Narutova nová Nádej – 01 – Organizácia Unmei

flashback: Potom Naruto išiel ku sebe domov, tam však bolo upratané a všetko v poriadku. To ho samozrejme prekvapilo. Ale veľmi nad tým nerozmýšľal a išiel si ľahnúť zajtra totiž začína náročný deň.

Medzitým sa Yosuke potuloval po dedine spolu s dievčatami. Ani si neuvedomil ako ten čas rýchlo beží a už bola tma. Vtedy si uvedomil že musí ráno o ôsmej byť pri bráne do Konohy.
„Dievčatá, neviete mi poradiť kde by som našiel toto miesto?“ pri tom vytiahol papierik z vrecka a podal im ho. Prvá sa ozvala Suzu.
„Nie je to pri tom hotely čo dostavali len nedávno?“
„Aj by sme radi, len Suzu a ja bývame tuto neďaleko a mali by sme už ísť domov lebo zajtra nám začína náš prvý tréning. Ale možno Mikan by ťa mohla odprevadiť ona tam neďaleko býva.“ V tú chvíľu Mikan sčervenela ako paradajka, našťastie si ju nikto nevšimol lebo išla vpredu a bola k nim otočená chrbtom. Potom keď sa trochu upokojila, tak sa otočila ku zvyšku skupinky.
„J-J-Jasné, nie je problém.“ A trošku sa pousmiala.
„Ďakujem.“ Povedal Yosuke a tak sa partia rozišla, každý svojim smerom. Pri tom, ako išli spolu bolo hrobové ticho nikto nič nepovedal. Prelom nastal až keď došli na miesto.
„Tak a už sme tu.“ Ozvala sa Mikan s radosťou v hlase.
„Dobre, ďakujem že si so mnou išla, inak by som poblúdil po dedine.“ Bola jeho odpoveď a ako poďakovanie jej dal pusu na líce, po nej však Noihara znervóznela.
„N-N- Nemáš za čo, rado sa stalo.“ Hneď čo to dopovedala odišla. Yosuke nestihol nič povedať, tak len vošiel dnu do domu a namieril si to priamo do bytu kde býval Naruto. Odomkol si kľúčom ktorý bol pod rohožkou. Vošiel dnu a zložil sa na posteľ, kde hneď na to zaspal. Na druhý deň ráno ho zobudil Naruto a vytiahol ho z postele.
„Si nespomínam že by som so sebou bral takého spachtoša.“ Po pri tom podotkol.
„Veď už vstávam.“Poznamenal a pretrel si oči.
„To by ma zaujímalo ako chceš stíhať byť za 10 minút pri bráne.“
„Čo?? Ale veď aj vy ste tu sensei.“ Bola jeho odpoveď.
„Fakt?“ a jeho klon sa rozplynul v obláčku prachu.
„Do frasa, nemohol ma zobudiť ešte keď tu bol.“ V tom sa Yosuke len prezliekol do vecí, ktoré mu pripravil Naruto a vybehol von. Bežal cez celú dedinu, keď došiel k bráne už tam všetci čakali len na neho.
„Sensei...“ začal „to bolo od vás nefér ste ma mohli zobudiť.“
„A načo? Takto je to väčšia zábava. A len tak medzi nami meškáš 10 minút.“ Pri tom sa uškrebil.
„Prepáčte.“
„Dobre ale teraz k veci. Yosuke ako vieš ja musím ísť preč tuto s Ikawari na jednu misiu, ty tu ostaneš dohodol som sa včera s Hokagem že ťa príjme jeden tým. S ním sa stretneš na cvičisku, keďže si sa včera bol poobzerať po dedine tak dúfam že vieš kde to je. Tu máš papierik ten dáš veliteľovi týmu v ktorom budeš. Nezabudni že o mne nesmieš povedať ani slovo, maximálne mu povedz že ťa predtým učil niekto z ANBU. To bude stačiť.“ Pousmial sa a podal mu papierik.
