Strážkyňa hviezd 05

„Ahoj, Hinata!“
„Dobrý deň, Tsunade-sama!“
„Ako sa ti darí s prípravami?“
„No super, už viem chodiť na opätkoch a od včera sa učím z kartičiek, čo mi dal Shikamaru a od zajtra by ma mal aj skúšať.“
„Tak to je úžasné.“ Ďalej sa rozprávali a potom už Hin musela ísť spať, aby sa mohla zajtra sústrediť.

Na druhý deň o pol 12, aby nezobudila Shikamara, zaklopala na jeho dvere.
„Ahoj, kde si tak dlho? Už na teba čakám,“ povedal a vtiahol ju dovnútra.
„No minule som prišla o 11 a povedal si, že idem skoro.“
„Aha, tak potom dobre. Si naučená?“
„Neviem, či dostatočne, ale musíme to skúsiť.“
„Dobre, poď sa posadiť tu na gauč,“ ukázal na gauč v obývačke. Hinata si sadla a vytiahla kartičky.
„Ešte než začneme, chceš niečo na pitie?“
„Áno, ak môžem.“
„Dobre hneď som tu,“ povedal a odkráčal do vedľajšej miestnosti. Potom prišiel s dvoma šálkami.
„Čo to je?“ spýtala sa Hin, zobrala si šálku a privoňala k čaju.
„Je to čaj z medovky, pomáha pri učení.“
„A prečo ho piješ ty?“
„Chutí mi a je mi z neho veselšie, Temari mi povedala, aby som ho pil aspoň raz za deň, to ona je totiž expert na bylinky.“
„Ako ste sa dali do hromady?“
„Mali sme misiu v pieskovej a ja som bol ranený. Mal som tú ranu zapálenú, lebo sa mi tam dostala infekcia a ona ma liečila pomocou byliniek. A potom som jej ako poďakovanie kúpil prívesok a ona ma pobozkala.“
„To je super, všetci sa dávajú dohromady, len ja musím len smútiť,“ povedala a zahľadela sa do zeme.
„Keby som ja Naruto, nikdy by som ťa nenechal samú, no asi to nešlo inak. Naruto sa skoro nikdy nerozhodol správne, ale teraz verím, že urobil to najlepšie, čo mohol. Predstav si, že by sme museli čeliť Kyuubimu. Stačil by mu jeden ocas na to, aby zabil polovicu Konohy. Naruto by neprežil jeho uvoľnenie z tela a nikto tu už nie je kto by ho opäť zapečatil. Preto teraz verím, že Naruto sa rozhodol správne. A je dosť silný na to, aby ho ovládol a nechal si aspoň polovicu jeho sily.“
„Ďakujem ti Shikamaru,“ povedala a objala ho. Jedine on dokázal povedať tie slová, ktoré teraz potrebovala počuť.
„No teraz by sme sa mali konečne pustiť do učenia. S čím si mala najväčšie problémy?“
„S umením.“
„Áno, to som predpokladal. Nie si typ na bifľovanie. Dobre, tak začneme s tým. Keď prejdeme všetky otázky musím ťa ešte naučiť vyjadrovaniu a odnaučiť koktaniu,“ povedal a začal prvou otázkou. Na obed im Shikamarova mama uvarila niečo pod zub a večer boli hotový s prvou polovicou otázok. Hinata na večeru skočila do Ichiraku ramen ako každý deň. Na druhý deň o 9 sa opäť začali učiť. Celý deň sa akoby opakoval. Na ďalší deň už preberali vyjadrovanie a snažili sa zmenšiť jej nervozitu pred publikom. Toto trénovali 2 dni, keď si už Hinata myslela, že by v pohode prešla holá po ulici.
„Shikamaru, ďakujem za tvoj čas, trpezlivosť aj za všetko. Prídeš sa na mňa pozrieť?“
„Samozrejme, aj ja ti ďakujem a verím, že Naruto príde už každú chvíľku,“ povedal a Hinata sa rozbehla domov.

Už jej chýbalo len ukázať svoj talent. Lenže na čo mala talent? Išla na svoje miesto, kde mohla vyskúšať to, čo jej ide najlepšie. Keď naň prišla, našla na tráve malú ružičku. Zdvihla ju a nadýchla sa jej vône. Jej obľúbený kvet, kto to mohol byť. Na chvíľu si ľahla na trávu a zapozerala sa na slnko.
„Že by to bol on?“ vírilo jej v hlave. Posadila sa a skúsila začať spievať jej obľúbenú pesničku, na ktorú tancovali na jej oslave osemnástich narodenín. Bohužiaľ znelo to skôr ako škvŕkanie ropuchy než štebot vtákov. Zistila, že toto nie je to, čím by sa chcela predviesť. Postavila sa a začala si pohmkávať, teraz však veselú pesničku. Snažila sa na to tancovať no skôr to pripomínalo opilca, čo sa tackal nad ránom domov. Opäť si ľahla do trávy a začali sa v jej hlave objavovať myšlienky. Myslela na neho, na svoju lásku. Išla od svojho detstva a ako to všetko začalo. Prvý pohľad, prvé slová, prvé skutky, či zápasy. Ich spoločná misia. Keď v tom jej prišlo na um, že vlastne má jeden talent, ktorý by chcela ukázať. Bolo ale k tomu treba vodu a musela si ju vytvoriť pomocou jutsu a nevedela, či sa to môže, tak sa postavila a išla sa opýtať Hokage.
„Dobrý deň, Tsunade-sama.“
„Ahoj Hinata, čo potrebuješ?“
„Ja chcela som sa spýtať, či môžem používať jutsu pri tom programe.“
„No písané o tom nie je nič, takže si myslím, že to by nebol problém, keby si trochu pomôžeš. A čo plánuješ?“
„To Vám nemôžem povedať, ale uvidíte na súťaži, ak teda prídete.“
„Nielen, že prídem, budem jedna z porotkýň.“
„Aha, tak to Vám už teda nič nepoviem, musím ísť. Dovidenia!“
„Ahoj, Hinata!“ Bol už večer a tak sa išla najesť do Ichiraku ramen a potom do postele. Ešte sa pred spánkom zadívala na hviezdy a mesiac. Bolo to neuveriteľné no mesiac bol v splne. Celý vyzeral tak neuveriteľne. Dnes sa jej spalo najlepšie. Osvetľoval jej bledú tvár a ona mohla pokojne spať.