Narutova nová Nádej – 02 – Shinigami sa vracia

Flashback: „Ďakujem.“ Ani si neuvedomili a už boli pred domom Mikan. Vošla dnu a Yosuke sa pobral tiež domov.
„Sensei, ani som nevedel že ste až taký hrdina. Problémom však ostáva to, že prečo nechcete aby vedeli že ste na žive.“ S takouto otázkou v hlave došiel až domov.

Skupinka:

Po čase sa dostali do blízkosti Kusagakure no sato. Neďaleko nej sa zastavili aby si premysleli plán vniknutia do dediny.
„Takže sme tu.“ Ukázal na mape.
„Ako vidíte vybral som toto miesto len z toho dôvodu že sú tu neďaleko tri brány, každou sa dá vojsť. Keďže nechcem aby naša skupinka bola nápadná tak si vchody rozdelíme.“
„Hai. Ale kde sa stretneme po vstupe?“ opýtala sa Hinata.
„No to je to čo ma zatiaľ nenapadlo, potrebujeme vzbudzovať čo najmenej pozornosti. Nikdy nemôžeme vedieť či to nie je niekto z organizácie. Môj nápad je stretnúť sa v reštaurácii niekde tu.“ Opäť ukázal na mape jedno miesto, pričom ju potom zroloval.
„Mám dve mapy, každému dám jednu. Keďže ja to tu poznám, stretneme sa okolo 10:00. Nesmieme tam prísť spolu, tak si rozdelíme časy. Ikawari ty prídeš päť minút dopredu. Tenshi ty presne na čas a ja vás kontaktujem. Rozchod.“ Všetci sa rozbehli ku svojej bráne boli prezlečený za remeselníkov a bežných ľudí. Vďaka tomu, sa im podarilo úspešne sa dostať do dediny. Ako tak čas plynul Naruto si našiel ubytovanie v neďalekom motely, do reštaurácie to mal možno minútu cesty. Vybalil sa a prebehol si výstroj, ktorú si zobral so sebou.
„Tak teraz by sa mi hodila moja katana z čias ANBU. Síce tú už nesmiem používať, lebo by ma kvôli nej niekto mohol spoznať.“ Pritom vytiahol zvitok so zvláštnymi znakmi. Kusol sa do palca, urobil pár pečatí a priložil ruku na zvitok. V tom sa pred ním objavila katana s modrou rukoväťou. Na jej puzdre sa nachádzali ornamenty modrej farby ktoré vykresľovali obrazec Konoha ANBU. Keď ju povytiahol z puzdra, tak sa na jej čepeli objavil znak Konohy a nápis Shinigami.
„Tak teraz mám všetko čo potrebujem, na šťastie túto katanu Hinata nevidela. Tak ide sa.“Obliekol si starý hnedý plášť a klobúk, teraz vyzeral skôr ako lovec odmien. Potom sa vybral do reštaurácie kde sa dohodli stretnúť.

Medzitým Yosuke.

Do Konohy prišlo ráno, tento deň sa začal ako každý iný. U Naruta doma sa mladý chlapec prichystal na svoju misiu. Hneď po tom vyrazil ku východnej bráne, mali sa tam totiž stretnúť o 9:00. Keď tam došiel, bol prvý, nikde nikoho. Vyzeralo to skôr tak že už všetci odišli a nechali ho tam samého. No po chvíli sa na mieste stretnutia objavila Mikan, ktorá pobehla k Yosukemu.
„Tak ako sme na tom?“ opýtala sa.
„No zatiaľ sme tu len my dvaja.“
„Ehh? Veď majú už iba dve minúty. To nemôžu stihnúť.“
„Jak že nie? Sa pozri za seba.“ V tom sa Mikan otočila a uvidela za sebou Ayane a Suzu.
„Hoi, mina...“ Ozvala sa tá hyperaktívna.
„tak ako sme na tom?“
„Už nám chýba len sensei a...“ v tom sa pri nich objavil Neji.
