Nie

Dlhou tmavou chodbou sa niesla dutá ozvena niečích krokov. Už na prvý pohľad nepríjemná postava prechádzala okolo kopy dvier, ale nevyzeralo to, žeby do niektorých chcela vojsť. Až napokon, kdesi na konci chodby, vošla do jedných dvier, za ktorými sa rozprestieralo rozsiahle laboratórium. Táto osoba podišla k ďalšej, ktorá práve robila akísi výskum a opýtala sa: „Kabuto, ako si na tom?“
Opýtaný odvetil: „Bohužiaľ, nie veľmi dobre Orochimaru- sama. Táto vec si vyžaduje dlhý čas na skúmanie aj využitie v praxi. Poteším vás však tým, že sa my podarilo zistiť pár zaujímavých skutočností. Čím ďalej tým viac sa približujem k výsledku.“
„Výborne Kabuto. Pokračuj v práci! Cítim, že to bude úspešné“

O tri roky:
„Orochimaru- sama, podarilo sa mi dokončiť výskum a musím povedať že výsledky sú pre nás pozitívne. Ak akciu rozbehnem teraz, do roka by mali byť výsledky.“
„Geniálne Kabuto. Okamžite začni s plánom. Tentokrát Konoha definitívne padne.“ (diabolský smiech)

Po roku v Konohe:
„Ahoj, ako ste sa mali cez deň? Volal Naruto už zďaleka, keď uvidel svoju rodinu.
„bez teba trochu smutno oci.“ Vybehla mu naproti jeho štvorročná dcéra Hinari.
„Vážne princeznička? Tak teda sľubujem, že zajtra budem s vami celý deň.“
„Naozaj?“ Rozžiarili sa malej očká.
„Ocko predsa vždy dodrží slovo.“ Zasmiala sa jej mama.
„Ty si toho teda dosť pamätáš Hinata.“ Zasmial sa aj Naruto a pokračoval v konverzácií. „A ako sa vlastne má náš malý ospalec.“ Spomenul si a nazrel nad detský kočiarik.
„Ššš..nezobuď ho!“ Láskyplne ho napomenula Hinata, že hovorí trošku hlasno.
V poslednom čase to v Konohe vyzeralo, akoby sa roztrhlo vrece s deťmi. Takmer každý mladý párik už mal, alebo čakal dieťatko. Okrem iných do tejto skupiny patrili aj niektorí Narutoví najlepší priatelia. Ešte aj Sakura so Sasukem, ktorý sa približne pred rokom a pol vrátil so svojho pátrania po Itachim. Nanešťastie, sa to na ďalší deň trošičku zvrtlo. Celá táto „populačná explózia“ a „baby boom“ boli už oddávna v Orochimarovom pláne a on sa už aj s armádou svojich stúpencov blížil ku Konohe pre svoju pomstu.