„Tak ti prajem veľa šťastia, keď sa vrátim tak pôjdeme cvičiť spolu.“ Dopovedal a išiel spolu s Hinatou preč z Konohy. Yosuke nestihol na to nič povedať a tak sa vybral na cvičisko, chvíľku blúdil lebo si nezapamätal komplet cestu, predsa len v tejto dedine bol prvý krát. No po chvíli však došiel na cvičisko, tam už boli nejaký ľudia z diaľky videl len ich siluety kvôli tomu že mu slnko svietilo priamo do očí. Rozhodol sa že sa k nim trochu prikradne a odpozoruje ich, aby aspoň niečo videl a nemusel to prežiť na vlastnej koži. Problémom však bolo to že ešte nedokázal tak dokonale schovať svoju chakru, vďaka tomu ho odhalili takmer ihneď aj keď tréner sa tváril že to nevidí. Po chvíli ho to už prestalo baviť tak hodil smerom do kríkov v ktorých bol schovaný chlapec. Ten z nich vyskočil ako keby mu išlo o život a až vtedy si uvedomil že ho našli. Doteraz videl len trénera, ale po jeho odhalení videl aj zvyšok týmu. Na šťastie to boli dievčatá, ktoré poznal. Totiž s nimi bol včera večer sa prechádzať po Konohe. Sensei k nemu pristúpil.
„Aaah tak tu máme špióna, no už som si myslel že sa mi to len zdalo.“ Pritom ho chytil za golier a nadvihol. Yosuke sa len jemne pousmial, to mu nebolo však nič platné.
„Takže čo tu chceš?“ opýtal sa trochu jemnejšie keďže videl že má chlapec z neho strach.
„Bolo mi povedané mojim trénerom aby som prišiel na cvičisko a dal vám tento papierik.“ A už ho aj podával.
„Dobre, chvíľku tu počkaj. Dievčatá dajte mi na neho pozor.“ Vzdialil sa od nich a roztvoril papierik, na ňom bolo napísané. Touto chvíľou máš o jedného člena týmu viac, samozrejme so súhlasom Hokageho. P.S. Dobre sa mi o neho postaraj. Starý priateľ. Jedine čo mu nešlo do hlavy bol ten podpis “Starý priateľ“ čo to ako má znamenať. Obzrel sa a videl že jeho zverenkine sa v plnom prúde rozprávajú s novým kolegom. Došiel k nim.
„Tak už viem čo tu chceš, len mám na teba jednu otázku. Kto je tvoj tréner.“ Yosukeho až zamrazilo, spomenul si že nesmie o Narutovi nič povedať a aj to čo má na takúto otázku odpovedať.
„Jeden starý člen ANBU.“ A ďalej sa díval na jeho dočasného trénera. Ten však nezakrýval udivenie. „Starý člen ANBU a k tomu ešte aj priateľ? Čo si ten chlap o sebe myslí. Pôjdem sa informovať u Hokageho.“ Otočil sa od nich.
„Tak tým, teraz si sadneme tuto pod tento kameň a trochu si vás vyspovedám.“ Všetci si posadali ku čiernemu kameňu ktorý tu bol daný na poctu všetkých mŕtvych hrdinov Konohy.
„Tak najprv by sme začali s predstavovaním. Poviete mi svoje meno, záľuby, čo máte radi, prečo ste sa stali shinobi a aký máte cieľ.“ A pri tom ukázal na prvú členku jeho týmu.
