Linn Hyuuga - 31. časť
„Krásny západ slnka, však, Tora?“
„Mhm.“ Prikývla tá. „Posledné dni si ich všímaš čoraz častejšie.“
„Už prichádza môj čas.“ Odvetila jej Linn, načo tygrica zavrčala.
„Staviať sa proti tomu nepomôže, to vieme až pridobre. Ale viem, že to tak má byť. Už tu viac nemám čo robiť. Čaká tam na mňa.“
„Ale predtým, je tu ešte niečo,“ usmiala sa stará, bielovlasá žena.
Vzduch okolo sa začal víriť, všetci vybehli z domu a dívali sa, čo sa to deje.
Pred sídlom sa objavila obrovská biela tigrica s desiatimi chvostmi.
„Nemôžem ťa predsa nechať umrieť spolu so mnou,“ smiala sa Linn, keď videla jej pohľad. Ľudí za sebou veselo ignorovala.
„Vieš, že to som chcela.“ Prehovorila Tora.
„Chápem, ale nedopustila by som to. Okrem toho, chcem ťa o niečo požiadať. Dávaj..dávaj pozor na moju rodinu a priateľov. Viem, že je to asi príliš, ale bez toho by sa mi odchádzalo ťažšie.“ Linn sa stále usmievala.
Vtedy zaznel výkrik: „Linn, stoj!“
Obe sa obzreli a zbadali malé dievča bežiace k nim.
„Tak to je Tora,“ hľadelo na tigricu s úžasom v očiach. „Je nádherná.“
Všetci videli, že zviera slová dievčaťa tešia.
Tora preletela očami z jednej na druhú a späť. „Vieš, už dlho som nebola len tak, na slobode. Ale chcem tu ostať a chrániť ich. Ale najmä ju.“ Dívala sa na malú Linn.
Stará žena sa usmiala. Spomenula si, keď sa Kogarimu narodila dcéra, ako jej chcel dať meno jeho matky. Lenže ona to zakázala. Nielen jemu, ale aj ostatným deťom.
Až kým jedného dňa, Kakashiho žena Shiory, neporodila dievčatko, ktoré akoby Linn z oka vypadlo. A nielen výzorovo. Ako sa neskôr ukázalo, aj povahou sa úplne poddala na svoju starkú. Už pri jej narodení sa Linn spoľahla na inštinkt a pred všetkými oznámila, že táto sa bude volať Linn, čím prekvapila každého.
Nedivila sa Tore, že chce ostať s ňou. Preto prikývla. „Na toto mám hádam dosť síl.“ Obrátila sa k vnučke. „Linn, ja odchádzam, ale Tora ostáva. Chcela by vás tu chrániť, ale hlavne teba. Tak sa ťa pýtam, môže ostať v tebe? Tak, ako bola doteraz vo mne?“ Videla, ako sa dievča trochu strhlo. „Nemusíš sa báť, Tora ťa všetko naučí. Bude z teba úžasná kunoichi, ktorá raz prekoná aj mňa.“
„Ja sa nebojím, starká.“ Usmialo sa dievča. „Len ma nesmierne potešilo, že mi tak obe veríte. Nesklamem vás.“ Poklonila sa Tore aj Linn. „Už sa teším na naše spoločné dni.“
Tora k nej pristúpila a dotkla sa jej hlavou. Linn na obe položila ruky a všetky tri zalialo oslnivé svetlo.
Keď jas pominul, tigrica tam nebola.
„Tak aký je to pocit?“ Pozrela starká na vnučku.
„Veľmi..zvláštny. Ohromujúci.“ Linn sa zasmiala. „Teším sa, čo všetko ma naučí.“
Kakashi podišiel k matke s mierne znepokojeným výrazom v tvári. „Stalo sa to, čo si myslím?“
„Tora je v Linn. Takto vám pomôže najlepšie. Aj sebe.“ Odvetila mu matka a potľapkala ho po ruke. „Neboj sa o ňu, zvládne to. A aj lepšie než ja. Pretože ona má okolo seba veľkú, milujúcu rodinu už od narodenia.“
Syn sa usmial a objal ju. „Mám ťa hrozne rád, mami,“ s týmito slovami ju pobozkal na líce.
Linn stiekla z oka slza. Kakashi sa úplne poddal na svojho otca. V poslednom čase býval takmer neustále pri nej, akoby cítil, že tieto dni ho potrebuje viac ako inokedy.
