Hate or Love? 06

Cestovali sme celý deň a ja som bola už dosť zničená. Keď sme konečne prešli púšťou a dostali sme sa medzi stromy, Kazekage rozhodol, že sa utáboríme.
Ja som sa rozhodla ísť pozbierať nejaké vetvy, aby mohol Kazekage zapáliť oheň. Keď som vyšla spoza stromov našla som Kazekageho a Daia sediacich oproti sebe pri malom ohníku, ako na seba zazerajú. Prišla som k nim a drevo som hodila na zem takže ich to prebralo z upretých pohľadov. Nechápala som ich správanie. Dai sa zvrtol, schytil ma za ruku a strhol k sebe.
,,Sadni si Mana,“ povedal a tak mi nezostávalo nič iné.
,,Nie si hladná?“ spýtal sa ma. Pokrútila som hlavou a pozrela som na Kazekageho. Ten sedel oproti a hľadel do plameňov, absolútne nedal najavo, že tu s ním niekto je.
Pozrela som sa znovu na Daia a ten mi do rúk pichal jedlo, aj keď som mu povedala, že nie som hladná a tak som to zjedla. Kým som jedla v atmosfére sa vznášalo napätie. Necítila som sa tam dobre. Videla som to napätie medzi Kazekagem a Daiom. Keď som dojedla postavila som sa a zaliezla som do spacáka.
Dai ma chvíľu na to nasledoval a Kazekage zostal pri ohni. Kým som zaspala pozorovala som hviezdy a myslela na Arisu sensei. Musím ju pomstiť. Nebudem mať pokoj dovtedy, kým sa tak nestane. A ak to má znamenať, že sa musím pridať k Uchihovi, aby som ho potom musela zabiť, spravím to, aj keď sa to Daiovi nebude páčiť a Kazekage ma dá vyhlásiť za nukenina. Nepoviem im to, ak sa tak stane. Nepoviem im, že je to len pasca.
Zobudila som sa uprostred noci a hľadela som na tmavú oblohu posiatu žiarivými hviezdami. Nechcelo sa mi spať. Na chvíľku som sa posadila a pozrela som na Daia, ktorý spal roztiahnutý na zemi a v tvári mal taký pokojný výraz, ktorý som túžila mať aj ja.
Zrak mi padol na prázdne miesto, kde mal spať Kazekage. Vyzeralo to tak, že on sa toho ani nedotkol. Pozrela som na slabý ohník, ktorý sa ešte držal, ale Kazekage tam nebol. Očami som prešla celú čistinku, no nenašla som ho. Prvé čo ma napadlo bolo, že sa mu niečo stalo. Srdce sa mi rozbúchalo a vystrelilo až do krku. Nemohla som prehltnúť. Žalúdok mi začalo skrúcať a v ušiach mi dunelo. Prudko som vstala a vbehla medzi stromy. Vôbec som si neuvedomovala, že mám o neho strach. Chcela som len jediné a to, vidieť ho a presvedčiť sa, že je v poriadku. Vyšla som pomedzi jedny stromy a zostala som tam stáť.
Zbadala som ho. Sedel pri jednom jazere chrbtom ku mne na tráve a pozoroval hviezdy a mesiac, ako sa odrážajú od hladiny vody. Vyzeral byť v poriadku a celé moje telo napäté od strachu sa vrátilo do normálu. Chcela som sa odísť, ale on na mňa prehovoril bez toho, aby sa obzrel. Presne vedel, kto tam je.
,,Nemusíš odísť.“ ozval sa. Zamrzla som a otočila som sa späť k nemu. Neviem čo, ma prinútilo pohnúť sa a kráčať k nemu. Vôbec som to nechápala. Cítila som len, že potrebujem byť pri niekom, kto pochopí moje utrpenie a on si prežil už veľa. Bolo mi jasné, že on mi rozumie viac ako iný. Prešla som k nemu a pozrela som sa na neho. Sedel tam a ani sa na mňa nepozrel.
,,Ja... chcem sa vám poďakovať, že ste išli so mnou. Je to od vás naozaj...veľkorysé.“ mrmlala som a pozerala som si pri tom na nohy.
,,V poriadku.“ chvíľu mlčal a potom zrazu prehovoril ,,Ja som tiež nenávidel svojho otca.“ zostala som na neho šokovane hľadieť.
,,Mana-chan, tu si!“ ozvalo sa za mnou až som sa strhla. Dai vyzeral byť vystrašený. Stál tam a opieral sa o strom a snažil sa popadnúť dych.
,,Myslel som si, že sa ti niečo stalo.“ povedal. Prešla som rýchlo k nemu.
,,Nie, som v poriadku.“ povedala som mu a pozrela som na Kazekageho. Ten stále sedel na zemi a ani svalom nepohol.
,,Čo si tu robila?“ spýtal sa ma a oči mu zaleteli ku Kazekagemu.
