"Konečná! Vypadnite a nemrhajte mojim časom!" IV

...........
Rodina nerodina. Mladému dospievajúcemu ninjovi začali liezť po mysli samé temné veci, podobné nepekným postavám v románoch, ktoré vždy umreli alebo sa im stala rovnako nepekná vec. Na to, že jeho police boli plné kníh a nie trofejí z misií, sa mu nezdalo, že by bolo niečo v neporiadku. Jedine tak sestra... to, že dievčatá dospievajú rýchlejšie vedel už dávno, nemusel ani čítať, ale čo bolo moc bolo moc.

Ten tyrkysový pohľad Narutových očí, ho zakopával do zemskej kôry ako nejaký vrták. Jediné čo mohol pod tou farbou robiť, bolo snažiť sa, že je čierna a on je pomstiteľ. Zachvátil ho pubertálny amok kníh. Narutov pohľad šľahol na Auree ktorá sa chichotala ako nepríčetná. Prečo on musí vychovávať deti najväčšieho blázna na svete hneď po Ero-sennninovi. S rukami založenými na hrudi si tých dvoch prezeral ako niečo čo sa oddelilo od jedinca. Určite nemali byť dve deti, stačilo jedno. A to sú prosí pekne ešte len deti, dospievajúce, ktorých sa začína chytať puberta. Až budú mať nejakých sedemnásť, pubertálnych sedemnásť, tak umrie na rodinné prepracovanie. A Toshyia ak bude ako Sora, tak ho zamkne do vysokej veže, odkiaľ niet úniku. Nechá mu maličké okienko aby sa mu neudusil. Auree, to je celá matka, nevie obsedieť, je drzá a furt frfle. Nechápe ako niekto ako Sora a Ayame mohli byť spolu. Nechápe už vôbec nič. Sasuke by mu tiež mohol občas pomôcť, neboli to len jeho priatelia. Toto je horšie než Sennen Goroshi.

„Čo mi k tomu poviete?“ otázal sa s autoritatívnym tónom v hlase Naruto na svojich dvoch zverencov. Auree sa furt smiala a prechádzala z miesta na miesto. Toshyia si len povzdychol a pohliadol na nástenné hodiny. To sú mu ale veci toto. Narutové prsty zaťukali po doske stolu a z modrých očí začali šľahať blesky.

„Toshyia? Čo si to spravil so svojou izbou?“

„...je čierna...“ povie ľahostajne chlapec a ďalej sa díva na kyvadlo.

„...ako to povedal?“ rozčúli sa Naruto. „...len tak akoby si vypral Sasukeho kocúra!“ Auree sa rozosmiala až si sadla na gauč. Naruto sa postavil s treskom do stola.

„Mám toho dosť! Ty si si premaľoval izbu na čierno a ty Auree robíš... absolútne nehodné veci na mladú slečnu.“

„Ale Oji-san.“ Vycerí zuby Auree a natiahne po ňom svoje ruky. Toshyia pozdvihne obočie.

„To vraví ten pravý.“ Odfrkne, na čo sa Auree ulísne na Naruta, ktorý skôr by chcel peniť a vrhnúť sa po tom malom úraze. Ale Auree ho zadŕža návalom rúk, nôh a lichôtok. Tak tomu sa hovorí účinná obrana dievčaťa. Že on sa trápi?

„FAJN!“ zvolá hokage na celý dom a zbaví sa Auree, ktorá sa zatočí v piruete vo svojej podberanej sukni a vyparí sa do kuchyne.

„Idem teraz do svojej izby! Chcem aby do konca týždňa bola tvoja izby... v poriadku!“ rozhodí do všetkých strán Naruto.

„Prečo?“ ozve sa od Toshyi, keď Naruto vyjde na schody domu.

„Držím smútok.“ Bože, ten drží smútok asi za každého mravca, ktorého pristúpi. Horší než najhorší sennen goroshi od Kakashiho. To je ono! Vysvitene blonďáčikovi pred očami úľava. Otočí pomaly na Toshyiu hlávku s psychopatickým úškrnom.

„...nechceš zriadiť cvokáreň? Oji-san?“ Naruto ponechajúc jeho otázku vo vzduchu sa vyberie so smiechom hore. Toto bude dostatočný trest pre oboch. Nebudú vedieť čí sú. A nech láskavo Toshyia Aidara Tenshi zabudne na nejaký hrob jeho rodičov. Nič neuvidí! Nezaslúži si to. Na tieto decká musí ísť železnou rukou. Nič iné mu neostáva.

