New Life 19

Keď mi skončila hliadka, išla som za Gaarom, oznámiť mu, že večer nemá chodiť.
,,Prečo?" spýtal sa ma. Chytila som sa za hlavu tak, aby mi nevidel do očí a povedala som.
,,Necítim sa dobre. Asi som chorá, alebo niečo. Nechcem ťa nakaziť." šepla som a otočila som sa mu chrbtom.
,,Uvidíme sa neskôr. Ahoj." povedala som mu, ani som mu nedala šancu mi odpovedať a vyšla som z dverí. Kráčala som rovno k hlavnej bráne, kde som mala počkať na ten jej klon. Stále mi vŕtalo hlavou, o čo jej ide. Ako som očakávala, niekoľko minút pred ôsmou sa pri mne objavila Tara, alebo lepšie povedané jej klon. Len na mňa kývla a išla popredu. Mlčky som ju nasledovala a premýšľala som nad tým, čo sa bude diať, či robím chybu. Zmení mi táto udalosť život? Nevedela som si na vlastné otázky odpovedať. Prešli sme cez jednu dunu a predo mnou sa objavila Tara. Jej klon zmizol a ona sa na mňa začala usmievať tým svojím protivným úsmevom.
,,Tak, ujasnime si to raz a navždy. Kto v skutočnosti si?" spýtala som sa. Začala som byť opatrná. Všímala som si každý jej pohyb. Stála tam predo mnou a zatínala päste.
,,Vieš Anamo, ja by som ti to aj povedala, ale je to zložité. Je to veľmi dlhý príbeh. Dlhý a komplikovaný." usmiala sa a vzdychla.
,,Ja mam času dosť." povedala som a prižmúrila oči.
,,Ach, Anamo-chan," oslovila ma a moje meno zdôraznila, až mi nabehla husia koža.
,,Poviem ti to. Aj tak to s tebou skončím." usmiala sa a privrela zúrivo oči. Hneď som sa pripravila a prikrčila. Očakávala som útok.
,,Neboj sa, najskôr ti to objasním. Takže, začalo to tým, že Madara vyhlásil vojnu. No hej, chcel dostať postupne všetky zemi, ale na Sunu nemal dostatok armády. Rozhodol sa, že najviac Sunu oslabí tak, že im zoberie Kazekageho, a potom dostane Sunu ľahšie, bez zbytočných obetí. Nie že by mu to nebolo jedno, ale ešte ich bude potrebovať na to, aby zničil a dostal pod seba ostatných a tým aj Deväťocasého a Osemocasého. No a tak ma najal na to, aby som ho proste odpútala od teba. Zničila váš vzťah a tým ho zničila. Zariadiť, aby sa Kazekage do mňa zamiloval nie je také ľahké ako som si myslela. Vlastne sa tomu ani nečudujem. Tak som to skúšala náhodami. Snažila som sa ťa vyprovokovať, chcela som, aby si žiarlila a tým zničila váš vzťah, no ani to mi nevyšlo. Nevidím to inak, ako ťa zabiť. Chcela som najskôr skončiť s Kazekagem, ale nechcem riskovať. Je dosť silný a neho rada prenechám Madarovy." to čo mi tu hovorila mi vyrážalo dych.
Preto bol celý ten čas v ústraní. Mal tu špeha, mal tu niekoho, kto by nám zničil životy.
,,Nedošlo ti, že ťa len využíva?" povedala som a snažila som sa nahodiť posmešný tón.
,,Nikdy sa ti nepodarí oslabiť Sunu, a zničiť nám vzťah. Pokúšala si sa o to celý ten čas, a nedarilo sa ti."
,,Nevyužíva ma. Som jeho najvernejšía. Len vo mne má dôveru. Ale čo ti to budem hovoriť. Nie je to už jedno? Aj tak sa to skončí, teraz."
,,Bože a ty veríš niekomu takému ako je Madara? Nechápeš, že keby sa ti to podarilo, zabil by ťa, alebo odkopol? On chce bijuu ovládnuť sám. Nepotrebuje sa o nich deliť s tebou! To si až tak naivná?" vyprskla som v smiech.
,,Prestaň ho urážať. Vôbec ho nepoznáš, nevieš aký je, nevieš čo som pre neho schopná spraviť. Nevieš o ňom nič, tak mi tu nehovor blbosti!" vyštekla na mňa a rozbehla sa proti mne s katanou. Okamžite som zareagovala a uskočila som. Vytiahla som katanu a prikrčila sa. Vrhala sa na mňa ako zmyslov zbavená. Útočila a bránila sa. Myslím, že som ju poriadne vyprovokovala.
,,Technika Ľadového Vezenia!" skríkla a ja som zostala šokovane hľadieť na zem. Ľad? V púšti? Čo sa to tu deje? Zo zeme vychádzali rôzne ľadové útvary, ktoré sa ma snažili zachytiť a zamraziť. Uhýbala som koľko to len šlo.
,,Technika Vodnej Explózie!" skríkla som a okolo mňa sa utvoril kruh z vody, ktorý ma chránil a zároveň útočil. Boj bol nekonečný. Snažila som sa ju chytiť do Vodného biča a pustiť do nej elektrinu, ale jej techniky boli na mojej úrovni. Bola silná. Po hodine sme obidve vyčerpali zásobu chakry a nemali sme už silu vytvoriť nejaké ninjutsu.
Z posledných síl sme sa na seba rozbehli s katanami. Mali sme problém ich udržať z nedostatku síl. Už sme boli pri sebe, keď sme obidve zrazu zastali a zostali sme na seba vyjavene civieť. Z našich úst sa spustil pramienok krvi. Pozreli sme sa na seba a zistili sme, že sme sa navzájom prebodli katanami. Bola som taká otupená, že som necítila ako katana vnikla do môjho brucha. Moje telo sa ešte nespamätalo z toho šoku a zrazu ostrá bolesť. Prehla som sa bolesťou a pozrela som na Taru. Tá sa zrútila na zem v bezvedomí a ja som klesla vedľa nej. Musím sa dostať do Suny. Musím. Uhryzla som do prstu a priložila ho na zem.
,, Kchyose no jutsu!" zvolala som a vedľa mňa sa objavila veľká žaba.
,,Anamo-chan, čo sa deje?!" skríkla na mňa a zahľadela sa na moju ranu.
,,Choď do Suny a povedz im, kde...sme." ledva som to dopovedala, a už som upadla do bezvedomia aj ja.