Kogari, Hyuuga alebo Uchiha? 01

„Á, to som si pospal,“ povystieral sa malý chlapec a rukou si pretrel oči, keď mu pohľad padol na postavu stojacu pred ním.
„Tak som ťa našiel,“ ozval sa hlas. „Nechápem, že ťa nikto nevie nikdy nájsť a vždy potom s tým otravujú mňa.“ Prišelec si mierne otrávene odfrkol.
„Ale no, Hikaru, ešte povedz, že ťa to nebaví,“ zasmial sa chlapec. „A okrem toho, dnes mám narodeniny, chcem pokoj.“
„Práve preto, že ich máš, je celá rodina ako pojašená. A, otec s matkou ťa zháňajú.“ Hikaru ho schmatol za ruku a donútil vstať. „Ideme!“ Povedal tónom, ktorý naznačoval, že namietanie sa neakceptuje.
Zo stromu nad nimi zahúkala sova, hľadiac za odchádzajúcou dvojicou, ktorú ju rušila pri love...
****

„Mami, sme doma,“ s týmito slovami dvaja chlapci vbehli do domu.
„Hikaru, Kogari, konečne ste tu!“ Na žene bola vidieť netrpezlivosť a trochu obavy, ktoré nespadli ani vtedy, keď ich zbadala.
„Deje sa niečo?“ Spýtal sa starší z nich.
„Nie, nič. Len už poďte, aby sme mohli začať,“ postrkovala ich do hlavnej miestnosti, kde už čakala celá rodina.
Ako to Kogari zbadal, ticho vzdychol. Neznášal takéto veľké oslavy.

„Všetko najlepšie k tvojim piatim narodeninám, Kogari,“ nieslo sa miestnosťou. Všetci sa šťastne usmievali čakajúc, kedy sa oslávenec pustí do darčekov. Teda, takmer všetci.
Hlava rodiny, Hideo Shibata a jeho žena Mei sa neusmievali. Postávali bokom, na tvárach znepokojený výraz. Čakali na koniec oslavy, aby malému chlapcovi dali svoj darček.
****

„A mám to za sebou,“ Kogari sa pomaly plížil rovno do svojej izby šťastný, že už rodina odišla.
„Kogari?“ Ozval sa spoza neho hlas. „Mohol by si prísť za nami?“
Chlapec sa obrátil a vrátil k čakajúcim manželom.
„Ešte sme ti my nedali náš darček,“ usmiala sa žena.
Muž vytiahol starodávnu katanu so slovami: „Si už dosť starý na to, aby si sa naučil ňou narábať. A okrem toho, je to darček od niekoho, kto ťa pozná, ale ty jeho nie.“ Povedal záhadne.
Kogari na nich hľadel s otázkou v očiach a bez slov si ju vzal do ruky.
„Sľúbili sme mu, že v deň tvojich piatich rokov, ti ju dáme a zároveň povieme pravdu o tom, kto si,“ prevravela Mei.
Chlapec vedel, že nie sú jeho rodičia, hoci ho milovali ako vlastného syna. Preto ho to neprekvapilo, už dlho čakal na to, kedy mu to konečne povedia.

„Tvoja matka sa volá Linn Hyuuga a pochádza z Konohy. Tvoj otec je Itachi Uchiha.“ Hideo videl, ako sa Kogarimu rozšírili od prekvapenia oči. O oboch klanoch vedel dosť, sám ho to učil a vravel mu aj o Itachim, a Akatsuki.
„Tvoja matka, hoc ťa veľmi milovala, nemohla nechať si pri sebe. Keď si sa narodil, bola v zajatí a tvoj otec si ťa hneď zobral k sebe. Nebyť niekoho, kto ťa odtiaľ uniesol a vzal sem, stával by sa touto dobou z teba stroj v područí otca.“ Muž stíchol, lebo videl na Kogarim, že niečo chce.
„Ešte stále je tam? Moja mama...“ Spýtal sa chlapec.
Muž pokrútil hlavou. „Vyslobodili ju pred pár rokmi, nevie však, kde si, ale vie, že žiješ. Nájde ťa, keď sa bude cítiť dostatočne silná na to, aby ťa ochránila a všetkých, ktorých bude musieť. To sú jej slová, ktoré mi tlmočil tvoj únosca.“
„Aha,“ Kogarimu mierne zasvietili oči. Napriek mladému veku bol neobyčajne bystrý a chápavý. Má ma rada! Nezabudla na mňa! Tieto dve myšlienky sa mu neustále preháňali hlavou.
„Myslím, že by si sa mal ísť teraz vyspať,“ povedala Mei, ktorá dovtedy všetko mlčky sledovala.
„Zajtra ťa čaká veľký deň,“ ozval sa jej manžel, „začneme s účinným tréningom, aby si mohol začať užívať aj tú katanu,“ potľapkajúc ho po pleci dodal: „Nech sa z teba stane silný a dobrý ninja.“
Chlapec prikývol a so zbraňou v ruke odišiel do svojej izby. Plný dojmov však celú noc ani oka nezažmúril. A ráno, keď sa spoza dverí ozvalo: „Kogari, rýchlo raňajky a ideme do lesa,“ vyskočil svieži ako rybička a veselo popiskujúc sa vydal v ústrety novému dňu.