Keby tá obloha aspoň nebola taká modrá. Bože, prečo musí byť Konoha také miesto? A to o Sune ani nehovorí! Mal odísť s niekým do snežnej alebo kam. To slnko sa mu začína protiviť.

„Jeeez, Naruto, je horší než ja v jeho veku.“ Zhodnotí situáciu Shikamaru znalecky v obore. Toshyia mu príde ako zasvätenec do vecí nudných a otravných. Zdá sa, že už len chodiť a vystrčiť nos z domu je pre neho utrpením. Predsa ešte pred pár dňami to decko lietalo všade, chodilo tam, kde nemalo, a teraz je ako kus umierajúceho tvora. Naproti tomu sa zdá, že Auree je ešte viac hyperaktívna.

„čo mám ako s nimi robiť? Čo?“ Naruto mykne plecami a pohliadne vzadu na tú plamennú krásku, ktorá sa smeje s malými deťmi. Aaah, konečne mu bude dopriate. Žiadny Sakura, žiadna Hinata, nikto, len ona. Hahahaaaa! Najradšej by sa rozosmial, keby nebol považovaný za chytrého Hokageho, čo ho v istých smeroch teší i pohoršuje. Niektorí ľudia si s prepáčením serú do huby.
„Dávam ti ich na starosť Shikamaru. Budú v tvojej skupine.“ Oči jouninna skôr nevytečú z dierok po tých slovách.
„Ja nechcem! Pre zmilovanie! Čo s nimi mám robiť? Jeden zabíja len tlesknutím ruky, druhá hvízdnutím!“ to mu teda naložil.

„Naruto, chcem s tebou hovoriť.“ Objaví sa tam tretí inteligent z ročníku. Obaja pohliadnu na Sasukeho, ktorý si točí s podivným kusom čierneho lana. Toshyia sa uchichtne a Auree zase spraví piruetu.

„Aaaa Sasuke-san.“ Vypískne, keď zočí Uchihu najstaršieho na svete.

„Čo má to dievča so mnou za problém?“ Naruto sa zachichoce a Shikamaru si povzdychne. A toto má byť teoretik? Nevie celkom nič. Stárne a hlúpne. Ale hovoriť mu to radšej nebude.

„Je v puberte a má svoje platonické lásky.“

„Čo?“ zahučí Uchiha. Obaja si povzdychnú a Shikamaru do neho strčí.

„Choďte niekam...“ pošle ich do hája a otočí sa na tých dvoch. Na Auree s hviezdičkami v očiach a znudeného Toshyiu. To mu je teda denný externý vývin duše týchto dvoch mladých. No, len nech odlezú riešiť čierne laná, ktoré ma iste na svedomí tento tu krpec prítomný. Keď je veľký Hokage a Uchiha už za horami za dolami, veľký mozog Shikamaru si povzdychne. Čo má s nimi robiť?

„Tak fajn...“ prizná na koniec.

„Čo chcete robiť?“ on vážne nevie kam toto povedie. Prečo mu to Naruto len urobil? Mal ich dať komukoľvek inému, aj Kakashimu, ktorý je furt zalezený v knihách, aj tak sa len nudí po tom úraze. Čo on s nimi má asi tak robiť?

„...spať...“ povie Toshyia ľahostajne.

„Hocičoooo!“ vyhučí Auree. Tá ich zmena mu nelezie do hlavy. Čo sa im stalo? Nejaké starodávne prekliatie alebo čo? no len nech počkajú tí dvaja. To si s nimi vyriadi na druhej strane. So Sorom i Ayame. To urobili naschvál.

„Ja sa snažím s tým niečo robiť!“ ozve sa podráždene Naruto hádžúc do seba štvrtú misku s rámenom. Sasuke opretý o pult si krúti ďalej to lanko, akoby chcel aby Naruto zrak sa naň namotal a krútil s ním. Najradšej by mu ho hodil do misky.

„Priznaj to, sú nezvládnuteľní! Si na nich sám a čo tá tvoje ryšavica?“ prestane Sasuke krútiť s povrázkom a namiesto toho si vloží do úst oriešok z misky na pulte.

„Volá sa Sayumi.“ Odsekne mrzuto Naruto smerom k Sasukemu, ktorý furt len vzdychá a sťažuje sa. A vôbec kde má ten svoj kŕdeľ detí? Tiež nevie kedy prestať obnovovať klan. Už má päť detí a je on normálny? Nie, nemyslí, že je. Nikdy nebol. Niečo v hlave mu preskočilo už pred dvadsiatimi rokmi.

