Legend of Uchihas 1 Stretnutie

Asi týždeň som blúdila lesom, nikoho som nestretla, a nevedela som nájsť tú jaskyňu, v ktorej mal byť Itachi. Raz večer som sa utáborila neďaleko jednej svätyni. Rozložila som oheň a zaspala som. Zo spánku ma zobudili výkriky:

,,Senpai, senpai tam niekto spí!"
,,Hlupák nekrič, chceš ich zobudiť?!" Otvorila som oči a pozrela sa smerom, odkiaľ prichádzali hlasy, po lesnej ceste išli dvaja podivíni, v čiernych pláštoch, s červenými oblakmi... zase som zavrela oči a chcela som spať ďalej, no vtom som stŕpla.
,,Čierne plášte a obláčiky?" ten čo stále vykrikoval na svojho partnera sa otočil.

,,On nás pozná.. jé senpai aha, pozrite sa!"
,,Tobi daj pokoj, a poď!"
,,Ale senpai veď ona na nás ukazuje!" ten druhý sa otočil.
,,Čo od nás chceš?"
,,Nepoznáte Itachio?" bez rozmýšlania som vyhŕkla.
,,Nie." neverila som mu, no vtom..
,,...senpai ale veď my ho poznáme.. neklamte, Uchihu Itachiho myslíš?"
,,Áno, viete kde je?"
,,Tobi, to musíš hneď všetko vykecať?"
,,Senpai, ale čo keď je to niečo vážne?"
,,No tak dobre, choď sa jej spýtať, čo chce.. potom ma dobehneš."
Potom odišiel..

,,Ahoj, ja som Tobi, a ten druhý je Deidara."
,,Ahoj, ja som Sajuri, vieš.. kde je Uchiha Itachi??"
,,Jasné, poď s nami."
,,Môžeš počkať prosím, len pobalím veci." zbalila som deky, a uhasila oheň.
,,Ideme?"
,,Môžeme."

Keď sme dobehli Deidaru, Tobi hneď zase začal rozprávať.
,,Senpai, senpai, viete čo???"
,,Nie, a ani to nechcem vedieť."
,,Senpai.. ale..."
,,Tobi, buď už prosím ťa ticho!!!" asi netušil že idem s nimi, lebo sa Tobiho celú cestu nič nespýtal.
Okolo obeda sme boli tam, keď vtom sa Deidara otočil, zostál stáť ako oparený.
,,Tobi?!"
,,Hai senpai???"
,,Prečo si nepovedal, že ide s nami?!"
,,Senpai, ale povedali ste mi, že mám byť ticho.." Deidarovi na spánku vyskočila žila, len tak, tak som sa zdržala aby som sa nezačala smiať.
,,Tobi, vieš čo to znamená?"
,,Čo senpai???"
,,Teraz sa jej musíme zbaviť." to snáď nie, pomyslela som si, nemám ani najmenšiu náladu bojovať.

Pomaly ku mne pristúpil vytiahol kunai. Prebehol si pery jazykom, mne to prišlo nechutné. Natiahol ku mne ruku, no než sa ma dotkol vrazila som mu päsťou do brady, odhodilo ho odo mňa asi o desať metrov, neubrzdil to a spadol.
,,Senpai, dostala vás... hahaha!" Deidara sa postavil, utrel si ústa od krvi. Otočil sa k Tobimu: ,,Ty tam nestoj, a radšej mi pomôž!"
,,Senpai, ale.."
,,To musím všetko robiť sám?" potom sa otočil ku mne: ,,Slušné, ale na mňa ti to stačiť nebude." Vtom mi sa okolo mňa omotala obrovská húsenica.
,,Nebláznite, ja iba hľadám Itachiho!"

,,Deidara, čo robíš?" ozval sa cudzí hlas.
,,Dostala sa sem kôli Tobimu, musím sa jej zbaviť."
,,Nechaj ju.. ak som dobre počul, tak hľadá mňa."
,,Ale, Itachi,.."
,,Itachi? ...povedz mu nech ma pustí!" vtom sa zjavil priamo predo mnou.
,,S.. Sajuri?"
,,Itachi, to si mal vydieť, akú pecku vrazila Deidarovi!" povedal Tobi.
,,Deidara pusť ju, ihneď!" vtom sa húsenica rozpadla.
Itachi na mňa stále pozeral, ako keby som bola duch, asi si myslel, že ma už neuvidí.
,,Sajuri poď dnu." skala sa odvalila a všetci štyria sme vošli.