Hľadela na jej obrovskú rodinu neustále sa usmievajúc. Videla svoje deti a ich deti vyrastať, hrať sa s ostatnými, smiať, plakať. Videla obnovu klanov Uchiha a aj Uzumaki, popretkávanie nité medzi všetkými zemami, roky bez vojen a utrpenia.
Vedela, že to nebude navždy, ale aj tie chvíľky stáli za to.
Pohľad jej znovu zaletel k slnku. Bolo už tesne nad kopcami.
Vtedy sa jej zazdalo, že v diaľke vidí nejakú blížiacu sa postavu.
Čím bola bližšie, tým sa ona cítila ľahšie a šťastnejšie.
Vedela, kto je to. Keď stál pár metrov pred ňou, pozrela sa na svoje telo. Bola znovu mladá, silná a krásna.
Obzrela sa a zbadala svoje staré telo na kresle, ako tam sedí so zatvorenými očami a až nadpozemským úsmevom.
Otočila sa späť a vbehla Kakashimu do náručia. Len sa objímali a bozkávali, vychutnávajúc si spoločné stretnutie po toľkých rokoch.
Potom sa obaja, ešte naposledy, pozreli na svoju rodinu. Linn aj Kakashi boli pyšní na nich, na to, čo dokázali a dokážu.
Obrátili sa a ruka v ruke odchádzali niekam do diaľky, kde Linn videla stáť Peina, Jiraiyu, jej starého otca a mnohých iných, ktorým na tvárach poletúval úsmev.
„Mami? Mami!“ Kakashi jemne triasol matkou, ale odozvy sa nedočkal. „Tak už si odišla.“ Šepol.
„Ocko? Čo je so starkou?“ Ozvala sa za ním Linn, cítiac vnútri veľký Torin smútok.
„Išla za starkým,“ odvetil a tuho jej stisol ruku. Už je so svojou láskou. A aj napriek obrovskému žiaľu, ktorý cítil, sa mu po tvári rozlial úsmev.
„Misia Pre V:“ Fňu zvolila epilóg ako odchod na druhý svet Linn, v podstate obrázok jej života po smrti otcov jej detí. Toru vypustila na slobodu, ale prosí ju, aby chránila jej rodinu a blízkych. Nakoniec sa Tora podobne ako Kurama rozhodne ostať v jej vnučke Linn, mladého Kakašiho dcéry, ktorá sa na starú matku najviac podobá. Nakoniec šťastná umiera a stretáva sa s Kakašim a všetkými, okrem Itačiho. Tak sa skončil príbeh, ktorý bol prvotinou Fňu. Neľutujem, že som ho prečítala, aj keď na niektoré postavy mám iný názor. Rozhodne Fňu vie písať, aj keď niekedy tam bolo dosť chýb, ale to nie je rozhodujúce. Charaktery postáv dokázala veľmi zaujímavo uchopiť
Začala aj pokračovaním o Kogarim, ktorý nás mnohých zaujal, ale napísala len jednu kapitolu a pokračovanie určite nebude. Tak ho ešte mimo súťaž okomentujem. Vďaka, Fňu, za príjemný čitateľský zážitok 
PS: Nefungujú odkazy, tu sú:
Odkaz na předchozí díl: 30. časť: https://konoha.cz/node/82834
Odkaz na další díl: Kogari, Hyuuga alebo Uchiha? 01: https://konoha.cz/node/83905
Objevila jsem tuto povídku před třemi dny a za tu dobu jsem přečetla všechny dílky. Vždycky jsem měla potřebu pokračovat a nad posledními díly jsem vždy usínala, jak dlouho jsem nad tím seděla (bohužel ke čtení jsem se dostávala k půlnoci) a teď bych chtěla sepsat dojmy z téhle série.
Linn byla opravdu úžasná postava - popisovala jsi ji naprosto přirozeně, bylo příjemné, že ses nezatěžovala zbytečnostmi a stejně tak, že jsi začala i od jejího útlého věku
Vztahy všech byly krásné, úplně se vymykali jakémukoliv životu tady - a nyní mluvím o naší planetě - kde si všichni lžou, nenávidí se a pomlouvají se. Zde každá stál za každým, nikdo nikomu neubližoval a všichni se chránili jako rodina.