„Volám sa Izuyaki Suzu, moje záľuby sú športy, práca s kunaiom a história Konohy. Mám rada dlhé prechádzky a pokoj pri ktorom si čítam. Kunoichi som sa stala preto, lebo všetci v mojej rodine sú shinobi. Mojim cieľom je stať sa takou silnou Kunoichi ako bola Tsunade-sama.“
„To je dobrý cieľ, ale tak to ťa bude musieť cvičiť Sakura. Ďalší.“
„Ja som Noihara Mikan, moje záľuby sú cvičenie taijutsu a ninjutsu a športy. Mám rada veľa vecí tak si neviem ani vybrať, ale možno Rámen v tunajšom obchode. Kunoichi som sa stala preto, lebo treba chrániť mier ktorý vznikol po štvrtej veľkej vojne shinobi. A mojim cieľom je sa stať takou dobrou ako bol Hrdina Konohy.“
„Veľmi pekný cieľ, škoda je že Uzumaki Naruto tu už nie je s nami.“ Pritom pozrel na kameň ktorý bol za dievčatami.
„Ehm Yosuke? Ako si nám vravel že sa to voláš?“ Ozvala sa trošku prekvapene Ayane.
„Ja?? No Uzumaki Yosuke.“ V tom sa sensei spolu s mladými kunoichi pozreli naňho.
„Uzumaki??“ vyšlo z úst trénera.
„To nie je možné. Pokiaľ dobre viem tak nikto už z rodu Uzumaki nežije. Naruto bol posledný.“
„Ale tak vidíte že som tu ja. Ale tak to je na dlho, radšej dokončime predstavovanie sa.“ V tom si Yosuke v duchu pomyslel. „Sensei, už viem prečo ste mi povedali, aby som nikomu nepovedal kto ma trénuje.“
„Dobre tak pokračujeme.“
„V pohode. Mithari Ayane, záľuby nemám. Mám rada celú konohu. Kunoichi som sa stala preto, že je to jediný spôsob ako ochrániť svojich blízkych. Mojim cieľom je stať sa manželkou Hokageho.“
„No zaujímavý cieľ, máš čo robiť.“ A pritom sa ich tréner pousmial.
„Uzumaki Yosuke, záľuby nemám. Všetko čo som mal rád som stratil. Shinobi som sa stal kvôli človeku ktorý ma zachránil. A mojim cieľom je byť taký silný, aby som dokázal ochrániť všetkých ľudí na ktorých mi záleží.“
„Vidím že ty si si toho musel prežiť veľa.“ „Zaujímaví cieľ, ako keby som pred sebou videl Naruta.“
„Takže ja som Hyuuga Neji. To je všetko čo teraz potrebujete vedieť.“ Postavil sa a vzdialil sa od svojich cvičencov.
„Sme tu už všetci tak môžeme začať s tréningom. Tento tréning je veľmi náročný a kto ho nezvládne bude vylúčený z radov shinobi. Musíte mi ukázať všetko čo vo vás je. Dohodol som sa totiž s jedným chuninom na tom aby sme vás vyskúšali. Keďže ste štyria tak by ste to mali zvládnuť. Podľa toho budem vylučovať. Tak sa pripravte. Ten môj kamarát sa už nachádza na tomto cvičisku, vašou úlohou je ho nájsť a chytiť. Povolené máte akékoľvek techniky a taktiky. Hajime.“ Neji im pri tom ustúpil stranou. „Ryosuke teraz je to na tebe.“

Medzitým Naruto a Hinata.

Cesta im išla bez väčších problémov, cestou narazili na pár ľudí ale to ich vôbec nezdržalo. Už boli neďaleko miesta stretnutia s ANBU zo Suny, pritom Ikawari prezrela miesto stretnutia pomocou byakuganu. Nebol tam ešte nikto tak trochu spomalili tempo. Hneď ako došli na miesto stretnutia sa pred nimi objavil nový člen ich týmu.
„Shinigami sama, prišla som na príkaz Kazekageho. Tu je pár dokumentov pre vás.“ A podal mu ich.