,,Nič. Pôjdeme? Som unavená.“ zamrmlala som a ponáhľala som sa späť na našu čistinku. Vošli sme na čistinku a ľahli sme si opäť na zem.
,,Ty a Kazekage, nikdy sme sa o tom nebavili.“ začal a ja som zvrtla hlavu k nemu.
,,Nevyzerá to tak, že ho máš v láske.“ povedal. Pokrčila som plecami.
,,Nom.“ na nič iné som sa nezmohla. Nechcela som mu hovoriť svoj príbeh. Neviem prečo sa nemu nechcem zveriť, ale človeku ktorého nenávidím som to povedala. Zvráštila som obočie. On tiež nenávidel svojho otca, pretože do neho nechal zapečatiť démona. Vie to len on a ja si nepamätám všetko. Len sem tam útržky z nášho detstva.
,,Nechceš o tom hovoriť?“ spýtal sa ma. Pokrútila som hlavou. Nechal to tak a tak sme tam mlčky ležali. Kazekage stále neprichádzal. Ani som si neuvedomila kedy som zaspala. Ráno som sa zobudila a Kazekage bol už hore, len Dai ešte spal.
Vstala som a mlčky som sa zbalila. Chvíľu na to sa Dai zobudila začal baliť aj on. Všetci sme boli potichu, celú tú dobu, čo sme sa balili a nakoniec sme vyrazili na cestu, Kazekage išiel popredu a ja s Daiom sme sa držali pozadu a sem tam sme prehodili slovo.
Takto to pokračovalo asi dva dni. Ďalší deň strašne pršalo a ja som nechcela zostať trčať v jaskyni a tak som pokračovala v ceste, aj keď ma Dai prehováral, že máme zostať, nechcela som.
,,Uchiha môže byť už dávno preč, nesiem stratiť ani sekundu.“ povedala som ako zmyslov zbavená a vyšla som na dážď. Pokračovala som ďalej a tak im nezostávalo nič iné ako ísť so mnou. Blesky preťali oblohu a ožiarili ma. Bola som premoknutá na kosť, ale nevadilo mi to.
Kráčala som ďalej, aj keď mi bola už poriadna zima. Začalo sa stmievať a nezostalo mi nič iné ako sa utáboriť a tak som poslúchla Daia a utáborili sme sa.
Celý ten čas čo sme cestovali bol Kazekage ticho a tak som vôbec nevnímala, že je s nami. Rozprávala som sa len s Daiom, takže som mala pocit, že cestujeme len my dvaja.
Večer mi bola taká zima, že som nebola schopná ani jesť. Zamuchlala som sa do spacáka a ľahla som si čo najbližšie k ohňu. Dai ku mne prešiel a pozrel sa na mňa.
,,Mana, si v poriadku? Nie si hladná?“ pýtal sa.
,,N-nie.“ zamrmlala som a striasla som sa.
,,Čo ti je?“ pýtal sa a naklonil sa nado mňa. Studenou rukou mi prešiel po čele a vystrašene sa na mňa pozrel.
,,Mana, veď máš horúčku. Ja som to tvrdil, že nemáme cestovať po daždi. Ani Kazekageho si nepočúvla.“ sťažoval sa a sadol si ku mne. Kazekage sa na mňa pozrel.
,,Som-v-po-riad-ku.“ zadrkotali mi zuby a znovu ma chytili kŕče. Bola mi neskutočná zima. Kazekage prešiel ku mne a pozrel sa na mňa. Sklonil sa nado mňa a skúsil mi teplotu. Keď sa ma dotkla jeho jemná a teplá dlaň triaška na chvíľku ustala. Tvár som si trochu viac pritlačila na jeho ruku a pozrela som sa na neho. Oči sa nám stretli a chvíľu sme na seba hľadeli.
,,Cez noc to prejde, len musíš byť v teple.“ povedal a pozrel inam. Dai vyzeral byť nepokojný, keď bol Kazekage tak blízko pri mne. Ja som sa cítila dobre, lebo som z neho cítila teplo, no zároveň ma to desilo, že som mu dovolila dotknúť sa ma.
,,Má-m mokré š-šat-y.“
,,Vyzlečiem ti ich?“ ponúkol sa Dai a ja som vystrašene vyvalila oči. Zavrtela som hlavou a pod spacákom som sa vyzliekla. Trvalo mi to poriadne dlho, kým som sa vyzliekla a zostala som len v spodnom oblečení. Uvedomila som si, že spacák zvnútra navlhol, ako som ležala na mokrom..
,,Mana, máš mokrý spacák. Posuň sa. Zohrejem ťa svojím telom.“ povedal Dai a začal si dávať dolu premoknuté šaty.
,,N-nie!“ skríkla som a hľadala som pomoc u Kazekageho. Ten sa zamračil a pozrel sa na Daia, ktorý sa na mňa pozrel a chcel protestovať.