„...prečo ich nestrčíš jej?“

„Sasuke, ty filozof, pamätáš si vôbec ako sa volajú tvoje deti?“ na Uchihovej tvári sa mihla vráska hnevu. Čo on sa bude rozčuľovať.

„...to nie je podstatné.“ Povie a zase si začne točiť povrázok.

„...bolo by to inak, keby Sora žil...“ povie krátko a omoce si povraz okolo zápästia. Naruto uloží paličky do misky a vystrie sa. K tomuto nemá čo povedať a komentovať to rozhodne nebude. A nechce ani aby to vyťahoval pred deťmi, inak uvidí čoro-moro o akom sa mu nesnívalo.

„Príde čas, kedy im to povieme. Teraz sa musia vysporiadať sami so sebou.“ Postaví sa od stánku a vydá sa po ceste na svoje stanovisko. Sasuke si znova povzdychne a vloží ruky do vreciek.

„I tak dávaš stupídne príkazy.“ Otáže sa za jeho chrbtom Sasuke, na čo sa Naruto rozosmeje. Aaaah, on ho vie tak dobre pobaviť.

„Sasuke, Sasuke... nikdy v živote nebudeš Hokagem.“

„Na to nenarážam.“ Zavrčí Uchiha, znova a opätovne ako v delíriu točiac lankom.

„Ani zástupcom...“

„Čo proti mne stále máš?“

„...ah, si vtipný...“

„Dobre, tak naposledy Auree... niektorí z nás majú citlivé uši... keď poviem zapískať nech neohluchne polovica zvery v lese na čele so mnou a tvojim bratom.“ Toshiya si malíčkom prečistí zaľahnuté pravé ucho. Shikamarov výraz sa hodina čo hodina stáva pretiahnutejším, najradšej by si vykopal jamu a prečkal tam tieto nepokojné časy.

„Ale ja s nudííím.“ Odsekne dievčina.

„Mali ste ísť do školy!“ zavrčí Shikamaru. Toshiya pozdvihne obočie.
„A na čo? sám dobre vieš, že je to k ničomu.“ Povzdychne si a prenesie svoju existenciu na peň.

„Občas sa pýtam, ktorá časť vašich rodičov bola taká ako ste dnes vy. No áno, Sora bol istým spôsobom ako... nenormálny, ale pokiaľ viem Ayame bola inteligentná a chytrá žena.“

„To sme ako nepodarky alebo čo?“ zasiahne ho tmavým pohľadom Toshyia.

„To nehovorím Toshyia-kun... len sa snažím nejako priradiť vaše vlastnosti k vašim rodičom.“ Dobre, toto zachádza už ďaleko. Naruto mu prikázal nehovoriť nič o rodičoch. Ale on myslel, že to pomôže a nejako ich to povzbudí. Ale zdá sa, že to bude tvrdý oriešok. Už vie, prečo vybral Naruto jeho, na rozlúsknutie.

„Toshyia! Baka yo!“ nesie sa celým domom ako vlna tsunami. Auree sa pri stole rozosmeje. To dievča muselo spadnúť zo strechy, alebo do studne, či z iného vysokého predmetu. Skonštatuje Toshyia, keď sa zrazu dovalí dole Naruto celý červený v tvári.

„Prečo je moja izba celá čierna?“

„...držíš smútok?“ toto je choré. Dá zriadiť psychiatriu. Hneď zajtra ráno podpíše stavebný príkaz. Sasuke bude doktor, tak sa zbaví i jeho.

„Možem vedieť aký smútok?“ oprie sa rukami o stôl. No konečne, že ho to i napadlo, povzdychne si Toshiya.

„...je to sedem rokov od úmrtia rodičov.“ Naruto stuhne a div nerozdrtí stôl.

„A to je dôvod premaľovávať moje steny na čierno?“

„...tak či tak príde temnota Naruto...“ Naruto sa otočí na päte a zúrivosťou červený vybehne hore po schodoch, kde to buchne, ako tresol dverami.

„...ešte mu to nevrav.“ Zasmeje sa Auree stavajúc so slamiek akého si netvora.

„...nechaj ho prekvapiť sa...“ položí pozväzovené slamky na stôl. Postaví sa a tanečným krokom vyjde z kuchyne.