„Dobre. Dúfa že ťa Kazekage oboznámil s misiou na ktorej budeš, preto ťa teraz poprosím aby si si dal dole ANBU masku.“
„Hai, o misii viem všetko čo mi vedel Gaara sama povedať.“
„Ešte aby sme ostali pritom ako sa voláš?“
„V ANBU som známy ako Tenshi.“
„Dobre Tenshi, tak toto je Ikawari z Konohy. Budete so mnou na misii, najme kvôli tomu aby ste mohli informovať vaše dediny. Ehh, ešte by som bol zabudol tu máte veci na prezlečenie tak sa do nich prezlečte aby vás nikto nespoznal.“ Každému z nich podal nejaké oblečenie zviazané šnúrkou. Po chvíli sa vrátili už prezlečený ich staré šaty si odložili do ruksakov.
„Tak teraz prejdime k plánu. Mám informácie že niektorý členovia organizácie sa nachádzajú v Kusagakure no sato. Čo znamená že naša prvá cesta bude tam, obzrieme si to a potom sa rozhodneme čo ďalej. Kapitánom týmu som ja, samozrejme keď nebudeme spolu tak sa to delí. V prípade že by som nebol prítomný tak veliteľkou je Ikawari. Rozumeli ste?“
„Hai.“ Odpovedali súhlasne.
„Dobre tak vyrážame.“ Vybrali sa smerom do Kusy, neponáhľali sa z toho dôvodu že sa už schyľovalo k noci. Naruto našiel vhodné miesto na utáborenie sa a nechal svojich členov sa vyspať. Popri tom strážil tábor.
„Eh, Hinata sa veľmi zmenila. Keby som nepoznal jej prezývku v ANBU, tak by som ju nespoznal. No a to nehovoriac o Matsuri, ale čudujem sa že Gaara poslal práve ju. Myslel som že je jeho osobná ochranka. Aspoň ju uvidím po dlhej dobe v akcii.“
„-ttebayo.“ Pritom pokračoval v strážení.

Počas toho na cvičisku.

Tréning sa začal, všetci zmizli z dohľadu a schovali sa. Nikto nevedel aký bude ten chunin, tak sa nepokúšali ísť na neho bez hlavy. Najhoršie na tom bol však Yosuke, pretože z neho sa stal shinobi len pred týždňom. Jediný koho silu videl bol Naruto a aj to by sa nikdy neopovážil na neho zaútočiť. Teraz najme sledoval čo sa bude diať, pričom vytiahol kunai a zovrel ho v ruke. Na jeho prekvapenie videl Ryosukeho, ako stojí sám uprostred cvičiska. Rozmýšľal nad tým či by nemal urobiť prvý krok on, aj keď je len nováčik a pomaly žiadnu techniku nevie. V tom z úkrytu vybehla Ayane, nie nadarmo je hyperaktívna. K nej sa po malej chvíli pridala Suzu a takto tvorili tým. Čo ich však zaskočilo bolo to že boli len oni dve a zvyšný dvaja sa ďalej schovávali. Yosuke sa priblížil k nim bližšie keď sa zrazil s Mikan. Vtedy sa na ňu vrhol a zvalil ju na zem, skontroloval či si ich niekto nevšimol.
„Mikan mám plán.“ Povedal potichu.
„No však na to aby sa dal vykonať potrebujem aj teba.“ Pritom sčervenela. Vysvetlil jej plán a rozdelili sa. Obaja obišli chunina s ich dvomi kamarátkami bez povšimnutia. Keď sa stretli za jeho chrbtom pripravili sa na útok. Celé to sledoval Neji svojim byakuganom z diaľky.
„Echh chudák Ryosuke, toto bude mať ťažké. No len dúfam že sa nikomu nič nestane, asi by som ich mal zastaviť.“ Pritom sa poškrabal po hlave.
„No dobre, ako náhle na neho vybehnú tak to stopnem. Aj keď by ma zaujímalo kto vymyslel túto taktiku.“ Podišiel bližšie k bitke a chvíľu na to vybehli tí dvaja. Sensei ich zachytil a zastavil tréning.
