The tears of Sakura tree

Bol prekrásny jarný deň a ja som sedela pod rozkvitnutou sakurou. Toto ročné obdobie bola najkrajšia. Z neba sa znášali kvapky teplého dažďa. Bolo to nádherné. Môj pohľad spočinul na kvetoch čerešne, ktoré jemne odvieval vietor. Občas mi nejaký spadol do lona. Slnko zapadalo a mesiac sa pomaly ligotal na oblohe. Bol to krásny pohľad. Spomenula som si naňho... Úsmev na mojej tvári nahradila práznota v očiach. Odkedy sa to stalo... Dosť často som tu sedávala. Jedine tu som mala pocit, že ešte žijem. Mala som a ešte stále mám priateľov. A hlavne mám Naruta. Ale tento príbeh nebude len o tomto krásnom daždivom dni. Chcem vám vyrozprávať niečo iné. Chcem vám vyrozprávať môj príbeh, a hlavne ako to so mnou išlo dolu vodou, keď odišiel môj týmový partner a moja veľká láska.

"Ako je možné,že Sasuke-kun...." túto orázku som si kládla keď som ráno vstávala, keď som večer zaspávala... vlastne stále. Bola som úplne na dne. Prestala som chodiť do medzi ľudí. Dokonca som ani nereagovala na Narutove neustále telefonáty. Cítila som sa nejaký kúsok ničoho, ktorý padá do nekonečnej priepasti. Okolo seba som videla len temnotu. Nech som sa snažila ako to len šlo, nikde som nevedela nájsť svetlo. Cítila som, že do tej priepasti padám stále hlbšie. Moje srdce pukalo už len pri pomyslení na jeho meno. Nevedela som sa dostať z toho veľkého smútku. Bolelo ma to tak veľmi, že som pomyslela, že ukončím svoje trápenie. Trvalo to týždne,mesiace no nenašla som žiadne iné východisko. Nemala som už prečo žiť. Nič ma tu nedržalo. Snažila som sa.... ale nevedela som nájsť žiadnu zápalku, ktorá by ukončila tú nekonečnú temnotu.

Rozhodla som sa ukončiť to tejto noci. Nevedela som ako to síce spravím ale to bolo jedno. Hlavne aby som mala to trápenie už sa sebou. Sedela som vo svojej izbe a sledovala som západ slnka. Myslela som si,že bude posledný, ktorý uvidím. V ruke som zvierala našu spoločnú fotku. Rozhodla som sa, že napíšem rozlúčkový list rodičom a Narutovi. Vybrala som papier a pero. Nevedela som čo napísať a strašne sa mi triasla ruka. Chcela som aby pochopili, aké to pre mňa bolo neznesiteľne ťažké.

Naruto,

Ty asi vieš najlepšie ako sa cítim. Ja viem,že ani pre teba to nie je ľahké. Je mi ľúto ale nemám viac sily na to, aby som bojovala s tou bolesťou čo cítim. Cítim, že padám stále hlbšie a okolo mňa nie je nič. Sasuke pre mňa znamenal tak veľa. Ja viem je to už skoro rok, ale ja sa stále neviem zbaviť tej bolesti. Dúfam, že aspoň ty pochopíš, prečo som to spravila. Mala som ťa veľmi rada a som ti nesmierne vďačná, za to, čo všetko si pre mňa spravil. Verím,že sa ti splní tvoj sen.
Zbohom...
Sakura

Dopísala som listy. Cez slzy som skoro nič nevidela, ale bola som si istá, že sa už zotmelo. Asi bol čas navždy sa pobrať preč. Listy som položila na posteľ a odobrala som sa k rieke. Ani neviem, prečo som si vybrala práve toto miesto. Po ceste som našťastie nikoho nestretla. Keď som dorazila k mostu, chvíľu som sa dívala na odraz vo vode. Zdalo sa mi, že som tam zazrela jeho tvár. Chcela som byť s ním a tak som preliezla zábradlie a vybrala svoj kunai.
"Zbohom moji drahí,Konoha,Sasuke-kun"
"Sakura-chan nerob to!"
Zrazu som za sebou začula Narutov hlas. Obzrela som sa, no nik tam nebol.
"To sa mi len zdalo... ale... to je nemožné... možno by som to nemala robiť"
Preliezla som zábradlie a na zemi som našla zápalku. Možno to má byť svetlo v mojej temnote. Možno mi to malo niečo naznačovať. Ale... ten hlas... zreteľne som počula Narutov hlas. Asi to nikdy nepochopím... ale zachránilo mi to život....

Stále som sa pozerala na dopadajúce kvapky dažďa. Tie kvapky mi pripomínali moje slzy. Ako neustále padali z mojej tváre, keď odišiel. Dážď pomaly ustal. Hmmm.... Presne ako ustal aj môj plač. Od tej osudnej noci sa veľa zmenilo. Neviem, či to bol osud, alebo len tá zápalka. Ale myslím, že jedno z toho som pochopila. Narutov hlas, ktorý som počula. Vravel mi aby som neskákala. Už viem prečo. Ani on na tom nebol najlepšie a potreboval moju pomoc. Tak ako som pomohla ja jemu, pomohol aj on mne. Dnes je to presne sedem rokov, ako Sasuke odišiel. V mojom živote sa naozaj veľa zmenilo... A najmä v mojom vzťahu k Narutovi. Myslím,že malé ružovovlasé dievčatko s prenikavými modrými očkami je tomu dôkazom. Odchod mojej veľkej lásky mi veľa vzal, no dal mi toho ešte viac....