dlho. Neveril, že niekto dokáže byť taký hlúpy.
„Preboha, nie! Nedávno som ho adoptoval.“
Pokračovali v ceste do parku a Obito vysvetľoval Narutovi, čo to tá zelená vec, čo ide s nimi vlastne je.
„Pomocou čakry môžeš chodiť po stromoch. Stačí, ak čakru nahromadíš v chodidlách a dosť dlho ju tam udržíš. Gai, ukáž mu to!“
Gai zasalutoval a okamžite sa rozbehol vykonať príkaz. Chvíľu sa poprechádzal po strome a potom začal Naruta poučovať sám. „Rovnakým spôsobom môžeš chodiť aj po vode, aha.“ Gai predviedol názornú ukážku chodenia po malom rybníčku uprostred parku.
„A toto je kunai. Môžeš ho použiť ako zbraň na zabitie nepriateľa. Ale vzhľadom na to, že tu žiadneho nepriateľa nemáme, mohli by sme využiť Gaia.“ Obito už sa chystal hodiť kunaiom po Gaiovi, no zrazu mu pri hlave preletel akýsi šuriken.
„Ach, Obito! Si to ty? Už som skoro zabudla, ako vyzeráš.“ Spoza krovia sa vynorila Anko. Obito ju však vôbec nespoznával.
„Nikdy nehovor s cudzincami!“ Ochranársky prikázal Narutovi.
„Prepáčte, kto ste?“ Nedôverčivo si premeriaval Anko. Jej sadistický úškrn zmizol a premenil sa na hnev.
„Takže ty si ma nepamätáš?“ Anko si pripravila kunai že s ním zaútočí na Obita.
„Anko, prestaň! Nevidíš, že chudák Obito má na starosti dieťa?“ Gaiov výkrik otriasol Konohou.
„Anko, no jasné! Prepáč, úplne som na teba zabudol.“ Koktavo sa ospravedlnil Obito a chcel sa s Narutom nenápadne vypariť.
„A koho je to decko?“ Vykríkla Anko a všetky pohľady sa upínali na Naruta.
„Nuž, môj bratranec má otca, ktorého sestra má synovca, ktorý má švagrinú, ktorá má brata a toto je jeho dieťa.“ Neisto odpovedal Obito a onedlho už mohli pokračovať v tréningu...
Opäť sa spolu stretli Obito, Gai a Anko v nádhernom parku v Konohe, aby pokračovali v každodennom tréningu trojročného Naruta.
„Toto je ohňové jutsu. S jeho pomocou môžeš pľuvať ohnivé gule z úst. Jeho negatívna stránka je, že niekedy máš po jeho použití popálené ústa. Ukáž mu to, Gai!“
Obitove slová Gaia dosť vydesili. Pomaly prehltol a chystal sa vykonať Obitov rozkaz.
„Toto je dôvod prečo nebyť prehnane vášnivý a sústrediť sa na to, čo práve robíš.“
Naruto nevnímal Obita a smial sa z Gaia, ktorý kričiaci pobehoval sem a tam až sa nakoniec schladil v rybníčku. Obito tiež nedokázal odolať smiechu.
Život išiel celú tú dobu celkom dobre až na to, že sa ho Sarutobi párkrát opítal nato, odkiaľ má Naruta. Ešte šťastie, že bol Obito taký dobrý herec a starému mužovi povedal, že osamelá matka umierala a zo zúfalstva dala svoje dieťa do opatery práve jemu. Umierajúca žena mu vtedy povedala, že nič by jej neurobilo väčšiu radosť, než zveriť svojho syna významnému študentovi štvrtého Hokageho, ako bol práve Obito. Obito bol taký šľachetný, že si Naruta nakoniec adoptoval. Zdalo sa, že Sarutobi jeho príbehu uveril a život mohol pokojne plynúť.
Pri každej novej technike, ktorú mu ukázali žiarili Narutove očká ako malá plamienky a nič nemohlo Obita viac potešiť než pohľad na to krásne dieťa, čo rástlo pod jeho ochrannými krídlami.