Itachi zde byl jako zlá postava, ale ke konci z něj byla cítit ta lidskost a strach ze smrti - opravdu se to tam hodilo.
A nekrásnější zakončení, jaké jsi mohla vymyslet - trojčata. V tu chvíli se mi na tváři rozlil úsměv a nevěděla jsem, co říct. Když jsme se s Linn rozloučili takto, ve jejím stáří, je to krásnější a osobitější, než zakončení někde v neznámém věku se slovy a žily šťastně až do smrti.
Tady žili šťastně i po smrti a já ti děkuju, že jsi sepsala tak úchvatnou sérii, omlouvám se, že jsem se k ní dostala takto pozdě, ale alespoň někdy
Kakashi&Kami
"Láska je jako vězení, taky nevíte jak se dostat pryč." - Ikusei Kusachi
"Jediný azyl, vždy a všude otevřený pro všechny trpící, je příroda." - Suzume Kusachi
"Vše co kvete jednoho dne uvadne." -Orochimaru
Néhehé néééé! To snad není možný! Další jedna z mála sériovek co mě donutila brečet. (Asi jsem nějak vyměkla O.o
) A ten konec! Boha, mě málem kleplo. Já to neměla číst všechno najednou. Nádhera, krása, dokonalé - nemám co vytknout - možná že v některých částech bylo chování Linn až neuvěřitelné a děj rychlý, ale jako celek je to dokonalé. Tahle série měla všechno - byly části kdy jsem si okusovala nehty nervozitou, kdy jsem se rozplývala, kdy jsem nadšeně koukala do monitoru a smála se, no a i pár slz mi ukáplo. Doufám, že budeš pokračovat v další sérii. Možná že je tenhle koment až moc dlouhý, ale je v něm shrnuto vše, co jsem chtěla napsat za všech 31 částí. Teď je půl pátý, a já už konečně můžu usnout. 
Opravdu skvělé. 
Žrouti všech žroutů, spojte se!
Jsem hrdou členkou Spolku Žroutů knih! Naše závislost na knížkách a jejich rychlé čtení je přímo legendární. Přesto se nemusíte obávat, že jste o nás ještě neslyšeli... Spolek založen 12.3.2009 Kdo fandí knížkám, ať se přidá! ^ω^
Co se týče hraní - je jednoduché poznat jestli mluvím o postavě nebo o sobě - já jsem Yami, postava Yamy
Uch, teda, že sa ti to chcelo čítať naraz všetko.
Aj keď nie je to moc dielov, ale do pol piatej skoro čítať... Pekne. 
A zanechá tu taký milý komentár, o to som radšej ^^ Ďakujem. 
Fakt ma teší taký dobrý ohlas. A že sa k tomu ešte niekto vôbec vráti, hlavne keď je to niekoho prvotina na tejto stránke.
---
A moc ďakujem aj tebe, Sarah, aj tvoj komentík ma moc potešil, tak isto ďakujem aj Neko.
Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!!
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.
----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.
Ako to že som k tejto poviedke nenapísala komentár keď som ju prvý krát čítala? Krásna, ohromná, veľkolepá... ďalej to už nemá cenu
Komu sa chce všetky tie slová ktoré sa k tejto poviedke hodia vypisovať? Ten koniec bol nadpozemský a dojemný. Ale Kakashi nemusel zomrieť... no, asi by to potom nemalo to svoje čaro 
EDIT: Čítam ju už asi štvrtý raz... a snažím sa na konci neplakať. Zistila som že pri tejto poviedke to nejde
Predtým som vravela aká tá poviedka je že? Tak poviem ešte niečo - dojemná a romantická 
~FC for mestekova~
Moje FanFiction
Strašne pekna poviedka jedna z mala ktore sa mi velmi pačili ešte teraz mi idu slzi s toho ako skončila premna je ta najlepšia na konohe celi den som ju čitala bez prestavki
[spoiler]
Ja som plakala.. nemôžem uveriť, že táto poviedka skončila.. i keď som ju čítala tak neskoro ... jej krása zostala uložená v tých riadkoch .. a ja som rada, že som si ich mohla prečítať... neviem, asi už nové komentáre pri starej poviedke nepozeráš... ale ja sa ti chcem poďakovať, že si to napísala... neuveriteľne mi to skrášlilo večer
a zapamätám si to na veľmi dlhú dobu.
