Hľadanie strateného brata - 4 Pravda

,,Kabuto! Prestaň vyvádzať!."
,,Sajuri, nedovolím aby sa medzi vami niečo stalo!"
,,Veď sa nemá čo stať, prosím pusti ma do mojej izby." snažila so m sa mu vytrhnúť.
,,Nie, budeš v mojej izbe, ako som už povedal."
,,KABUTO! Už niesom malá, mám dosť rokov na to, aby som vedela čo mám robiť!"
,,Nemáš ani sedemnásť!" stlačil mi ruku silnejšie.
,,Kabuto, niesom hlúpa.. s hocikým by som si nezačala.. prosím, Kabuto.."
,,Túto noc zostaneš v mojej izbe." pustil ma, a ja som išla za ním.
Prudko sa otočil
,,Dobre, ale ak sa ti niečo stane, alebo sa ťa ten parchant dotkne.. pôjdeš domov!"
,,Bez teba domov nepôjdem!.."
,,Ja odtiaľto aj tak odísť nemôžem."
,,Prečo?"
,,Lebo!"

Sasuke už stál pred Kabutovou izbou.
,,Vypadni! ja ťa k nej nepustím" skríkol Kabuto.
,,Ja mám tvoju sestru rád... a keď si myslíš, že by som bol schopný toho čo si si o mne myslel,
tak si ešte väčší úbožiak, než som tušil!"
,,Pche, čo to tu trepeš?!"
,,Vravím.. že mám TVOJU sestru rád!"
Toto si k môjmu bratovi, zatiaľ nikto nedovolil. Keď Sasuke hovoril že chce byť so mnou,
netušila som .. že to myslí úplne vážne.
Myslela som, že sa do Sasukeho pustí, ale povedal:
,,Ak.. máš Sajuri tak rád ako hovoríš.. dokážeš mi to tým, že zabiješ Orochimara!"
Sasuke úplne stŕpol.
,,Tušil som to.. vedel som že si na to mäkký."
,,Niesom mäkký.. ale jeho nezabijem!"
,,Prečo nie, veď chce tvoje telo, tak sa ho aspoň zbavíš."
,,Tvoje telo?" nevedela som čo si mám myslieť.
,,Áno, jeho telo.. ďalší dôvod, prečo nechcem aby si s ním niečo mala."
,,Ja mu svoje telo nedám.. ja ho zabijem ale až keď to bude vhodné pre mňa!"
Postavila som sa vedľa Sasukeho:
,,Prečo si mi to nepovedal?!" pozeral do zeme.
Strčila som do neho.
,,Niečo som sa ťa pýtala! Prečo si mi nepovedal že chce tvoje telo?"
,,Ja.. nevedel som ako ti to mám povedať,.." pozrel na mňa so smútkom v očiach.
,,Prepáč.. nechcel som ti klamať."
,,Sasuke ale mne môžeš povedať pravdu. Ja by som sa za to na teba nehnevala."
Obaja videli, že som mala slzy v očiach, no nikto sa neozval.
Kabuto sa otočil a vchádzal do svojej izby.
,,Môžeš isť so Sasukem..." zdal sa byť smutný, ale cez vlasy som mu zle videla do tváre.

Rozbehla som sa do svojej izby.
Nechcela som vidieť ani jedného z nich... ešte som začula Sasukeho ako za mnou kričal:
,,Sajuri! Vráť sa!"

,,Bež za ňou! Zastav ju, lebo si niečo spraví!"
,,Nie, len potrebuje byť chvíľu sama. Ona by si neublížila.." povedal Kabuto.
,,Niesom si tým taký istý, radšej za ňou pôjdem." Sasuke sa otočil na odchod, no Kabuto ho chytil za rukáv.
,,Neboj, nič jej nebude. Zažila príšerné veci.. videla ako zavraždili jej rodičov. Niesom jej skutočný brat.. ale snažím sa ním byť. Keď jej zabili rodičov, zobrali ju k nám. Nechcela nikomu povedať čo sa stalo. Raz som jej mal zaniesť obed do izby, a povedala mi čo sa stalo.. s jej rodičmi, nevedel som prečo to povedala práve mne..
Postupne sme sa viac zblížili, bola mi ako sestrou.. potom prišiel Orochimaru, a ja som odtiaľ musel odísť." zhlboka si vydýchol.
,,Pokúšal som sa odtiaľto odísť, ale nedalo sa."