Obtiažna misia 4. - LeeTen

TenTen nechcela veriť vlastným očiam.
„Hehehe. A koho si vari čakala, veľkonočného králika?“
„Tento vtip už je dosť trápny a otrepaný, Hyoko.“ povedala znudene.
„Ako myslíš. Ale teraz mi treba už len zvitok, aby som mohol ovládnuť všetky dediny, vrátane tvojej milovanej Konohy.“ Hyoko bol zo svojho vlastného plánu nadšený. TenTen sa však len zaškerila.
„A ty si myslíš, že ti to len tak prejde? Čo ak to nebudem chcieť otvoriť?“
„V tom prípade,“ Hyoko vytiahol z pošvy nádherne lesknúcu sa katanu.
„v tom prípade sa stane toto.“ švihol nablýskaným mečom doprava, a rozsekol pritom stoličku.
„Fúha,“ vydala zo seba Ten, „a to ti ten rozseknutý kus nábytku nebude chýbať?“
„Nebude. Ja som ju nekupoval.“
„No ale, ty si asi nepremýšľal nad tým, že tu asi prídu moji priatelia.“
„Nad tým som už premýšľal. Naschvál som nezobral ten zvitok, prines1ú ho totiž, keď ťa budú chcieť zachrániť. A potom keď prídu ich jednoducho odrovnám. Ináč, tá stolička predstavovala tvojich nepodarených kamošov.“
„Si prefíkaný, ale na mňa nemáš. A ako si sa vlastne o mne dozvedel?“
„Jednoducho. Stačí mať tajného agenta z Konohy v ANBU, a vec vybavená.“
„Z ANBU? Kto môže byť taký podlý a zradiť dedinu? Kde je ten sviniar, aby som mu jednu naložila?“
„Momentálne sleduje tvojich kamošov.
„Ale nie!“

„Si si istý, že ideme správnym smerom?“ opýtala sa Leeho Ino.
„Na sto percent. Cítim TenTeninu chakru.“ Odpovedal pohotovo. „Už sme na mieste.“ Všetci vošli do jaskyne, no čakalo ich nemilé prekvapenie.
„Ino, stoj!“ zakričal Sai.
„A to už prečo?“ čudovala sa.
„Pozri sa tu,“ Sai ukázal prstom, „Dole pred nami je chakrová šnúra. Keby sme cez ňu prešli, bolo by po nás!“ ako názornú ukážku tam hodil jednu dymovú bombu, ktorá preťala svetlo chakry. V okamihu zo zeme vystrelili ostré tyče a zdemolovali strop. Nato mladých ninjov ožiarilo slnečné svetlo. Pomaly z neho vychádzala tmavá postava. Naháňala strach. Ino preglgla naprázdno, Lee zovrel päste a Sai sa na to len krivo pozeral. Postava sa približovala, až jej bolo vidieť krk, a...skoro už aj hlavu, keď.
„RACH!“
„Au! Do kelu! Znova som si natrel pysk. Jauvais! Naozaj by tu mohli už konečne urobiť schody!“ podľa hlasu a nadávok bolo počuť, že postava je muž. Mal prenikavé čierne oči, s ktorými ich pozoroval vražedným pohľadom, dlhé sivé strapaté vlasy a bol štíhly.
„To-to-toto predsa nie je možné!“ koktala blondínka a v očiach jej bolo vidno strach.
„Čo sa deje Ino?“ opýtal sa jej Sai.
„Ty ho poznáš?“ priplietol sa Lee.
„Áno, a veľmi dobre na to, aby som na jeho tvár niekedy zabudla.“
„Kto to je?“ vykríkli Sai s Leem akoby jedným hlasom.
„Touji Mizuki!“
„Veľmi správne malá Yamanaka.“ Mizuki sa diabolsky usmial, „dokonca si ani nezabudla dať na začiatok moje priezvisko.“
„Čo tu robíš, ha?“ nabral odvahu Lee.
„No, sledoval som Vás. Z väzenia ma Danzou vypustil, aby som nastúpil do špeciálnej jednotky ANBU. Do takej istej ako ty – Sai.“
„Čo to? Odkiaľ poznáš moje meno?“
„Neskáč mi láskavo do reči, a dozvieš sa to. Takže: V jeden deň som si na stenu písal už osemstosedemdesiatu tretiu čiarku na stenu, keď sa tu zrazu zjavila tvár človeka. Človeka veľmi uznávaného, čo pri pohľade naňho ľuďom naskakuje husia koža. Bol to Danzou. Ani som nestihol zaregistrovať čo sa deje. Potom som tam videl už len bezvládnych strážnikov ležiacich na zemi.
„Na. Toto asi budeš potrebovať.“ povedal mi pokojne a hodil mi kľúče od mojej cely. Podal mi aj chlieb. Zjedol som ho. Vo vnútri bola škatuľka a v nej ležal otrávený kunai. Využil som príležitosť času obeda a potajme som si odomkol celu. Potichu som prebehol chodbu a omráčil všetkých, čo mi stáli v ceste. Dostal som sa až k Danzovmu sídlu.
„Nečakal som, že sa dostaneš z najstráženejšej cely v Konohe. A to aj keď som ti do chleba dal ten špeciálny kunai. Si veľmi silný. Ani niektorý z ANBU root-u by to nezvládli. Dám ti úlohu. Máš týždeň na to, aby si sa zdokonaľoval a aby si trénoval. Po týždni sa stretneme tu na tom istom mieste o takom istom čase. Budeš bojovať s mojim najsilnejším bojovníkom. Ak vyhráš, staneš sa mojou pravicou, a bojovník bude len ľavicou. Ak však prehráš, najsilnejší ninja bude naďalej mojou pravicou a ty sa pekne krásne navždy rozlúčiš so slobodným životom. Budeš sa musieť pekne-krásne uspokojiť s tvojimi milovanými mrežami naveky.“ Nechcelo sa mi do konca môjho života pozerať z cely a tak som čo najskôr začal trénovať o stošesť. Učil som sa najlepšie techniky, aké som zvládal. Trénoval som dňom, i nocou len preto, aby som mohol žiť slobodný život.

