Legendárny Sennin 11 - Prerušenie.

Moja technika narazila do Sasukeho a nastal výbuch. Obrovský výbuch. Všade sa ozýval príšerný škripot a moja veterná chakra sekala všetko v dosahu. Prežil to?
Mračno prachu sa pomaly usadilo a uprostred ohromného kráteru stál Sasuke obklopený jeho technikou. Vyzeralo to, že sa mu nič nestalo ale potom sa ozval Sasukeho výkrik plný bolesti. Jeho technika sa zrušila a ja som videl ako si jednou rukou drží kýpeť druhej. Všade bola krv.

Moja technika zničla ruku postavy ktorá ho obklopovala a tým pádom aj jeho ruku. So smútkom som na neho hľadel. Zavrávoval a padol na kolená stéle držiac kýpeť jeho ruky.
„Sasuke!" vykríka tá žena a priskočila k nemu. Keď uvidela jeho zranenie zhrozene zhíkla. Potom sa nad Sasukem sklonila a začala ho liečiť. Zastavila krvácianie a zahojila mu ranu. Viac urobiť nemohla. Sasukeho ruku úplne zničilo moje jutsu.
„Sasuke to predsa len nodokázal a na svete je o mrzáka viac." povedal Kisame a škodoradostne sa zasmial.
„Som sklamaný Sasuke." ozvel sa Madara a odvrátil od Sasukeho pohľad. Pozrel na mňa.
„Naruto uteč!" vykríkla Manami. „Proti Madarovi nemáš šancu!"
Chladne som na ňu pozrel.
„Do toho sa nestaraj." povedal som. Stále ma bolela jej zrada. O to viac, že som ju miloval.
„Myslíš si, že aj mňa porazíš Uzumaki Naruto?" opýtal sa Madara.
„Nebudeš to mať ľahké Madara!" vykríkol som.
Vyvoval som čo najväčšie množstvo klonov. Čistinka bola razom plná.
„Zaujímavý postup proti mojej technike." uškrnul sa Madara. „Ale nebude to stačiť!" Potom zmizol. Rýchlo som sa sústredil na vycítenie každej chakry ale Madaru nikde. Čakal som na chvíľu keď sa bude zhmotňovať.
V ruke sa mi vytvoril rasengan.
Potom sa náhle ozvalo Puf a všetky moje klony zmizli.
„Ako?" zašeptal som. Pozrel som na Manami ktorá na mňa vydsene hľadela a potom sa ozvalo ešte jednu Puf a zmizol som aj ja. Pocítil som známe ťahanie a zjavil som sa na hore Myoboku.
Razom mi bolo jasné čo sa stalo s mojími klonmy. Bol som vyvolaná a tak sa všetky moje techniky zrušili. A to práve...Zhlboka som sa nadýchol a snažil som sa ukľudniť.
„Vitaj Naruto-chan." pozdravil sa Fukusaku.
„Nazdar Naruto." veselo zahlásil Gamakichi.
Keď som nič neodpovedal ozval sa Fukusaku.
„Deje sa niečo Naruto-chan?"
„To teda áno!" vykríkol som. „Práve som bojoval s Madarom keď..." nahnevane som sa odmlčal.
„Prečo si ma vyvolal?!" skríkol so naňho.
„Prepáč Naruto-chan ale práve som sa dozvedel, že si odyšiel z Konohy a chcel som si vypočuť prečo."
„Tak ty si si to chcel vypočuť!?" odmčal som sa. Snažil som sa utíšiť svoj hnev.
„Nejak skoro si sa to dozvedel." zmenil som tému.
„No naše dorozumievanie s Konohou nieje práve najrýchlejšie." na chvíľu sa odmlčal
„Naruto-chan vážne si bojoval s Madarom?"
„Áno. Najprv so Sasukem a potom Madarom. Pripravili na mňa pascu." hlavou mi prebehol obraz Manami. Hnev vystriedala ľútosť a bolesť, sklamanie a smútok. Prečo mi nič nepovedala? Potrisol som hlavou ale spomienky na ňu som sa nezbavil. Spomenul som si na niečo iné.

„Svoju dohodu si splnila Manami, tvoja rodina je voľná, mala by si mi byť vďačná.“ povedal Madara veľkoryso.
„Vďačná?!....vďačná za to, že si mi zabil otca?! Vďačná za to, že si väznil moju matku, brata a sestru niekoľko mesiacov?“ vykríkla „Vďačná za to, že si ma prinútil zradiť Naruta?“ poslené slova zašepkala.

Uvedomil som si, že nemala na výber pokiaľ nechcela stratiť svoju rodinu. Ale aj tak som jej nodokázal odpustiť. Chápal som ju ale moja bolesť bola príliš veľká.

„Bol tam ešte Kisame a Sasukeho tým. Majú osemchvostého. Ostávam len ja."
„Musíme to oznámiť Konohe. Gamakichi postaraj sa o to. A ty Naruto-chan poď za mnou." povedal a potom rázne vykročil. Či skôr rázne odskákal. Pobral som sa za ním.
Cestou som stále premýšľal nad Manami. Čo s ňou teraz bude? Dodrží Madara svoj sľub? Zabije ju potom? Veď má v sebe Schichibiho. Zastavil som.
Akože ma to nenapadlo? Vie vôbec o tom, že pri jeho vynímaní zomrie? Je ochotná to podstupiť pre rodinu?.
„Naruto-chan." vrátil ma do reality Fukusaku.
„Áno idem." povedal som a dobrehol som ho. Smerovali sme k jeho domčeku.
O chvíľu sme boli tam a vítala nás Ma.
„Vitaj Naruto mám pre teba pripravenú špecialitu." zakvákala.
„Na to nemáme čas. Musím hneď za šefom. Potrebujem na niečo zvolenie."
„Snáď nemyslíš na to..." povedala zhrozene Ma.
„Áno myslím na to. Ukázal sa Madara. Nemáme na výber."
Ma zhrozene mlčala a ľútostivo na mňa hľadela.
„Naruto-chan choď sa najesť. Ja som hneď späť. Potom niečo preberieme."
„Ale..." skôr ako som stihol dopovedať odskákal. Zavrel som ústa a pozrel na Ma.
„Čo sa to tu deje?"
„Vysvetlí ti to až sa vráti. Teraz sa tým netráp a poď sa najesť." povedala a vkročila do domčeka. S pohľadom upretým na zapadajúce slnko a cestičku ktorou odskákal Fukusaku som ju následoval. Čo sa to sakra deje?...