Rajuuho príbeh 5.časť

Rajuu už po niekoľkých dňoch vedel chodiť a tak sa vybral poobzerať sa po jaskyni. Ako zistil, jaskyňa bola strašne veľká a mala nespočetné množstvo chodieb. Vo všetkých chodbách horeli sviečky, takže v jaskyni vládlo pološero. Počas objavovania jaskyne stretával mnoho ľudí. Raz na konci jednej chodby zazrel svetlo. Rozbehol sa a keď došiel na koniec, zistil, že sa nachádza na obrovskom útese a pred ním je tmavomodré more. Obrovské vlny narážali na kraj útesu. Rajuu ešte nikdy v živote nevidel more, takže bol veľmi prekvapený.
„Tak takto vyzerá more.“ pomyslel si so šťastným úsmevom na tvári. „To je krása.“
Zavrel oči a začal nasávať neznámy pach. Pach vzduchu zmiešaný so soľou. Naľavo a napravo od útesu ležala piesočnatá pláž. A vtedy si Rajuu všimol čajky lietajúce nad morom. Zafúkal chladný vietor a na oblohe sa objavili čierne mraky. Onedlho sa začne búrka. Rajuu ešte nechcel opustiť útes ale chlad ho hnal dnu do jaskyne. Do tmavej, tesnej jaskyne. Otvoril dvere do svojej malej a pochmúrnej izby osvetlenej jedinou sviečkou, keď v tom Tezou prebehol pri ňom. Rajuu bežal za ním. Zakričal naňho:
„Tezou! Čo sa stalo?“
Tezou však neodpovedal a bežal ďalej. Rajuu za ním. Zatiaľ zvonka jaskyňu banditi bombardovali výbušnými kunaimi. Traja ninjovia držali pred sebou bariéru z čakry. Vtedy pred jaskyňu vyšiel Tezou.
„Dobre, že si tu, už by sme to dlho nevydržali.“
Rajuu si až vtedy všimol, ako vlastne Tezou vyzerá. Bol celý oblečený v bielom, mal dlhé biele vlasy a dokonca aj tvár mal bledú. Na boku mu viseli dva Kusanagi. Sálala z neho sila.
„Pusťte bariéru.“ rozkázal.
Vytiahol meče z pošiev, zoskočil zo skaly a pustil sa do banditov. Skákal medzi nimi takou rýchlosťou, že ani nestihli zareagovať a už boli rozsekaný. Sekal do nich a keď náhodou s niekým skrížil meč, tak ho prebodol druhým. Rajuu obdivoval tú rýchlosť, tú šikovnosť a tú silu, čo mal. Takto to išlo asi dve minúty, potom sa Tezou vystrel, obzrel sa dookola a zastrčil meče späť do pošvy. Všetci boli mŕtvy. Tezou sa vrátil do jaskyne a keď sa vracal, mimovoľne povedal:
„Predstavenie skončilo.“ usmial sa.
Všetci sa za ním s obdivom pozerali. Aj Rajuu. Zistil, že banditi ani nie sú taký silný, len ich je veľa. Majú šancu vyhrať.