Čítam, človeka vždy poteší, keď vidí, že aj po dlhej dobe si jeho veci niekto prečíta. A pokiaľ sa mu to aj páčilo, ešte lepšie ^^
Fakt ma to potešilo a ďakujem za tvoj krásny komentár
Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!!
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.
----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.
Linn... Skončila... O.O Keď som videla epilóg, tak som si musela prečítať všetkých 31 častí odznova, lebo okrem toho že posledných asi päť častí som nečítala, sa mi toho za dva roky v hlave veľa zatúlalo a zrazu som tak celkom presne nevedela, ako Linn vlastne začala...
S Linn sme s auž zrejme rozlúčili definitívne, ale Tora by sa snáď ešte mohla objaviť...
), ale popravde... Vlastne som nikdy nemala čo poriadne chváliť. Vieš to, Soruška, však? 
Pre mňa a kopu ďalších ľudí je to výnimočná poviedka a pre teba tiež, ale nie je to nijaký klenot - rozhodne máš aj oveľa, oveľa lepšie. Zo začiatku je to na tvoj dnešný štandard dokonca mierne desivé 
a síce sa zlepšuješ, stále viem, že vieš písať oveľa lepšie. Vieš lepšie opisovať, vieš lepšie dialógy, vieš lepšie zápletky a vieš nerobiť z poviedok telenovely (Linn je, už len tou úctyhodnou dĺžkou 
) A nehovoriac o tom, že Linn je Mary Sue najmarysuejsovskejšia (uf, to je slovo! 
). Ale aj tak... Tá poviedka bola taká živá! Taká... Precítená... Linn bola so mnou v izbe, keď som o nej čítala a pretože Linn si ty, ty si bola so mnou v izbe a ja som cítila všetko to, o čom si písala, radosť, smútok, bolesť, strach, odvahu... Všetko v priebehu jednej kapitoly a to bolo úžasné. No a to nehovorím o tom, že toto je historická poviedka, závan spomienok na "staré dobré časy" ktoré možno neboli ani také dobré, ako nám teraz prídu (lebo je známa vec, že to zlé bolo, je a bude, len sa rýchlejšie vyparí) a keď ju čítam, tak mám pocit, že je všetko v poriadku.
A tak som si čítala, celý večer, so zvláštnym smútkom a radosťou zároveň, lebo to bola LINN! Poviedka, ktorá tu straší od začiatku a už-už som myslela, že bude strašiť až do konca, a zrazu epilóg... Zvláštne. Ale teraz pozerám, že bude pokračovanie, takže mžono až do konca?
A k poviedke konkrétne... Vieš, myslím že som za celý čas neokomentovala ani jednu časť. Myslím, že proste... Nebolo čo. Nikdy som nemala čo kritizovať (no dobre, teraz keď som to čítala zas od začiatku, BOLO čo kritizovať, ale vtedy, dávno, to bola jedna z najlepších poviedok a teraz si sa zas už natoľko zlepšila, že je to stále jedna z najlepších poviedok
Hm, pôvodne som sa nechcela vôbec rozpisovať, len po vzore Yamatky poďakovať za ten príjemne strávený čas s Linn a zvyškom, ale nejako to zas nevyšlo, tak aspoň nakoniec: Ďakujem
Vieš, mňa úplne prekvapilo, že tu vôbec vidím komentár od teba
Čo ma potešilo 
Je napísaná vážne nie moc dobre, hlavné prvé diely boli také... XD
Že si sa tak rozpísala nakoniec a že si to odznovu celé prečítala 
Ale najmä za tie slová 
Myslela som, že Linn si prestala čítať ešte kdesi na začiatku a že kým prídeš na koniec, bude to trvaaať. A ty si to zlupla naraz
A, ehm, viem, máš vo všetkom pravdu, som si toho vedomá
Ale vieš, neznááášam to pomenovanie Mary Sue. Vymysleli si to ľudia, ktorí nenávidia začiatočníkov a ich písanie a prebrali to ďalší, ktorí to potom omieľajú dookola, mysliac si, akí sú geniálni, nič v zlom proti tebe, ty to tak nepoužívaš
Linn sú moje začiatky, moje sny, moje trápenia, v každom diely sa niečo odráža. Menila sa Linn a ja s ňou. Som aj celkom rada, že je už koniec, ťahala sa už príliš dlho a je treba urobiť bodku za ňou a starým životom.