,,Mana-chan, potrebuješ-.“ začal, ale Kazekage ho prerušil.
,,Dám ti svoj spacák.“ povedal a zohol sa preň. Pozrela som sa na neho ako mi ho priniesol. Dai sa nespokojne zamračil.
,,A-čo v-vy K-kazeka-ge-sa-m-a?“ spýtala som sa.
,,Ja sa vyspím v tvojom.“ povedal akoby nič. Vypleštila som oči.
,,Ale-ve-ď je m-ok-rý.“ protestovala som.
,,Mám svoj piesok.“ povedal a ja som pochopila. Chcel si ho vystlať pieskom, aby nespal na tom mokrom. Nebola som sa schopná ani pohnúť a tak sa ku mne sklonil a trochu mi rozopol spacák, pri tom otočil hlavu. Bola som mu vďačná. Dai si za to neuvedomil, že chcem vyliezť zo spacáka a pozoroval ma.
,,D-ai, môže-š...?“ pozrela som sa na neho a ten hodil pohľad po Kazekagem, ktorý stále kľačal pri mojom spacáku a potom sa otočil. Rýchlo som vliezla do teplého spacáka a trasúcimi rukami som sa snažila zapnúť. Dai sa otočil len čo počul, že som vliezla dnu a vrhol sa ku mne. Zapol mi spacák a usmial sa na mňa.
,,Ďakujem.“ zamrmlala som a triašky ma postupne prešli. Chvíľu na to čo som si ľahla do spacáku som zaspala od únavy.
Ráno som sa zobudila celkom svieža. Po horúčke nebolo ani stopy a cítila som sa dobre. Kazekage nebol nikde na dohľad a Dai spal. Zrejme sa išiel prejsť. To robil každé ráno. Vstala som a uvedomila som si, že som len v spodnom prádle. Rýchlo som sa obzrela a znovu som to tam skontrolovala. Bola som rada, že boli taký tolerantný, keď sm prechádzala do Kazekageho spacáku a vôbec len to, že ma Kazekage zachránil pred Daiom ma vyviedlo z mieri. Rýchlo som schytila už suché oblečenie a obliekla som sa. Práve keď som si navliekla tričko vošiel na čistinku Kazekage. Pozrela som na neho a zahanbene som sklopila hlavu. Musím sa mu poďakovať.
,,Ďakujem.“ on to prešiel mlčky len sa na mňa zahľadel. Uvedomila som si, že v poslednom čase mu len ďakujem a zaťala som päste. Prečo to musí byť on, kto mi pomôže? Ale predsa len som bola rada, že je tam. Bez neho by som sa necítila tak v bezpečí. Dai sa zobudil a nadšene ma objal.
,,Už si v poriadku!“ zakričal mi do ucha až som zvýskla. Konečne ma pustil na zem a ja som sa mohla nadýchnuť. Kazekage bol tichý a ani na jedného z nás nepozrel. Hneď sme sa dali na cestu a zastavili sme sa na večer v jednom meste, kde sme sa rozhodli ubytovať. Kazekage prešiel k recepčnej a začal to vybavovať.
,,Prepáčte, ale máme voľnú len jednu izbu.“ ospravedlňovala sa a mne až spadla sánka.
,,Koľko miestna je?“ spýtal sa Kazekage a bolo na ňom vidieť, že nie je práve nadšený.
,,Troj.“ povedala rýchlo, aby ho ukľudnila.
,,A postele sú oddelené?“ vložila som sa rýchlo do toho. Recepčná sa na mňa usmiala a prikývla.
,,Všetky tri postele sú oddelené.“ vzdychla som si a pozrela som na Daia. Ten sa tváril, akoby nič nepočul a pozeral na Kazekageho. Rozhodol sa, že ju zoberie a chvíľu na to sme kráčali po schodoch do jedných z dverí. Vošli sme dnu a ja som sa nadšene pobrala do kúpelne. Konečne sprcha. Nadšene som na seba pustila horúcu vodu a chvíľu som pod ňou len tak stála a nechala som ju na seba tiecť. Potom som sa umyla a vyšla som zo sprchy. Prečesala som si pomotané mokré vlasy a natiahla som na seba dlhé tričko a nohavice. Umyla som si zuby a vyšla som z izby. Našla som prázdnu izbu a tak som sa nad tým nepozastavovala. Nevedela som kam išli, ale za chvíľu sa určite vrátia. Nečakala som dlho a za chvíľu sa otvorili dvere, no dnu vošiel len Dai. Prižmúrila som oči a zrazu som mala pocit, akoby mi niečo chýbalo.
,,Kde je Kazekage?“ spýtala som sa ho. Obzrel sa a pozrel sa na mňa.
,,Zrejme odišiel späť do Suny.“ zamrmlal a sklopil pohľad.