„Dobre, pre dnešok by to stačilo. Môj tým vy tu ešte ostaňte a ty Ryosuke už môžeš ísť. Ďakujem ti.“ Potom si sadol ku svojim cvičencom.
„Tak mal by som na vás pár otázok.“
„Hai sensei.“ Zvolali takmer jednohlasne.
„Ad 1 zaujímalo by ma Ayane čo ťa vyprovokovalo do toho vybehnúť sama na viditeľne silnejšieho súpera?“ Otočil sa k nej.
„No, tak... ehm ako to povedať. Jednoducho bola som veľmi ďaleko od ostatných takže dohodnúť sa na taktike bol dosť problém. Tak som im chcela dať šancu sa nejako pripraviť, tým že odvediem pozornosť na seba.“
„No to bol dobrý nápad. Dobre tak teraz prejdeme k druhej otázke. Suzu, prečo si sa nedala dokopy so zvyškom týmu ale pridala si sa k Ayane?“
„Sensei, keď som ju sledovala sa biť s chuninom, tak sa mi zdalo že to sama nezvládne tak som jej prišla na pomoc. Predsa len dve by sme skôr ušli.“
„Fajn. No a teraz posledná tretia otázka na vás dvoch.“ Otočil sa na Yosukeho a poslednú členku týmu.
„Koho napadla táto taktika? Totiž väčšinou sa takáto spolupráca dá čakať od ľudí ktorý sa poznajú a nie od dvoch, ktorý sa poznajú len chvíľku.“
„Sensei...“ ozval sa chlapec.
„To bol môj nápad. Popravde to že som sa stretol s Mikan bola len čisto náhoda a keď som si všimol vývoj toho boja, tak ma napadla táto taktika. Pokiaľ viem tak každého slabina je útok od jeho chrbta. Takže preto, ale bol som rád že mi pomohla, lebo sám by som to nezvládol.“ Potom sa pozrel na svoju kolegyňu ktorá sčervenela. Toho si však všimol iba Neji.
„Ako keby som videl Hinatu, keď bola mladá a ľúbila Naruta. Škoda že mu to došlo až tak neskoro. To mi pripomína že by som sa mal dneska zastaviť za Hin, chcela totiž navštíviť jeho hrob.“ Prebudil sa zo zamyslenia.
„Tak dobre, to by bol koniec. Pozajtra vás čaká misia tak rozchod.“ Všetci sa spolu pobrali do dediny, no teda až na senseia, ktorý išiel za Hokagem. V kancelárii za stolom sedel Kakashi a čítal si knihu.
„Hokage sama, prišiel som k vám kvôli tomuto. Totiž na cvičisko mi došiel nejaký nový chlapec ktorého som nikdy nevidel. Vraj má váš súhlas sa pridať k môjmu týmu. A ešte viac ma zaráža to P.S.“ Hatake sa pozrel na list a len sa usmial pod maskou.
„Z toho si nič nerob, skutočne som mu dal súhlas. Je to totiž žiak jedného nášho spoločného známeho. Problém je že nechce, aby niekto o ňom vedel. Ako iste vieš, nastali problémy s novou organizáciou a on spolu s Hinatou išli získať nové informácie. Tak ma požiadal či by som jeho študenta nedal niekomu na starosť.“
„Aha, chápem. No a prečo práve s Hin? Veď viete aká je od tej doby čo zomrel Naruto.“
„Bola to jediná voľná ANBU, ktorú som mohol poslať na misiu. Áno viem, aj to je časť toho prečo som ju tam poslal. Je väčšia pravdepodobnosť že sa takto uvoľní. Potrebuješ ešte niečo?“
„Nie.“
„Tak sa maj.“ Potom Neji odišiel. „Ako to myslel, že sa uvoľní? Ale, to je teraz jedno.“ Medzitým sa po Konohe prechádzal celý jeho tým. Nakoniec zašli do Ichiraku ramen, každý si objednal po jednej miske. Chvíľu na to došiel do stánku Iruka.
