Pomsta

Tak mala som jednu z tých chvíliek kedy sa strasne nudim a akoby zazrakom ma kopla muza (alebo o mna zakopla) a ja som dostala bohovsky napad...a dalej si to asi domyslite kedze toto je stranka pre pisanie poviedok...
P.S.:moje poviedky su bud o seriali Naruto a jeho postavach alebo na sa hodia na všetkych ludi, ale to budem pisat vždy tuna v uvode...
Takže z neznamich dvovodov (neznamich hlavne mne) som sa rozhodla pisat poviedku o SASUKEM a nie je to prakticky na žiaden pár...

Sedel na lavičke a premýšľal. Sedel vo svojej obvyklej pozícii. Na kraji lavičky, lakťami sa opieralo kolená a ruky mal spojené s prepletenými prstami. Palcami a ukazovákmi sa opieral o bradu a hlavu mal mierne sklonenú. Okolo pofukoval mierny vetrík, sa hral s jeho havraními vlasmi a dul mu do trička so znakom jeho klanu. Lenže on nič okolo seba nevnímal. Sústredil sa na minulosť, svoje spomienky. Spomínal, ako sa hrával so svojou mamou, bratom, aké to bolo predtým, pred tou veľkou zmenou ktorá z jeho života urobila hotové peklo. Predtým bolo všetko také jednoduché, ideálne a harmonické. Proste úžasné...
Síce sa jeho otec venoval skôr staršiemu bratovi ako jemu aj tak sa naňho nehneval. Ani na otca a ani na brata. On totiž vedel prečo dáva otec prednosť jeho bratovi. Pretože jeho brat bol starší. Otca má rád stále rovnako i keď sa stalo TO. Jediný človek na tomto svete ktorý bol jeho zosobnenou nenávisťou a opovrhnutím bol jeho brat. Teraz nevedel, či ho ešte má nazývať bratom. Pre to čo urobil si to ani nezaslúži. Ale predtým to bolo iné. Predtým ho obdivoval. Predtým chcel byť rovnaký ako on. Rovnako silný, učenlivý a nadaný ako jeho braček. Všetko sa to ale zmenilo v onen večer, ked sa jeho brat vrátil domov s vražednými úmyslami. Zabil ich. Všetkých. Tá osoba ktorá si hovorila, že je jeho starší braček vyvraždila celý klan. Mal zabiť aj jeho ale on ho nechal žiť. Aspoň by ho ubránil mukám, ktoré mu tým spôsobil. Lenže on to neurobil...
Odvtedy naňho prestal hľadieť ako na vzor, ale ako na zdroj pomsty a nenávisti. Dúfal, že keď ho zabije, bolesť zo straty najbližších pominie...
Odvtedy prešlo more času a on sa stále usiloval zlepšiť. Výsledky prichádzali každým dňom. Lenže toto neboli všetky problémy ktoré mal. Taktiež tu bola tá prekliata pečať od Orochimara. Do čerta s ňou! Oslabuje ho. Nemôže bojovať naplno. Ešte predtým ako sa rozhodne skutočne pátrať po Itachim musí sa zbaviť tej pečate. Akokoľvek.
,,Musím sa Itachimu pomstiť! Aj keby ma to malo stáť život! Vrátim mu všetku tú bolesť čo mi spôsobil keď zabil všetkých mojich milovaných, všetkých ktorý pre mňa niečo znamenali. To sľubujem ja Uchiha Sasuke!“
Muž sa skláňal nad telom svojho mŕtveho brata a spomínal na všety tie roky utrpenia a bolesti ktoé mu jeho brat spôsobil. Na všetky sľuby a prísahy tíkajúce sa jeho pomsty. ,,Takže som ti to predsa len vrátil.“ pomyslel si v duchu a pery skrivil do škodoradostného úškľabu. Pred očami sa mu zatmilo. Vedel, že ked sa pustí do tejto bitky umrie ale neprekážalo mu to. Už dosiahol svoj cieľ. Už mohol odísť z tohto mizerného sveta plného bolesti. Znovu sa stretne s mamou a otcom a bude šťastný. Už nebude trpieť. Už nebude sám. Áno už ho čakajú...