Na ďalší deň:
Bol pekný slnečný deň. Malá Hinari sa vozila celá šťastná na trojkolke, a jej maličký braček spokojne spal v kočiari na slniečku. Naruto ich aj s Hinátou šťastne pozoroval a bol rád, že nemusí práve dnes, keď je tak krásne trčať v miestnosti Hokage a pracovať. Vtom však celý zadýchaný dobehol Kiba a urýchlene mu oznamoval: „Naruto, Konohu práve niekto napadol. Vyzerá to tak že je to zvučná. Potrebujeme ťa. Máš nejaké rozkazy?“
„To snáď nie. Práve dnes. Zožeň každého, kto je schopný Listovú brániť!“
Vtedy už dobehol aj Shikamaru a hovoril: „Máme minimum ľudí. Drvivá väčšina má svoje rodiny a práve teraz ich chráni.“
„Tak nakáž evakuáciu rodín a zožeň tých čo môžu ísť!“ Velil Naruto a potom sa obrátil na Hinátu. „Ty vieš, že musím ísť. Je mi to fakt ľúto.“
„Neboj sa, chápem to. Už choď, ja sa o deti postarám.“
„Oci, kam ideš? Sľúbil si predsa že budeš so mnou.“ Vyzvedala malá.
„Ja musím len na chvíľočku odísť, ale hneď sa vrátim. Ty choď zatiaľ s mamičkou a bračekom na malý výlet. Tam sa ku vám pridám.“
„Naruto na toto nemáme čas,“ súril Shikamaru „ja ťa dobre chápem veď sám mám rodinu. Teraz však musíme ísť.“
„Dobre. Poďme!“
Keď však odchádzali. Zrazu sa pred nimi vynorila skupinka ninjov so zvučnej, na čele so samotným hadím kráľom.
„Ahoj ty líščí fagan. Ako tak počúvam, stará Tsunade sa vzdala postu a nechala ho tebe. Je to snáď pravda? Provokoval Orochimaru.
„Do toho ťa nič. A okrem toho, keď si už také dačo počul, mal si sa mi vyhnúť oblúkom. Takto to schytáš najviac so všetkých.“ Odvetil náš blonďavý hrdina a oslovil priateľov. „Shikamaru, Kiba, choďte a odovzdajte ďalej rozkazy. O túto skupinku sa postarám aj sám.
„Dobre, ale podľa možnosti sa nezdrž dlho.“
„Neboj, tých zvládnem ľavou zadnou.“ Zaškeril sa Naruto, no v pláne mal presný opak. Mienil zabávať tú skupinu dovtedy, kým Hinata aj s deťmi nebudú dosť ďaleko. Videl, ako sa hneď skryla, keď skupina so zvučnej dorazila a preto potreboval odpútať ich pozornosť. Celkom sa mu to aj darilo. Hneď na začiatku poslal niekoľko ninjov do ríše snov, a tak mal viacej času venovať sa Orochimarovi a jeho málu zvyšným rádových pätolizačov so skupinky, ktorých jedného po druhom odrovnával.
Hinata pochopila, o čo sa Naruto snaží, preto ihneď ako to šlo vzala obe deti so sebou a potichu ale rýchlo sa vzďaľovala odtiaľ. Podľa možnosti odchádzala tak, aby si malá Hinari nevšimla čo sa deje. Nedostala sa však ďaleko, keď si byakuganom všimla, ako sa za nimi zakráda jeden z nepriateľov. To však pre ňu nepredstavovalo žiaden problém. Ukryla rýchlo deti a hravo potom premohla zvučného ninju. Bohužiaľ, všimol si ju ďalší, ktorý stihol zalarmovať zvyšných so skupinky, čo sa snažila dostať Naruta. Aj on si všimol, čo sa deje a okamžite zareagoval. Chcel Hinate pomôcť ako sa len dalo, no nedostal sa ďaleko, lebo cestu mu skríži Orochimaru, ktorý sa priam vyžíval v jeho obavách.
„Ale, ale. Tak nie len, že líška je hokáge, ale ešte si aj založila rodinku.“ Uškŕňal sa.
„HEJ mám rodinu. A ak jej nedáš pokoj tak ti rozmlátim ten tvoj ksicht.“ Zúril Naruto.
Vtom sa stala tá osudová vec. Jeden s kunaiov čo Hinata odrazila, mal na sebe pripevnený výbušný lístok. Výbuch zasiahol neďalekú budovu. To narušilo jej statiku a priamo na miesto, kde bola Hinata aj s deťmi, sa zosypala hotová lavína. Naruto si ešte všimol jej posledný pohľad, ktorý mu venovala, ešte predtým, ako sa na ňu zrútila stena.
„Nieeeeeeeeeeeeeeeee“ zobudil sa so zúfalým a hlasným výkrikom Naruto.
Keď si uvedomil, že to bola len nočná mora, vstal a išiel sa do kuchyne napiť studenej vody.
„Asi som nemal jesť pred spaním ten rámen.“ Uvažoval, keď vložil prázdny pohár do drezu.
Keď sa však vracal do svojej izby, rozhodol sa, že ešte skontroluje Hinatu. Ona aj s polročnou Hinari spali úplne pokojne vo vedľajšej izbe. Jeho výkrik ich teda nezobudil.
„Aké sú krásne.“ Pomyslel si, keď sa tak na nich díval. Obe boli tak nádherné a jemné.
Vtedy sa Naruto rozhodol. Nikdy nedovolí, aby sa im čokoľvek stalo, nech by sa už dialo hocičo.
„Svoju rodinu za každú cenu ochránim.“ Sľúbil im. A on svoje sľuby plní.