Prešiel týždeň a ja som stál pred bránami Danzovho sídla so zlým pocitom. Pomaly som vošiel dnu a nahlas som preglgol. Predo mnou stál ozrutný ninja vysoký sťa jedľa. Oči sa mi posúvali smerom nahor, k jeho ohavnej tvári. Vyškieral sa mi do očí. To som nezniesol a bezhlavo som sa vrhol do boja. On ma odsotil mávnutím ruky. Ale nevzdal som sa len tak bez boja. Šlo predsa o moju hrdosť, česť a predovšetkým o moju slobodu! Používal som moje raitonové techniky. Začal som slabšími, ale preňho to bolo ako zhltnúť malinu. Nedalo mi to a zachádzal som ďalej, na ťažšie stupne. Aj im sa dokonale vyhýbal. Ostalo mi už len posledné. Mal som namále, bol som pod tlakom a ešte k tomu, môj problém bol taký, že keby sa vyhol tejto technike, nemal by som už žiadnu chakru. Bol to risk, ale nedalo sa už nič iného robiť.
„Raiton – raitsuki no jutsu!“ zašiel som ďaleko, ale už som nemohol prestať. Všetku chakru som nahromadil do päste s úmyslom ničiť všetko čo som videl. Dobre, že prvú vec čo som zbadal bol práve ten ninja. Zaútočil som naňho plnou silou, no s ním to ani nepohlo. Bol som v koncoch, už som nemal chakru ani na bunshin. Ale to čo sa stalo potom, na to nikdy nezabudnem. Obrovský, silný ninja skonal. Spadol na zem do bezvedomia. Vyhral som! Neveril som vlastným očiam. Porazil som ho. Odvtedy som Danzovou pravicou a pracujem v ANBU. No prednedávnom začal Danzou spolupracovať s istým Hyokom, ktorý chce ovládnuť svet. No a Danzouvi nechá Konohu. Asi pred týždňom sa Hyoko s Danzom dohodli na tom, že budem Hyokov tajný agent. Ale mojou úlohou je aj to, aby som vás nepustil tamtou chodbou k Hyokovi a vašej kamarátke TenTen takže sa ide do boja!“