„Tak čo? Ideme na to? Misiu vám vysvetlím ako náhle sa vzdialime od Konohy.“
„Hai.“ Ozvali sa zborovo a už aj vyrazili na misiu. Cesta im netrvala dlho keďže išli do dediny neďaleko. Tam im Neji dal inštrukcie čo majú urobiť. Vďaka tomu sa rozdelili na tri skupinky, samostatne bol sensei, Yosuke bol spolu s Mikan a Ayane so Suzu. Veliteľmi skupín boli Uzumaki a Izuyaki. Keďže každá skupinka vnikla iným vchodom nevzbudili pozornosť stráže. Prebehli cez celé mesto a stretli sa so senseiom pri kontaktnej budove, ktorú im navrhol. Tam sa dozvedeli zvyšok plánu a však čo si nevšimli, bolo to že ich niekto počul. Samozrejme vyzradenie celej misie bolo takmer okamžité. Toto tým 5 nevedel a tak sa pustili do toho. Znova sa rozdelili tak ako boli, ale tentoraz mal každý z nich vysielačku. Ich misiou bolo totiž ukradnúť zvitok s nejakými neurčenými informáciami. Mali len popis ako daná vec vyzerá, to však stačilo na to aby ho spoznali. Chvíľu po rozdelení sa Neji stretol s informátorom, ktorý mu určil presnú polohu zvitku, tú následne rozoslal ďalej.

Narutova skupinka

Naruto prišiel do reštaurácie a pomaly podišiel ku svojim kolegom, ktorý ho nespoznali do doby než bol pri nich. Dohodli sa na pláne misie.
„Tak sme tu všetci. Našou úlohou je zistiť nejaké informácie o organizácii UNMEI. Máme totiž o nej málo poznatkov, ako iste viete táto organizácia je dosť podobná bývalému Akatsuki. Je pravdepodobné že ju aj vedie niektorý ich člen. V prípade stretu máte povolené použiť silu, ale len v najnutnejšom prípade. Nechcem aby sa niekomu z vás niečo stalo tak budeme stále v kontakte. V prípade vyzradenia sa stretneme v mojom apartmáne. Tam sa viac dohodneme. Inak ďalšie stretnutie je tu zajtra večer okolo šiestej. Rozumeli ste?“
„Hai.“ Ozvali sa spoločne a rozišli sa. Každý išiel iným smerom aby nevzbudzovali pozornosť a snažili sa získať nejaké informácie. Takto maskovaný Naruto vošiel do jedného baru kde nebol veľmi nápadný. Po chvíľke sa začal rozprávať s ľuďmi v bare, po pár otázkach prešiel na názov organizácie. V tú chvíľu každý stíchol, nikto mu na jeho otázku neodpovedal. To sa mu zdalo veľmi čudné tak sa ďalej nepýtal. Keď sa obzrel po bare, tak zahliadol jedného čudného muža, ktorý sa na neho uprene pozeral. Po chvíli vyšiel z podniku a sledoval či ho ten dotyčný sleduje. Jeho predtucha mu vyšla. Muž ho skutočne sledoval a keďže ho nevedel nájsť tak odišiel z podniku samozrejme ho Naruto sledoval. Ako náhle zašiel do uličky sa zjavil pred ním s vytiahnutou katanou.
„Tak, teraz sa porozprávame.“ Chytil dotyčného za golier a pritlačil ho k stene, druhou rukou mu držal čepeľ katany na bruchu.
„Čo vieš o UNMEI?“ Neznámemu chlapovi začal tiecť po čele pot, snažil sa prehovoriť ale mal zovreté hrdlo. Tak ho Uzumaki pustil, pritom stále dozeral na to aby sa o nič nepokúsil.
„No ide totiž o toto.“ Ukázal mu jazyk na ktorom mal špeciálnu pečať, ktorá mu zakazovala čokoľvek povedať o organizácii.
„Tak dobre, dohodneme sa inak. Zavedieš ma do úkrytu ktorý tu v Kusagakure no sato máte. Určite je niekto kto nemá tu prekliatu pečať a sľubujem ti že potom ťa pustím.“ Po tom čo dohovoril zasunul katanu do púzdra.