A neviem ako ostatní, ale ja si zo starých časov pamätám všetko, to dobré a aj zlé. Mne to príde skôr naopak, že v človeku ostávajú skôr tie horšie spomienky, lebo pri nich sa viac natrápil, než to dobré
A ďakujem Ayuší
Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!!
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.
----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.
Ehm, ehm. Neviem, čo napísať, znovu ďakovanie mi príde také...
Ešte si ma tu užijete, lebo po vašich komentároch, týchto a aj predchádzajúcich, ma niečo napadlo, vďaka nude v práci som to spísala a helá hou, prvý diel je na svete. Aj keď je to o niekom inom, než bolo pôvodné pokračovanie plánované 
Ale nedá mi to.
Hrozne moc ďakujem, že ste si to dočítali, okomentovali, potešili ma ^^
A, a...
A proste, nebudem to naťahovať, nettie, Yam, máte to na svedomí vy dve
Ale nedalo mi to jednoducho.
A urobiť radosť.
A tak, no...
A....
Ďakujem
Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!!
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.
----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.
Já se tomu napsání komentu doteď tak nějak vyhýbala... jak už jsem někde napsala, komentář (či odpověď na komentáře) podle mě tak nějak uzavírají povídku. A já to prostě nechtěla uzavřít...
Můj první komentář u této fanfikce byl napsán 8.6. 2008. Bez sedmi dní jsem to tedy četla dva a půl roku. To už vážně něco zanechá... a taky ano. Konec Linn je prostě... pro mě opravdu melancholická záležitost. Tahle povídka tady byla strašně dlouho - ty jsi tady strašně dlouho. Napsala bych, že "už" si neumím představit konohu bez tebe - ale to by bylo nepřesné, protože celou dobu, co jsem tu já, jsi ty tady taky - a ještě mnohem déle. Tak jinak - neumím si prostě představit, že bys tu nebyla. Bylo by to tady ještě neúplnější, než už to je.
Ta věta vystihuje vše. Staré zlaté časy, všechno.
Konec, vychovala děti, zestárla a umřela. (A předtím skoro vykuchala Itachiho *-*). Tora půjde do nové Linn, nový život - nový příběh. Jen mě trochu zamrzelo, že to není Kogariho dcera. Co si budeme povídat, ten kluk je moje druhá nejoblíbenější postava z této povídky. xD
Nakonec... není zač, sorafay. To já děkuju. Yamata to už napsala, alw já budu neoriginální (nakonec, pravda má tu zvláštní výsadu, že nikdy nezestárne) a zopakuji to - děkuji za poděkování, za Linnušku, za tvé budoucí povídky, jestli budou. Až budou.
Myslím, že dokud tu bude alespoň pár lidí ze starých zlatých časů... tak ty časy doopravdy nikdy nemůžou skončit. Už ne takové, jako tehdy - čas prostě jde dál ať chceme nebo ne - ale... i slabá vůně je pořád vůně.
A když jsem četla Linn, cítila jsem je. Byly tu.
Díky, sorafay.
Vždycky jak si čtu poznámky u nějakého posledního dílu, kde se mluví o starých časech, tak si uvědomím, že dva roky taky nejsou málo xD Jo, taky znám ten pocit, když se podívám na nějaký komentář od člověka, co už tady není...
Prostě je to úžasný pocit, číst si cokoliv od tebe a těším se na další dílka 
Ale k povídce... Já nevím co bych ti měla psát. Snad to, že jsi skvělá a ta povídka taky. Ráda jsem si to přečetla a... chci toho říct moc a nevím jak
A jenom tak, to poděkování taky potěšílo
Tanabata je svátek přání. A tak se ho pokouší najít; třeba i na dně flašky saké.
Děkuji za poděkování, děkuji za Linušku a děkuji předem za všechno, co budeš dál psát, lebo ako som už dávnejšie povedla, ty to vieš... písať...
velice pekne najme podakovanie ma chytilo za srdce XD tuto poviedku som zacal citat ako prvu tu na konohe .. nie som tu dlho ale stihol som iy tuto poviedku precitat aj je naozaj pekna az krasna ....
no ešte jedan vec prosim ťa nad pokracovanim ani netreba rozmyslat tot si pita pokrtacovanie ako cibula huspeninu