„Iruka sensei.“ Pozdravili sa mu dievčatá.
„Ahojte, tak čo? Ako vám išiel prvý tréning?“
„Ale, celkom rýchlo to zbehlo. Inak sensei, prečo vy ste ešte stále len chunin a nie už jounin keď náš tréner je mladší od vás.“
„Heh. No to je dobra otázka, popravde to bude asi tým že som sa vždy chcel stať učiteľom. Keby som bol vyššie tak by mi bol pridelený len jeden tým a to by už nebolo ono. Ďalšia vec je že som sa nezúčastňoval misii. Teda pokiaľ to neberieme 10 rokov dozadu. Ale to je iný príbeh, aby ste vedeli čo sa vtedy dialo by ste si mali prečítať jednu sériu kníh. Myslím že sa to volá Príbehy 4 vojny shinobi, ak dobre viem tak teraz niekedy by mala byť vydaná posledná štvrtá kniha.“
„Sensei? A vy ste sa zúčastnili vo vojne?“ Opýtala sa Mikan.
„Hai, no je to už veľmi dávno. V tej vojne padol jeden veľmi dobrý človek, kedysi som ho učil tak ako vás. Potom z neho bol učeň terajšieho Hokageho. Ale ako som povedal je to už dávno. Pravdou však ostáva že toto bol jeho najobľúbenejší obchod s Ramenom. Nie je to tak Teuchi sama?“ Pritom sa starec obrátil.
„Áno to je, ešte si aj pamätám že sedával na mieste toho chlapca. Pokiaľ si dobre pamätám dokonca dnes je výročie záchrany dediny. Tak tu máte ešte jednu misku zdarma.“
„Arigato“ ozvali sa zborovo. Chvíľu po tom čo dojedli sa ešte rozprávali, no nakoniec sa rozpŕchli domov. Keďže Yosuke býval najbližšie pri Ichiraku ramen, išiel najprv odprevadiť dievčatá. Čo ho však viac prekvapilo bolo to že s nimi išla aj Mikan ktorá bývala trošku ďalej ako on. Prechádzali sa po Konohe a rozprávali sa o tom aká môže byť tá ich misia na ktorú majú pozajtra ísť. Ani si neuvedomili a už zo skupinky ostali len dvaja. Rozprávali sa ďalej o rôznych veciach čo ich cestou napadlo popri tom sa ona priznala k tomu že si začala čítať tú knihu čo spomínal ich sensei. Najme kvôli tomu že tam bol opísaný aj on Hrdina Konohy, vždy sa túžila stať takou dobrou ako bol on.
„Vieš Yosuke, moja mama mi vždy vravievala že som si s ním podobná. Vraj ho aj osobne poznala z Akadémie. No a ešte mala s ním aj zopár misií, vraj to bol syn Yondaime Hokageho. To však nikto nepotvrdil ani nevylúčil, jediný ktorý vie teraz pravdu je Kakashi sama.“
„Vidím že si do neho až zbláznená, pritom si ho ani nepoznala.“ Bola jeho odpoveď.
„Tu nejde o to či som ho poznala alebo nie. Ale o to že každý o ňom hovorí, ako o človeku ktorý sa mohol stať najsilnejším Hokagem. Keby nezahynul vo vojne.“ Povedala trochu rozčúlene.
„Hai. Aj keď hovorí sa že týchto hrdinov až veľmi zveličujú. Ale prajem ti nech sa ti to podarí.“ Trošku ju povzbudil.
„Ďakujem.“ Ani si neuvedomili a už boli pred domom Mikan. Vošla dnu a Yosuke sa pobral tiež domov.
„Sensei, ani som nevedel že ste až taký hrdina. Problémom však ostáva to, že prečo nechcete aby vedeli že ste na žive.“ S takouto otázkou v hlave došiel až domov.