„Rozumiem, aj tak nemám veľmi na výber.“ Hneď na to sa vydali na cestu. Ta im netrvala veľmi dlho, keďže spomínaný úkryt bol hneď za bránou do dediny. Keď Naruto zistil kde sa úkryt nachádza len podal informáciu Matsuri a Hinate. Ako náhle dobehli tak pustil svojho zajatca ako mu to sľúbil a všetci traja vošli do úkrytu. Po chvíli sa objavili na dlhej chodbe, samozrejme sa tam nachádzalo aj pár dverí a tak tým ostal v pozore. Na konci chodby bolo rázcestie chodba sa delila na tri ďalšie, tu nastal ten problém ako sa rozdeliť. Keďže steny sú dosť hrubé tak by sa cez vysielačky nemohli počuť a tak veliteľovi týmu napadlo, že sa stretnú na danom mieste, keď niekto niečo objaví. Potom sa rozdelili. Ikawari išla v pravo, Tenshi prostrednou cestou a poslednému ostávala len ľavá strana tak sa vybral aj on svojou cestou. Keďže obe dievčatá boli z ANBU nemal o nich až taký strach a však dalo sa očakávať že to je pasca. Preto im ešte predtým ako sa rozišli, nenápadne vložil svoj špeciálny kunai do ich kapsy na zbrane. Po nejakej dobe došiel k veľkej bráne, ale hneď ako sa jej dotkol prehovorila k nemu líška.
„Naruto, za tými dverami sa nenachádza nič dobré, mám z toho zlý pocit.“ Ten sa však len pousmial.
„Heh.. no tak to je dobré, to je prvý krát od vojny čo si spomenula niečo také. Snáď mi prestávaš dôverovať? Či len zasa provokuješ ako to máš vo zvyku?“ Líška však na neho len odvrkla.
„Rob si čo chceš, ale vravím ti že to nie je dobrý nápad. Cítim tam totiž veľkú chakru a ani tieto dvere nie sú normálne. Po tom čo si sa ich dotkol to vyzeralo, ako keby vysávali tvoju chakru.“
„Dobre, rozumiem ti. Ale aj tak potrebujeme vedieť čo sa za tými dverami nachádza.“ Neváhal a otvoril dvere v tom sa mu podlomili kolená. Na konci miestnosti stál nejaký oltár s rytinami. Podišiel k nemu bližšie a začal čítať.
„Ty ktorý si vstúpil už nevyjdeš, čaká ťa tu skúška ktorou prejde len vyvolený....“ v tom ho to premiestnilo niekam do lesa.
„Teleportačné jutsu?“ Podivil sa, tak to tu ešte nebolo. Snažil sa zistiť kde sa nachádza, zdalo sa mu to tu až príliš známe. Prechádzal sa po lese až vycítil niečiu prítomnosť, hneď sa schoval do krovia odkiaľ pozoroval čo sa bude diať. V tom okolo neho prebehol nejaký shinobi so svojím týmom. Ich veliteľ sa nápadne podobal na Jirayu ale ešte v mladosti. Narutovi hneď docvakla jedna myšlienka ktorú si nechcel pripustiť.
„Minulosť? Ale veď to nie je možné. Ako môžem vidieť niečo čo som nezažil?“ Nechcelo sa mu veriť tak sa prefackal. A potom sa chytil za brucho, všimol si však že sa nedokáže skontaktovať s kyuubi. Čo bolo asi najhoršie, nelenil a začal ten tým sledovať. Nemal čo stratiť a však nechápal, čo má toto spoločné so skúškou. To že vidí opäť Jirayu a dokonca aj svojho otca, aj keď vo veku čo opustil akadémiu ho potešilo. Ale nevidel v tom súvis. V tom sa tým pred ním zastavil to však nečakal a vyzradil svoju pozíciu, hneď sa za ním objavil Jiraya a vpredu stál Minato a jeho dvaja priatelia. Neostávalo mu nič iné ako použiť jeho únikovú metódu, ktorá na jeho senseia spoľahlivo účinkovala.
„Oiroke no jutsu“ v tom jeho majstrovi vystriekla krv z nosa, problémom však bolo to že asi on jediný padol do tej techniky. Jeho otec hneď vytiahol kunai a hodil ho po ňom. S tým nemal problém a chytil ho len tak do holej ruky pritom ho od chrbta chytili zvyšný dvaja. Tomu sa už ubrániť nedokázal a schytal ranu priamo od Minata. Keď sa prebral, ocitol sa v táborisku, ktorý rozložil ten tým. Jiraya prišiel k nemu a spustil.
„Prepáč nevšimli sme si znaku konohy na tvojom ramene. Totiž táto misia mala byť tajná a nemal ísť nikto s nami. Aspoň tak to Sarutobi sensei vysvetľoval. A len tak mimochodom kto si? Lebo ťa ani ja ani títo chunini nepoznáme.“
„To je na dlhé rozprávanie, ale skrátim to...“ medzi tým sa snažil vymyslieť nejaké klamstvo ktoré by účinkovalo aj na nich.
„Ide o to že som bol poverený priamo Hokagem na dohliadnutie nad touto misiou, veď viete aká je situácia za hranicami. Takýmito opatreniami sa snaží Hokage znížiť neúspešnosť misii a ich nebezpečnosť.“ Všetci na neho trošku s údivom pozerali.
„To máš pravdu, ale nemal by som byť o tom informovaný aj ja a to ako veliteľ týmu 5?“
„Možno, ako iste viete tak ja som z ANBU...“ pri tom im ukázal tetovanie na ramene.
„Takže len toľko, nebojte sa ja som tu len ako pozorovateľ do misie nebudem zasahovať iba v najnutnejšom prípade. Tak keď dovolíte tak sa vzdialim.“ Potom im zmizol v obláčiku dymu.
„To bol čudný ANBU.“ Povedal Minato, ale nikto sa tým nezaťažoval, pretože vedeli že sa tá situácia vyostruje k novej vojne shinobi. A tak pokračovali ďalej s Narutom v úzadí. Po nejakej dobe došli na miesto kde sa mali stretnúť s informátorom ten tam však nebol. Čakali na neho asi hodinku, ale keď ani za tak dlhú dobu sa neukázal tak sa začali obzerať po okolí. Našli ho v neďalekom krovisku zabitého, vtedy si uvedomili že by to mohla byť pasca. Mŕtvolu prehľadali a našli papierik s informáciami. Tie však boli kódované a tak ho odovzdali Narutovi, ten po chvíli si spomenul na jednu starú šifru ktorú mu zanechal otec, keď sa vybral po jeho stopách. Roztvoril zvitok a začal prepisovať kód do zrozumiteľného jazyka a tak im ho odovzdal nazad. Z textu zistili že sa jedná o nejaký špeciálny zvitok, ktorý môže ohroziť svet shinobi. Mali tam aj udanú cestu k nemu, ale tou si už nemohli byť istý keďže ich informátor bol zabitý. Totiž to mohla byť v pohode pasca ako ich dostať. Veľmi na výber však nemali a tak sa rozhodli to risknúť. Nenápadne vnikli do dediny nikto zo stráži si ich nevšimol. Dokonca ani nášho hrdinu, ten však sledoval svojho otca. Bol totiž zvedavý aký bol v jeho veku. Postupom času sa blížili ku vchodu do jaskyne v ktorom sa mal nachádzať zvitok. Prešli dlhou chodbou, tá chodba mu pripomínala miesto kde bol on spolu s Hinatou a Matsuri dokonca by povedal, že je rovnaká keďže došli na miesto kde sa chodba delila na tri. Nastalo rozhodnúť ako sa rozdelia Jiraya išiel stredom, dvaja neznámi chunini išli v pravo a Naruto spolu s Minatom išli v ľavo. Túto cestu však poznal a obával sa toho najhoršieho. Po čase došli k tým veľkým dverám ktoré jeho otec otvoril za nimi sa nachádzal ten oltár ale v miestnosti toho bolo viac. Dokonca tam bolo aj desať shinobi z travnatej, to im nedalo tak sa pripravili na boj. Nič sa však nedialo, tí shinobi tam stáli ako soľné stĺpy, podišli k prvému z nich a tam si všimli že to vyzerá, ako keby boli pod vplyvom nejakého Genjutsu.
„No dúfam že ja takto nevyzerám“ zamrmlal len tak pre seba a však s členom klanu Namikaze to nehlo, on len pristúpil k oltáru a dotkol sa ho. V tom padol k zemi, Uzumaki k nemu hneď pribehol zistil však len jednu vec a to že jeho kolega je v poriadku len stratil veľa chakry. V tom sa tí shinobi v Genjutsu prebudili. Neostávalo mu nič iné ako brániť otca veď nemôže zmeniť minulosť, teda pokiaľ je skutočne v nej. Postavil sa do bojového postoja, urobil pár pečatí a vyvolal techniku.
„Fuuton: Kaze no Yaiba“ a hneď na to po niekoľkých hodí svoje špeciálne kunaie, ktoré mal pripravené. Objaví sa tesne za protivníkmi a použije Rasengan. Takto sa ich postupne zbaví a dobehne nazad ku zranenému. Chytí ho a odnesie naspäť na križovatku, kde sa stretnú spolu s Jirayom a zvyškom týmu. Im odovzdá Minata a vráti sa do tej miestnosti kde nájde zvitok.
„Otec sa toho dotkol a len mu to zobralo chakru a však mňa to prenieslo sem, niečo v tom... Počkať, otec sa toho dotkol a jeho chakra ostala v oltári a tak som sa dostal do jeho spomienok, čiže nie som v minulosti ale v spomienkach.“ Trochu sa poradoval a na to odniesol zvitok senseiovi. Ako náhle ho odovzdal tak sa prebral pri oltári.
„No to bol čudný sen.“ Prešiel ku stene kde našiel vtedy zvitok. Otvoril ju a našiel tam nový zvitok. Ten otvoril a prečítal. Bol napísaný jeho otcom a stálo v ňom „Ďakujem za záchranu neznámi ANBU.“ Teraz už nevedel čo si má myslieť. Keď sa otočil stáli za ním dvaja shinobi oblečený v čiernom plášti a na ramene mali zvláštny symbol. Postavil sa do bojového postoja a v tom tí neznámi pokľakli.
„Uzumaki Naruto, splnili ste skúšku ktorú vám váš otec zanechal, skutočnosť je taká že ste sa vrátili do minulosti, nebyť toho ako ste sa zachovali počas tej misie by sa rozhodlo o vašom osude, pretože keby neprežil váš otec tak by ste neprežili ani vy. A z toho dôvodu máme povinnosť vám odovzdať tento zvitok.“ Samozrejme ho prijal, ale nevedel čo má čakať.
„My z klanu Namikaze sme ho chránili roky a teraz ho dostávate ako pamiatku a dar k tomu že ste sa stali členom nášho klanu.“ V tom zmizli v obláčiku dymu. Vtedy si uvedomil že keď on mal niečo takéto u seba tak čo môže mať Hinata a Matsuri. Okamžite sa k nim teleportoval, na šťastie ich cesty sa zlučovali a tak pokračovali spolu. Naruto im nič o svojom dobrodružstve nepovedal len schoval zvitok a pokračoval v ceste s nimi. Prešli celú skrýšu ale nenašli nikoho.
„Tsk... tá krysa ich musela varovať.“
„Nič si z toho nerob možno to nabudúce vyjde.“ Odpovedala mu na to Hin. Tenshi to nebolo po vôli a tak vyšli všetci von. No pred vchodom ich čakalo nemilé prekvapenie a to v podobe piatich shinobi s belasím plášťom zo znakom vyzerajúcim ako mali v Uchiha klane ale červeným bola vytvorená ako keby hora.
„UNMEI“ zvolal.
Dotyčný sa len zaškrnuli a pripravili sa na útok. Senko im naznačil nech sa do toho nezapájajú.
„Tak ešte nevedia s kým si začínajú, asi ma ešte nepoznajú.“ V tom vytiahol katanu so znakmi konohy a na čepeli mal vyryté shinigami. Mihnutím oka použil shunpo a zabil katanou hneď prvého z nich. Videli iba ako vypľul krv a zrútil sa k zemi.
„Tak čo už vám to niečo hovorí?“ Len sa na nich uškrnul a v tom na neho nabehli všetci, on im však zmizol a postupne jedného za druhým zabíjal katanou. Nechal na žive iba posledného kvôli informáciam.
„Ty si Shinigami, u nás v organizácii máme také pravidlo že keď ťa uvidíme máme čo najrýchlejšie zmiznúť lebo nám nikto a nič nepomôže. Uzumaki Naruto, to je jeho meno.“
„To ma nezaujíma. Čo vieš o UNMEI?!“ opýtal sa s naštvaným výrazom v tvári a priložil mu meč ku krku.
„Viem len toľko, že my nie sme slabosi ako bolo Akatsuki. My sa medzi sebou nevyzradíme a nikto nás k tomu neprinúti.“ Slabý na to aby zvládol zdvihnúť ruku si prekusol jazyk a udusil sa krvou.
„Tsk. Nič sme sa nedozvedeli.“ Vtedy sa Naruto otočil ku svojmu týmu. Hinata mu skočila okolo krku a Matsuri na neho pozerala ako na zjavenie.
„Uzumaki Naruto, hrdina štvrtej veľkej vojny shinobi? To nie je možné, veď on zomrel pred desiatimi rokmi a keby to vedel Gaara tak by mi to povedal.“ V tom sa jej podlomili kolená. Uzumaki sa vytrhol z náručia Hin a došiel k nej.
„Vieš Gaara bol jediný kto to vedel, totiž rok po tom čo sme zničili Akatsuki tak sa objavila táto skupinka. Bolo to takto lepšie tajiť že žijem, mohol som ich potom sledovať a nezaoberať sa nejakými rozkazmi. Teraz vstaň a neobviňuj z toho jeho, on len konal na moju prosbu a vieš aký sme priatelia.“ Potom jej podal ruku a postavil ju. Otočil sa k Hin.
„No a ty mi prepáč že som ťa takto trápil. Prosím ťa nikomu v dedine nepovedz že žijem, stačí že to vie Kakashi a bude to vedieť aj Neji.“
„Rozumiem, ale prečo?“
„To ti vysvetlím neskôr, až sa vrátime do konohy. Už tam asi na mňa čaká môj študent.“ Tak sa vybrali do konohy.

Medzitým Yosuke.

Ten však nebol v Konohe ako si Naruto myslel, trčal na misii v dosť zlej situácii spolu s Mikan. Ich misia sa zvrtla pretože bola vyzradená a tak sa ocitli v boji. Problémom však bolo že obaja boli len Genini a tak ovládali len nejaké základné techniky. Neostalo im nič iné ako požiadať o pomoc svojho senseia, ale toho tiež prepadli. Takže nemohol prísť hneď jediný ktorý mali šťastie boli Suzu a Ayane. Tie sa doteraz nestretli s nikým, išli po bočných uličkách kde ich nikto nečakal. Z vysielačiek si vypočuli čo sa deje s ich týmom a tak sa pokúsili ukradnúť zvitok samé. To im aj vyšlo a čo najrýchlejšie sa snažili vrátiť späť k svojim kamarátom. Keď už boli neďaleko videli len ako Yosuke skladá pečate.
„Kege Bunshin no jutsu.“ Zvolal a okolo neho sa objavilo päť klonov. Tie však dokázal udržať len desať sekúnd, ale všimol si že za ich súperom už sú Izuyaki a Mithari. Na odlákanie pozornosti od nich to úplne stačilo. Keď už boli obe pri súperovi sa pred nimi objavil Neji a zastavil ich. Na zabitie protivníka použil Hakke Rokujuuyonshou aby nebolo veľmi vidieť krv. Kvôli tomu že to bola ich prvá zložitejšia misia a nechcel aby sa trápili kvôli tomu že niekoho zabili.
„Tak vidím že zvitok máme tak môžeme sa vrátiť do konohy.“